Mäta pieporná (Mentha piperita)

Viacročná liečivá rastlina s charakteristickou vôňou; kríženec mäty klasnatej a mäty vodnej.

• Stanovište: kyprá vlhká pôda, slnečná až polotienistá poloha
• Výška: 50–60 cm
• Doba kvitnutia: jún–august
• Množenie: koreňovými výhonkami (stolónmi) alebo odrezkami

Prapôvodné formy mäty piepornej pochádzajú pravdepodobne zo Stredomoria a z Ďalekého východu. Už v staroveku boli rôzne druhy mäty cenené ako liečivé rastliny a osviežujúce korenie. Mäta pieporná vznikla až koncom 17. storočia ako medzidruhový kríženec mäty klasnatej (Mentha spicata) a mäty vodnej (Mentha aquatica) i niektorých ďalších druhov. Čoskoro sa zistilo, že tento náhodný hybrid dokáže tvoriť a hromadiť mentol. Tak vznikli rozsiahle kultúry, z ktorých najväčšie sú v Severnej Amerike.

V Anglicku je mäta pieporná obľúbeným korením, ktoré sa používa v mnohých obmenách. Práve tam vznikla aj vynikajúca odroda Mitcham. Mäta pieporná nerastie plano, a tak množenie semenami neprichádza do úvahy. Patrí do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Korene rastú plytko a vytvárajú početné nadzemné aj podzemné výhonky, preto musíme v záhrade dbať na to, aby sme ju udržali v určitých medziach. Vzpriamené, viac či menej rozkonárené stonky sú spočiatku v hornej časti štvorhranné a nesú krížmo protistojné, špicato oválne listy tmavozelenej farby.

Najmä pri odrode Mitcham majú stonky a listy červenofialový nádych. Ružovofialové kvety sú zostavené do klasovitých súkvetí, celá rastlina má príjemnú osviežujúcu vôňu. Účinné látky, menovite éterický olej (so spomínaným mentolom), triesloviny a horké látky, sú však obsiahnuté takmer výlučne v listoch, ktoré treba zbierať pred rozkvitnutím.

Na pestovanie v záhrade je najlepšie zaobstarať si niekoľko odrodovo pravých koreňových výhonkov, ktoré sa na jar vysadia plytko a nie príliš husto (s rozostupom riadkov asi 30 cm) do vlhkej humóznej pôdy. Keďže táto skupina rastlín má silný sklon ku kríženiu a navyše sa rozrastá podobne ako jahody, mäta pieporná by sa mala každé tri roky nanovo vysadiť.

Mäte piepornej vyhovuje slnečné miesto a ľahšia až stredne ťažká pôda s dostatkom humusu. Potrebuje veľa vlahy, v suchu ju zalievajte často.

• Výsadba: odrezky koreňových výhonkov s púčikmi saďte plytko v polovici apríla. Riadky robte 40 cm od seba, v riadku saďte po 20 – 30 cm.
• Zber: vňať zrezávajte niekoľko centimetrov nad zemou, vždy pred kvitnutím. V roku výsadby raz, v ďalších rokoch dva- až trikrát ročne.
• Sušenie: listy sušte v tieni na vzdušnom mieste. Čerstvé lístky sa hodia aj na korenie mäsa.
• Cez zimu: kde v zime chýba sneh, prikryte ju čečinou, lístím alebo slamnatým hnojom.

Výbežkami sa mäta šíri do okolia. Na malej záhrade ju preto saďte do zapustenej nádoby bez dna alebo záhon ohraničte obrubníkom zapusteným do zeme.

Čerstvo vysadené stolóny ohrozujú drôtovce, proti ktorým pomáha dôkladná príprava a prekyprenie pôdy pred výsadbou, a huba hrdza mätová, ktorú možno obmedziť silným zostrihaním rastlín.

Počas sezóny možno urobiť dva až tri hlavné zberové rezy, medzitým sa dajú samozrejme strihať menšie porcie na okamžitú spotrebu. V tuhých zimách potrebuje mäta trochu ochrany pred mrazom.

V anglickej kuchyni sa čerstvými mätovými lístkami zjemňujú šaláty, omáčky a polievky a korenia sa nimi jahňacie i ďalšie mäsité jedlá. Olej z mäty piepornej sa spracúva v cukrárskom a liehovarníckom priemysle. Aj vo farmácii má mäta pieporná významné a mnohostranné uplatnenie, podobne ako rumanček.

Účinnou obsahovou látkou je pepermintový (mätový) olej s mentolom. Mäte piepornej sa tradične pripisuje uvoľňovanie kŕčov, dezinfekčný a bolesť tíšiaci účinok aj zmiernenie žalúdočných a črevných ťažkostí (pre citlivý žalúdok je mierne dráždivá!). Osviežujúci, no zároveň znecitlivujúci účinok mentolu sa tradične využíva pri infekciách dýchacích ciest. Odporúčanou odrodou je Mentha piperita Mitcham.