Okrasná hruška (Pyrus)

Opadavé, väčšinou malé stromy; cenná ovocná aj okrasná drevina

• Stanovište: slnečné miesta; hlboké priepustné pôdy
• Výška: 5 – 10 m
• Obdobie kvitnutia: apríl – máj
• Množenie: výsevom alebo štepením

Rod hruška (Pyrus) z čeľade ružovitých (Rosaceae) má význam nielen ako dodávateľ chutných plodov – o pestovaní tých sa dočítate v článku hruška (Pyrus): podpníky, odrody, rez a choroby –, ale ponúka aj niekoľko cenných okrasných drevín do záhrady a parku alebo na uličné výsadby. Z asi 30 druhov, rozšírených od Európy až po východnú Áziu a v severnej Afrike, Iráne a v Himalájach, sa ako okrasné dreviny pestujú len nemnohé. Všetky sú opadavé stromy alebo kry, ktorých krátke vetvičky sú často zakončené tŕňom.

Listy sú striedavé a väčšinou jednoduché, u niektorých druhov sa na jeseň výrazne sfarbujú; kvety sú dvojito päťpočetné, 2 – 4 cm široké, bez výnimky biele a objavujú sa väčšinou pred listami vo viackvetých okolíkoch alebo v krátkych chocholíkovitých strapcoch. Plod je okrúhla alebo hruškovitá malvica s jadierkami, väčšinou väčšia než 2 cm. Väčšine druhov hrušiek sa darí na slnečných miestach a na hlbokých, priepustných pôdach, znášajú však aj suché stanovištia.

Do okrasnej záhrady aj do uličných výsadieb sa z rodu Pyrus dostali predovšetkým štyri druhy. Líšia sa tvarom koruny, farbou listov aj tým, čo od nich môžete čakať na jeseň: hruška Calleryova s úzkou korunou a šarlátovou jeseňou, hruška hlošinolistá a hruška snežná so striebristo plstnatými listami pre teplé a suché miesta a previsnutá hruška vŕbolistá, ktorá sa z nich vysádza najčastejšie. Ďalšie tipy na výsadbu nájdete v prehľade stromy a kry.

Je stredne veľký strom, ktorého vetvy sú pokryté tŕnistými krátkymi výhonkami. Listy sú široko vajcovité, zašpicatené, 4 – 8 cm dlhé a lesklo zelené; kvety 2 – 2,5 cm široké. Plody sú guľovité, 1 cm veľké, hnedé a bodkované. Pochádza z Číny.

Dôležitejšia než samotný druh je odroda ‚Chanticleer‘, stredne veľký strom s úzko kužeľovitou korunou – práve preto patrí medzi obľúbené stĺpovité stromy do úzkych priestorov. Široko oválne, kožovité, silno lesklé listy pučia zavčasu, na jeseň sa sfarbujú nádherne červeno až lesklo šarlátovo, dlho vytrvávajú a opadávajú až po silnom mraze. ‚Chanticleer‘ kvitne veľmi skoro, bohato a pravidelne, ale obyčajne neplodí.

Odroda sa osvedčila v južnom Nemecku a v Holandsku ako uličný strom, v niektorých územiach je však citlivá na mráz.

Je malý, tŕnistý strom s plstnatými mladými výhonkami a kopijovitými až úzko eliptickými listami, 3,5 – 8 cm dlhými, ktoré majú po oboch stranách sivo či bielo plstnaté chĺpky.

Biele kvety sa objavujú v apríli až máji v plstnato ochlpených chocholíkoch.

Plody sú okrúhle až hruškovité, 2 cm veľké, zelené. Domovom je v Malej Ázii, hodí sa na teplé, suché stanovištia.

Malý, asi 10 m vysoký strom. Vetvičky nie sú tŕnisté, mladé výhonky sú husto bielo plstnaté. Listy sú eliptické až obrátene vajcovité, 5 – 9 cm dlhé, v mladosti bielo plstnaté, dospelé navrchu tmavozelené, naspodku svetlo sivo až bielo plstnaté.

Biele, 2 – 3,5 cm široké kvety sa objavujú v apríli až máji. Doma je v juhovýchodnej Európe. Používa sa rovnako ako Pyrus elaeagrifolia.

Je 5 – 8 m vysoký strom, vetvy aj vetvičky má viac-menej previsnuté. Výhonky sú tenké, krátke výhonky sú zakončené tŕňom. Listy sú úzko kopijovité, 3 – 9 cm dlhé, v mladosti na oboch stranách striebristo sivo ochlpené, na jeseň takmer holé, naspodku však zostávajú ochlpené.

Kvety sa rozvíjajú v apríli až máji. Sú biele, asi 2 cm široké, kalich a kvetné stopky bielo vlnaté.

Plody sú hruškovité, 2 – 3 cm veľké, zelené. Rastie v juhovýchodnej Európe, Malej Ázii a na Kaukaze.

Zo všetkých druhov so sivými listami sa vysádza najčastejšie – striebristá previsnutá koruna je efektná aj v malej záhrade.

Ak si ju vysadíte, stačí jej priepustná pôda a slnko; k základnej starostlivosti o dreviny sa dostanete v článku starostlivosť o stromy a dreviny.

Zaujíma vás aj hruška obyčajná (Pyrus communis), teda tá ovocná? Prečítajte si podrobný článok o jej pestovaní, reze a odrodách. Mladé stromčeky ocenia na jar dávku dokonalého prírodného hnojiva Hnojík – dávkovanie nájdete v tabuľke dávkovania.

Ovocná hruška (hruška obyčajná) potrebuje viac tepla ako jabloň. Vyberajte pre ňu slnečné, teplejšie a suchšie miesto chránené pred vetrom, kde kvety neohrozujú jarné mrazíky. Vo voľnej krajine sa jej darí zhruba do 500 m n. m. Vo vyšších polohách ju saďte k stene orientovanej na juh, juhovýchod alebo juhozápad, kde je teplejšie.

Pôda má byť hlbšia a ťažšia ako pre jablone, ale priepustná. Najlepšie vyhovuje rýchlo sa prehrievajúca spraš s dostatkom vlahy, humusu a živín. Príliš vápenatá pôda ani vysoká hladina podzemnej vody hruškám nevyhovujú. Na vápenatých pôdach navyše často trpia nedostatkom zinku a mangánu.

Korene hrušiek sú na mráz citlivé, poškodí ich už −9 °C. Ľahké priepustné pôdy premŕzajú hlbšie ako ťažké. Stromčekom na dule preto na zimu namulčujte koreňovú zónu alebo okolo kmeňa nahrňte kopček zeminy a na jar ho rozhrňte. Rozvité kvety zamrznú pri −2 °C, mladé plôdiky už pri −1 °C.

Rez ovocných hrušiek podľa veku stromu, podpníka a odrody nájdete v článku hruška, výšky kmeňa a tvary koruny v článku tvary ovocných stromov.