Melón cukrový (Cucumis melo)

Popis: Jednoročná teplomilná tekvicovitá rastlina s početnými varietami a formami.

Stanovište: Pod sklom alebo pod fóliou; pôda humózna a výživná.

Plocha pre rastliny:1–2 rastliny na 1 m².

Obdobie pestovania:Pestovanie mladých rastlín od konca marca, výsadba od polovice mája.

Obdobie zberu: Od júla.

Množenie:Výsevom.

Pôvodné oblasti rozšírenia cukrového melóna z čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae) sa nachádzajú v trópoch a subtrópoch Afriky a pravdepodobne aj v Ázii. V teplejších krajinách je pestovanie melónov veľmi rozšírené. V strednej Európe možno tieto veľmi teplomilné rastliny pestovať len pod sklom alebo fóliou.

Popri zálievke a hnojení je najdôležitejším pestovateľským opatrením rez:

• Hlavný výhon sa zaštipuje za 5. listom.
• Bočné výhony sa zaštipujú za 6. listom.
• Výhony nesúce plody sa zaštipujú za 1–2 listy od nasadeného plodu.
• Na rastline sa ponecháva maximálne 4–6 plodov.

Semená sa vysievajú koncom marca až začiatkom apríla do malých kvetináčov, približne 1 cm hlboko. Optimálna teplota na klíčenie je 25 °C, pri teplote pod 12 °C semená neklíčia. Sadenice sa vysádzajú v polovici mája plytko, vo vzdialenosti 0,6 m v riadku. V pareniskách sa osvedčuje prekrytie pôdy čiernou fóliou. V skleníku sa rastliny vedú vertikálne po sieťach alebo šnúrach.

Cukrový melón je na teplo náročnejší než vinič. Neznáša trvalé dažde, hmly, kolísanie teplôt a silný vietor. Vonku vyberte mierny svah na juh až juhozápad. Kde chýba závetrie, vysejte na náveternú stranu niekoľko radov kukurice alebo slnečnice, alebo natiahnite fóliu na kolíkoch asi 50 cm vysokých.

• Pôda: stredne ťažká alebo ľahšia, humózna. Ťažká a mokrá pôda sa nehodí.
• Hniezda: rady 1,5 – 2 m od seba, v rade 80 – 100 cm. Vykopte jamky asi 50 cm široké a 40 – 50 cm hlboké, dajte do každej 2 – 4 lopaty uležaného hnoja alebo kompostu, zasypte jemnou zeminou a navŕšte hniezdo 8 – 10 cm nad okolitý terén.
• Priamy výsev len v najteplejších oblastiach: okolo 20. apríla vysejte do tretiny hniezda 4 – 5 semien do hĺbky 2 – 4 cm, ďalšie tretiny osejte vždy po 10 dňoch. Je to poistka proti mrazíkom, rastlinky hynú už pri −0,5 °C. Po pominutí mrazíkov nechajte v hniezde dve najsilnejšie rastliny.
• Priesady všade inde: po dvoch do hniezda po 20. máji, otužené, s 1 – 2, najviac 3 pravými listami. Pôda by nemala dlhší čas chladnúť pod 15 °C. Proti chladu ich chráňte klobúkmi alebo väčšími kvetináčmi.

• Opelenie: samičie kvety opeľujte ručne štetcom alebo samčím kvetom, pod sklom a fóliou vždy.
• Zakorenenie výhonkov: asi 75 cm od koreňa zasypte výhonky lopatou vlhkej kompostovej zeminy. Výhonky zakorenia, rastlina má viac koreňov a vietor s ňou nehádže.
• Kyprenie a zálievka: kyprite plytko, korene sú tesne pod povrchom. Vonku zalievajte len pri väčšom suchu, vždy vlažnou vodou a kúsok od koreňového krčka, ktorý ľahko hnije. Pod sklom sa zalieva viac.
• Prihnojenie: slabou tekutou zálievkou, napríklad silno zriedeným vykvaseným hydinovým trusom alebo rozpustným hnojivom podľa návodu.
• Zber: len plne zrelé plody, najlepšie ráno alebo večer. Na semeno nechajte najlepšie plody, pri hybridoch F1 semená nepoužívajte.

Najčastejším škodcom sú pavúčiky, z chorôb pleseň uhorková. Proti pavúčikom pomáha za horúcich dní kropenie vlažnou vodou, proti plesni naopak listy, ktoré do večera oschnú.

Najdôležitejšie variety cukrového melóna:

• Cucumis melo var. reticulatus – melón sieťkovaný so sieťkovaným a korkovitým povrchom plodov.
• Cucumis melo var. cantaloupensis – kantalupy s rebrovitými plodmi lahodnej chuti.
• Cucumis melo var. inodorus – plody sú väčšinou hladké, aromatické a sladké.

Na pestovanie v záhrade sú vhodné odrody:
‚Ha’on‘, ‚Ogen‘, ‚Zuckerkugel‘, ‚Honigtopf‘, ‚Charentais‘, ‚Polidor‘, ‚Galia‘, ‚Maja‘.
Odroda ‚Sweetheart‘ rastie v kríkovitej forme s krátkymi výhonmi.

Do rovnakej skupiny tekvicovitých patrí aj vodný melón; na balkón a do truhlíka sa hodí drobnoplodý mini melón.