Stokráska
Zistite, ako pestovať stokrásku Micheliho v skalke, a spoznajte horskú trvalku, ktorá u nás rastie aj vo voľnej prírode.
Obsah
Stokráska – pozabudnutá skalnička

(Bellidiastrum)
Stokráska (Bellidiastrum) je rod rastlín z čeľade astrovité (Asteraceae), ktorý zahŕňa jediný druh – stokrásku Micheliho. Rastlina sa nápadne podobá na tradičné sedmokrásky (Bellis), ktoré poznáme podľa bielych kvetov so žltým stredom. Úbor stokrásky tvorí veniec jemných bielych, zriedka ružovkastých jazykovitých kvetov a stred s množstvom rúrkovitých kvetov žltej až žltohnedej farby. Úbory pripomínajú malé „košíčky“.
Stokráska rastie najmä na vlhkých horských lúkach, vápencových sutinách a skalnatých svahoch. Nájdete ju aj v presvetlených horských lesoch a pri snehových výležiskách. Kvitne od mája do septembra a aj s kvetným stvolom dorastá zhruba do 5–30 cm.
Stokráska Micheliho

Stokráska Micheliho (Bellidiastrum michelii) je druh z čeľade astrovité (Asteraceae), ktorý rastie v európskych pohoriach – od Álp cez Karpaty po Balkán. Je to jediný druh svojho rodu a na Slovensku ho nájdete napríklad v Tatrách, Malej Fatre či na Muránskej planine.
Ako stokráska Micheliho vyzerá
Stokráska Micheliho je trváca bylina s drobnými kvetmi, ktoré sú usporiadané do košíčkovitých úborov. Úbory majú biele, zriedka ružovkasté jazykovité kvety a žltý stred tvorený rúrkovitými kvetmi. Listy vyrastajú v prízemnej ružici, sú dlho stopkaté, obrátene vajcovité až lopatkovité a na okraji tupo zúbkované; kvetný stvol je bezlistý.
Kde stokráska Micheliho rastie
Stokráska Micheliho rastie najmä v horských oblastiach Európy. Obľubuje vlhké lúky, pasienky, horské svahy, presvetlené lesy a alpínske trávniky, spravidla na vápencovom podklade. Vyhovujú jej chladnejšie a vlhšie podmienky typické pre hory. Nájdete ju v nadmorských výškach od podhorského stupňa až po alpínske hrebene.
Stokráska Micheliho je jednou z mnohých kvitnúcich rastlín, ktoré zdobia európske pohoria. Jej jemné biele kvety tvoria zaujímavý kontrast s okolitou krajinou a sú tradičnou súčasťou alpínskej flóry.
Stokráska Micheliho v skalke – pestovanie
Stokrásku Micheliho (Bellidiastrum michelii) môžete pestovať v záhrade alebo v skalke, najmä ak jej dokážete vytvoriť vhodné podmienky. Pri pestovaní v záhrade zvážte tieto faktory:
Klíma: Stokráska Micheliho je pôvodným druhom európskych pohorí, a preto uprednostňuje chladnejšiu klímu. Ak žijete v oblasti s miernym alebo chladnejším podnebím, mala by sa vám dariť.
Stanovište: Vyberte jej vhodné miesto v záhrade. Stokráska Micheliho má rada slnečné až polotienisté polohy. Umiestniť ju môžete na okraj trávnika, do skalky alebo do záhona.
Pôda: Rastlina uprednostňuje dobre priepustnú pôdu s vyšším obsahom humusu, najlepšie s prímesou vápenca. Do pôdy pridajte kompost alebo iný organický materiál (napríklad organické hnojivo Hnojík), aby sa zlepšila jej štruktúra a výživnosť.
Zalievanie: Pravidelná zálievka je dôležitá najmä počas suchých období. Zalievajte skôr mierne, aby nedošlo k premokreniu.
Množenie: Stokrásku Micheliho rozmnožíte semenom alebo delením trsov. Semená vysievajte na jar priamo do zeme. Trsy môžete deliť na jar alebo na jeseň.
Ďalšia starostlivosť: Stokráska Micheliho nie je náročná na údržbu. Pravidelne odstraňujte odkvitnuté kvety a udržiavajte okolie rastliny čisté.
Presné nároky na pestovanie závisia od konkrétnych podmienok vašej záhrady a od klímy.
Pomenovaná podľa Piera Antonia Micheliho

Stokráska Micheliho nesie druhové meno po talianskom botanikovi. Vedecké meno (Bellidiastrum michelii) pripomína muža, ktorý túto a mnohé ďalšie rastliny ako prvý opísal a zaradil do systému.
Pier Antonio Micheli (1679 – 1737) bol taliansky botanik a lekár, známy svojimi prínosmi pre botaniku a mykológiu. Považuje sa za jedného z popredných vedcov svojej doby a bol priekopníkom systematickej botaniky.
Micheli sa narodil vo Florencii a medicínu aj botaniku študoval na tamojšej univerzite. Bol učiteľom, vedeckým bádateľom a lekárom. Jeho najvýznamnejším dielom je pravdepodobne kniha „Nova Plantarum Genera“, ktorú vydal v roku 1729. Bola prevratná v tom, že prvýkrát priniesla do systematickej botaniky koncept „genera“ (rodu). Micheli v nej opísal a zatriedil mnoho rastlinných druhov podľa podobností a rozdielov medzi nimi.
Svojím prístupom ku klasifikácii rastlín sa stal významným predchodcom modernej taxonómie, ktorá sa zaoberá vedeckým zaraďovaním a pomenúvaním organizmov. Jeho práca ovplyvnila ďalší vývoj botaniky a mala zásadný vplyv na vedecký prístup k systematike rastlín.
Pier Antonio Micheli je známy aj svojím výskumom húb a lišajníkov. Jeho prínosy v mykológii (štúdium húb) a metodický prístup k výskumu rastlín ho zaradili medzi významné postavy vedeckého sveta 18. storočia.
Hnojenie vonkajších a okrasných rastlín
- Môžete ho posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
- Hnojík vylúhujte a výluhom zalievajte okolo rastlín alebo ním rastliny postriekajte.