Kvaka

(Brassica napus)

Kvaka je veľmi zaujímavá zelenina, a preto je škoda, že ju v súčasnosti trochu obchádzame. Keď si o nej prečítate viac, iste ju radi zaradíte do svojho jedálnička. A možno sa ju pokúsite aj pestovať.

Kvaka, celým menom kapusta repková kvaka, je dvojročná rastlina z čeľade kapustovité. Dvojročná znamená, že v prvom roku vyrastie buľva, ktorá sa konzumuje, ale až v druhom roku nepozberané rastliny vykvitnú a vytvoria semená.

Kvaka obsahuje mnoho užitočných látok: vitamíny A, B, C, P, minerálne látky vápnik, draslík a síru, a tiež dostatok vlákniny.

Kvaka sa radí medzi kapustovitú zeleninu bohatú na glukozinoláty – látky, ktorým sa venuje výživový výskum.

Kvaka a okrúhlica sa často zamieňajú, pritom ide o dve rôzne rastliny. Kvaka (Brassica napus) má veľkú buľvu so žltou dužinou, navrchu fialkastú šupku a hladké, voskovo ojinené listy. Okrúhlica (Brassica rapa) je menšia, dužina býva biela, šupka na vrchole fialová alebo zelená a listy sú drsne chlpaté.

Líšia sa aj pestovaním: okrúhlica dozrieva rýchlo, zbiera sa už za šesť až osem týždňov, kým kvaka potrebuje celú sezónu. V kuchyni je kvaka sladšia a jemnejšia, okrúhlica ostrejšia a nahorklá. Anglické názvy tomu nepomáhajú – kvake sa hovorí swede alebo rutabaga, okrúhlici turnip, takže preklady receptov obidve často zamenia. Obe rastliny patria medzi kapustovitú zeleninu rovnako ako kaleráb, kapusta alebo kel.

Táto zelenina je známa od staroveku, keď sa preukázateľne pestovala v Stredomorí. Pravdepodobne vznikla skrížením dvoch iných kapustovitých zelenín, a to kapusty obyčajnej a kapusty repkovej. Zaujímavé je, že kvaku spomínajú takí slávni autori ako Hérodotos (staroveké Grécko) alebo Plínius starší (staroveký Rím). Zrejme mala kvaka naozaj veľký význam.

V stredoveku sa táto zelenina rozšírila po celej Európe, obľúbili si ju vo Francúzsku aj v severnej Európe, okrem iného preto, že sa dobre pestuje aj v chladných oblastiach.

Od 18. storočia sa pestuje aj v Amerike, kam bola dovezená, ale tam výhradne ako krmivo.

Kvaku si môžete na záhrade vypestovať zo semien, ideálny čas na výsev je počas mája. Záhon môžete pred mrazom chrániť netkanou textíliou. 

Len čo kvaka vzíde a zosilnie, treba ju presadiť, a to počas júla. Potrebuje spon 40 x 30 cm, teda asi 8 sadeníc na jeden meter štvorcový.

Vyberajte sadenice, ktoré sú naozaj kvalitné, teda akurát veľké, mladé, bez prebujnenej vňate. 

Zemina pre kvaku

Kvaka nie je príliš náročná. Kvaka porastie na hlinito-piesočnatej, piesočnato-hlinitej, hlinitej aj hlinito-ílovitej pôde. Neznáša len samotný piesok, alebo naopak samotný íl. Potrebuje dostatok vody a živín, ale neznáša čerstvý maštaľný hnoj.

Kedy zberať kvaku

Kvaka by mala zostať v zemi čo najdlhšie, ale zase nie do prvých mrazíkov. Zbierajte za suchého počasia a opatrne vyrývajte jednotlivé buľvy, aby ste ich nepoškodili – začali by hniť.

Ako kvaku uskladniť

Najlepším uskladnením je krecht (ako pri ostatnej podobnej zelenine). Jamy pre kvaku vykopte asi 10 až 15 cm hlboké, buľvy poskladajte do pyramídy a zakryte slamou.

Menšie množstvo sa dá skladovať v pivnici, ale musí tam byť chladno. 

Ak si chcete vypestovať vlastné semená, nechajte pár rastlín na záhrade cez zimu. Kvaka je pomerne mrazuvzdorná, a tak nepotrebuje zazimovať. V druhom roku kvaka vykvitne a semená necháte dozrieť. Nemali by ste vedľa pestovať inú kapustovitú zeleninu na semeno, aby sa vám navzájom neopelili a neskrížili. Semená zbierajte počas septembra, za slnečného počasia, môžete celé súkvetia odrezať a zavesiť do chráneného priestoru, aby semená uschli. Je tiež dobré dať každú kyticu do plátenného vrecka, aby sa semená nevysypali na zem.

Polievka z kvaky – budete potrebovať: 1/2 kvaky alebo jednu menšiu, 1 stredný zemiak, 1 mrkvu, 1/4 zeleru, kúsok póru alebo niekoľko jarných cibuliek, sterilizovaný zelený hrášok, kúsok masla, 100 ml smotany, 1 l vývaru, štipku muškátového orieška, soľ, opečenú klobásu na ozdobu (nemusí byť). 

Kvaku, zemiak, mrkvu a zeler ošúpeme a nakrájame na kocky. Na masle orestujeme nakrájaný pór alebo jarné cibuľky, vložíme ostatnú zeleninu (okrem hrášku), osolíme, pridáme muškátový oriešok a zalejeme vývarom. Varíme domäkka, ku koncu pridáme sterilizovaný hrášok. Potom časť zeleniny vyberieme, zvyšok rozmixujeme. Pridáme nerozmixovanú zeleninu, smotanu a prípadne dochutíme. Podávame ozdobené opečenou klobásou. 

K tejto polievke sa budú výborne hodiť domáce slané tyčinky. Na ne budete potrebovať: 200 g hladkej múky, 140 g tuku, 2 lyžice octu, štipku soli, 1 lyžičku sladkej papriky, 1 vajce do cesta, 1 vajce na potretie, rascu a soľ na posypanie. Postup je takýto: Múku preosejeme na vál, pridáme soľ, papriku, rozdrobíme tuk, pridáme vajce rozšľahané v octe a rýchlo zarobíme cesto. To potom rozvaľkáme na placku, ktorú rádielkom nakrájame na tyčinky. Potrieme ich vajcom, posypeme soľou a rascou a upečieme v rúre vyhriatej na 200 °C dozlatista.

Hranolky z kvaky – patria k obľúbeným náhradám zemiakových hranolčekov a sú navyše veľmi zdravé. Budete potrebovať: 1 kvaku, 1 lyžicu oleja, bylinky (tymian, rozmarín atď.), štipku sušeného cesnaku a soľ. Postup: Kvaku ošúpte a nakrájajte na cca 1 cm široké plátky, tie potom na hranolky. Vhoďte do osolenej vriacej vody a povarte asi 5 minút. Sceďte, dajte do misy, pokvapkajte olejom, posypte bylinkami a soľou, prehoďte, aby boli dobre obalené. Dajte na plech vyložený papierom na pečenie a pečte pri teplote 220 °C dozlatista.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Môžete dať pri sadení čajovú lyžičku Hnojíka pod každú sadeničku.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte (môžete poliať aj bez cedenia cez listy z krhly).

Kvaka rastie na tom istom záhone ako ostatná koreňová zelenina, takže sa oplatí jedno hnojivo na celú záhradu – rozoberáme ho v článku univerzálne hnojivo. Podobne náročné sú aj mrkva, zeler a repa.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie