Nádorovitosť kapustovitých

(Plasmodiophora brassicae)

Nádorovitosť kapustovitých je ochorenie rastlín, ktoré spôsobuje pôdny parazitický organizmus.

Volá sa Plasmodiophora brassicae a napáda rastliny z čeľade kapustovité (Brassicaceae).

Patria sem všetky druhy kapusty, ale aj reďkovka, reďkev a repka olejná.

Najčastejšie trpí hlávková kapusta, kel, karfiol a brokolica.

Jedinou kapustovitou rastlinou, ktorá nebýva napadnutá, je chren.

Príznaky nádorovitosti sa zvyčajne prejavujú na koreňoch rastliny. Napadnuté rastliny vytvárajú na koreňoch malé, svetlo sfarbené nádory alebo zdurenia. Tie môžu mať rôznu veľkosť aj tvar, spravidla však vyzerajú nepravidelne a nerovnomerne. Nádory spôsobujú deformácie a nadmerné zhrubnutie koreňového systému, čo môže ovplyvniť príjem živín a vody.

Choroba sa šíri predovšetkým pôdou, preniesť sa však môže aj so sadivom, so zvyškami rastlín alebo na znečistenom náradí. K infekcii dochádza obvykle vtedy, keď sa spóry parazita dostanú do koreňov rastliny. Vyššie teploty pôdy a vlhkosť šírenie choroby podporujú.

Prevencia a potláčanie nádorovitosti kapustovitých zahŕňa použitie zdravých sadeníc, dôsledné striedanie plodín, prípravu pôdy pred výsadbou, odstránenie a likvidáciu napadnutých rastlín aj pozberových zvyškov. V záhradkárskom pestovaní možno použiť aj obmedzené množstvo chemických fungicídov, dlhodobo je to však menej udržateľná cesta.

Chorobe sa niekedy hovorí aj plazmodioforová nádorovitosť kapustovitých, je to však len iný názov, odvodený od pôvodcu choroby. Problémom je najmä to, že parazit je maličký – v jednom grame nádoru môže byť až miliarda spór – a navyše prežíva v pôde aj bez hostiteľskej rastliny viac ako 10 rokov. Chorobe praje pôda skôr kyslá, vlhkejšia a teplejšia. 

Podľa záhradkárskej praxe pôde prospieva, keď na nej rastú aj iné druhy, napríklad saturejka alebo mäta, a tak sa oplatí vysiať či vysadiť ich na zamorený pozemok. Dobre poslúži aj reďkev olejná, ktorá sa považuje za „lapaciu“ plodinu. Naopak sa neodporúča pestovať kapustovité rastliny na zelené hnojenie (horčica, repka olejná).

Najlepšia je proti nádorovitosti kapustovitých prevencia. Spočíva v tom, že budete nakupovať a pestovať len zdravú sadbu a zabránite zamoreniu pôdy, ku ktorému môže dôjsť stykom s kontaminovaným náradím, obuvou či povrchovou vodou… 

Odporúča sa tiež nepestovať kapustovité rastliny ako zelené hnojenie, radšej si vyberte strukoviny.

Vhodná je aj aplikácia dusíkatého vápna, a to najlepšie 2 až 3 týždne pred výsadbou; dávku vždy riaďte podľa návodu výrobcu (bežne 5 až 8 kg na 100 metrov štvorcových).

A ako už bolo povedané vyššie, hodí sa aj pestovanie „lapacích“ plodín, ako je reďkev olejná, alebo vysadiť na pozemok mätu či saturejku. 

Naopak na nádorovitosť kapustovitých spôsobenú parazitom Plasmodiophora brassicae zatiaľ neexistujú žiadne postreky, ktoré by boli schválené.

Základom dobrej úrody je vyrovnaná výživa. Kapustovitá zelenina veľa čerpá z pôdy – potrebuje dusík, draslík aj vápnik – a ocení pomaly pôsobiace organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje postupne. Vyskúšajte Hnojík, dokonalé prírodné hnojivo. Obsahuje organickú hmotu, ktorá sa v pôde postupne rozkladá a popri živinách dopĺňa aj uhlík pre pôdny život.

Prvým prínosom takejto výživy je vyrovnaný prísun živín. Rastliny nedostanú živiny nárazovo, ale priebežne počas celej sezóny, čo sa prejaví na vyrovnanom raste a kvalite hlávok. Organické hnojivo navyše nezasoľuje pôdu tak, ako to hrozí pri predávkovaní minerálnymi hnojivami.

Druhým prínosom je podpora pôdnych mikroorganizmov. Baktérie a huby v pôde rozkladajú organickú hmotu na jednoduchšie zlúčeniny, ktoré rastliny dokážu prijať. Organická hmota zároveň podporuje tvorbu pôdnych agregátov, čo zlepšuje priepustnosť pôdy pre vodu a vzduch aj jej schopnosť zadržiavať živiny.

Hnojivo sa dá použiť ako sypké a zapraviť do pôdy, alebo ako roztok, ktorým kapustovité zalievate. Vždy dodržujte pokyny na obale a neprekračujte odporúčané dávkovanie.