Paštrnák siaty (paštrnák)

(Pastinaca sativa)

Paštrnák siaty je dvojročná bylina z čeľade mrkvovitých, ktorá sa asi najviac podobá mrkve alebo koreňovému petržlenu.

Od mrkvy paštrnák rozlíšite ľahko – podľa farby: kým mrkva je oranžová alebo inak sfarbená, paštrnák je biely. Ale čo petržlen?

Od petržlenu paštrnák spoznáte, keď sa budete riadiť našimi radami. Petržlenu vyrastá vňať po celej vrchnej časti, paštrnáku len z jamky uprostred. Keď zrežete vňať petržlenu, bude rez skôr dofialova, u paštrnáka svetlý. A napokon, keď ochutnáte petržlen – bude chutiť jednoducho ako petržlen, kým paštrnák bude sladký.

Paštrnák obsahuje množstvo látok – z vitamínov sú to: C, vitamíny skupiny B, karotén a niacín, z minerálnych látok potom sodík, draslík, vápnik, mangán či železo.

Paštrnák sa oddávna pestoval aj ako liečivka. Tradične sa používal v ľudovom liečiteľstve (podobne ako napríklad medovka). Starí Rimania ho považovali za afrodiziakum.

Pestovanie paštrnáka nie je náročné a dopestujete si ho prakticky na každej záhrade. Netreba osievať veľké záhony, stačí vysiať alebo zasadiť pár rastlín či riadkov na spotrebu.

Paštrnák nepestujte tam, kde vlani rástla mrkva, petržlen, zeler, paštrnák alebo fenikel.

Paštrnák môžete vysievať priamo na záhon, a to koncom marca. Ideálna vzdialenosť medzi riadkami je 25 až 30 cm, aby ste sa medzi ne dostali s motykou. V apríli je potom potrebné rastliny jednotiť, a to na vzdialenosť 8 až 10 cm, aby mali korene dostatok priestoru. Po jednotení paštrnák zalejte.

Paštrnák potrebuje vôbec dostatočnú zálievku – väčšiu než mrkva alebo petržlen. Zalievajte ho vždy, keď je pôda na povrchu suchá. Medzitým záhon aj okopávajte a odburiňujte. Nikdy nenechajte po daždi na záhone s paštrnákom vzniknúť prísušok!

Paštrnák sa zberá na jeseň, väčšinou to vyjde na október. Mráz mu neublíži, po premrznutí korene naopak sladnú, takže sa dá zberať postupne, kým pôda nezamrzne.

Pri zbere použite rýľ alebo rycie vidly a dávajte ich ďalej od koreňov, aby ste ich nepoškodili. Pri práci s vňaťou noste rukavice a dlhý rukáv: šťava z listov obsahuje furanokumaríny a na slnku môže na pokožke vyvolať podráždenie až pľuzgiere.

Ak ste nechali pár rastlín vykvitnúť a dozrieť semienka, ustrihnite celé zrelé súkvetia, zaveste ich hlavou nadol a nechajte uschnúť.

TIP: Aby vám semienka nevypadali na zem, môžete každé súkvetie zabaliť do plátenného vrecúška – tak ich budete mať rovno uschované.

Paštrnák sa dobre uchováva v krechte, teda v dostatočne hlbokej jame, ktorú zasypete zeminou – z nej vidno len vršky. Pred mrazom paštrnák prikryte čečinou.

Ak krecht nemáte, môžete paštrnák skladovať krátkodobo aj v pivnici v debničkách, pár koreňov sa zmestí aj do chladničky.

Paštrnák nie je až taká známa zelenina, a tak možno neviete, ako ho použiť v kuchyni. Inšpirujte sa nasledujúcimi receptami.

Pár koreňov paštrnáka oškrabeme a umyjeme. Nakrájame na kúsky a dáme variť do vriacej vody. Osolíme a uvaríme domäkka. Zlejeme vodu, pridáme trochu teplého mlieka a maslo. Rozmixujeme na kašu a podávame k pečenému mäsu a podobne.

TIP: Do paštrnákového pyré môžeme okrem paštrnáka pridať zeler – bude menej sladké.

Paštrnák nakrájame na podlhovasté kúsky. Zmiešame med a olej a pokvapkáme ním paštrnák na plechu. Potom osolíme a pridáme tymian. Pečieme domäkka. Hodí sa ako príloha k pečenému aj grilovanému mäsu, ale aj ako samostatná pochúťka.

Paštrnák nakrájame do tvaru hranolčekov, dáme do misy, pridáme karí, soľ, čierne korenie, prípadne kurkumu alebo čili. Preložíme na vymastený plech a pečieme pri 180 °C asi 25 minút. Je to výborná pochúťka – aj samotná, aj ako príloha tam, kde bežne používate hranolčeky.

Paštrnák nakrájame na väčšie kúsky, pridáme na kúsky nakrájané jablká alebo hrušky (alebo oboje), pridáme vlašské či lieskové orechy, zakvapkáme medom a olejom. Pečieme domäkka. Podávame ako zákusok. Môžeme zdobiť šľahačkou a lístkom mäty.

Paštrnák potrebuje hlbokú, dobre spracovanú pôdu bohatú na humus. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, patrí preto na záhon hnojený rok predtým. Vegetačná doba je dlhá, 6–7 mesiacov, takže sa seje čo najskôr na jar.

• Osivo: používajte čerstvé, klíčivosť semien paštrnáka rýchlo klesá.
• Značkovacie rastliny: paštrnák vzchádza asi za 3 týždne. Do riadku preto prisejte pár semien reďkoviek, ktoré riadok vyznačia a dovolia pleť skôr.
• Jednotenie: hneď, ako sa rastlinky dajú chytiť do prstov, na 8–12 cm. Len tak vyrastú silné korene.
• Starostlivosť: okopávať, pleť, v suchu zalievať a prípadne prihnojiť rovnako ako mrkvu.

Neskorý výsev: paštrnák sa dá vysiať aj neskôr, najneskôr však v máji. Do konca sezóny vytvorí slabšie korene. Riadky stačia 30 cm od seba, jednotí sa rovnako na 8–12 cm.

Korene paštrnáka sú mrazuvzdorné a v zemi nezamrznú. Časť úrody preto môžete nechať na záhone a vykopávať podľa potreby, kým pôda nezamrzne, alebo až na jar. Na jar ich však vykopte skôr, než začnú vyrastať kvetné stonky, potom kvalita koreňov rýchlo klesá.

Korene na zimné uskladnenie vykopávajte opatrne, poškodené ľahko hnijú. Vňať odkrúťte a korene uložte rovnako ako mrkvu, najlepšie do vlhkého piesku v chladnej pivnici. Podrobnosti nájdete v článku skladovanie zeleniny.

Paštrnák je koreňová zelenina, ktorej sa darí v hlbokej, kyprej pôde bohatej na živiny. Osvedčí sa univerzálne organické hnojivo zapravené do záhona ešte pred výsevom – živiny sa z neho uvoľňujú postupne, takže ich korene majú k dispozícii celú sezónu. Podrobnosti k ostatným druhom nájdete v článku pestovanie zeleniny v záhrade.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Môžete dať pri sadbe čajovú lyžičku Hnojíka pod každú sadenicu.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte (môžete poliať aj bez cedenia cez listy z krhly).

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Ďalšia koreňová zelenina do záhrady: Mrkva, Petržlen, Zeler, Čierny koreň, Fenikel, Koreňová zelenina.