Levanduľa (Lavandula): druhy, odrody a rozmnožovanie odrezkami

Aromaticky voňajúce polokry a zakrpatené kry so sivými listami

• Stanovište: slnečné, teplé a chránené miesto so suchšou vápenitou pôdou
• Výška: do 60 cm
• Doba kvitnutia: júl–september
• Rozmnožovanie: odrezkami a výsevom

Približne 25 druhov levandule, ktoré sú dvojročnými bylinami, polokrami alebo drobnými krami a patria do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), osídľuje oblasť Stredomoria a atlantické ostrovy.

Levandule majú listy jednoduché alebo jemne zarezávané, vstričné a krížom postavené; obsahujú množstvo éterických olejov. Päťpočetné kvety sú väčšinou nápadne súmerné, kalich a koruna často dvojpyské. Dva korunné lupienky tvoria horný pysk a tri spodný. Kvety v pazuchách listeňov vytvárajú lichopresleny, ktoré skladajú klasovité alebo metlinovité súkvetia.

Výrazná vôňa a množstvo modrých kvetov sú dostatočným dôvodom na to, aby sa levanduľa vysádzala v každej záhrade.

Je vhodná na plošnú výsadbu napríklad medzi ružami, na samostatnú alebo skupinovú výsadbu v skalkách a na záhonoch s kameňmi alebo na osadenie suchých múrikov a svahov.

Často sa používa na vytvorenie nízkych plôtikov a lemov v záhradkách s koreninami a so zeleninou.

Levanduľa potrebuje plne slnečné stanovište a skôr suché hlinito-humózne pôdy s dostatkom vápnika. Rastlina sa môže každú jar silno zrezať.

Chcete podrobný návod na starostlivosť? Stanovište, výsadbu, zálievku, prihnojovanie aj jarný rez rozoberáme v samostatnom článku Pestovanie levandule. Tu sa venujeme hlavne tomu, ako levanduľu rozoznať a ako si ju rozmnožiť.

V našich záhradách sa prakticky vždy stretnete s levanduľou lekárskou — ako jediná u nás spoľahlivo prezimuje. Ostatné druhy nižšie sa pestujú skôr v nádobách alebo v teplých oblastiach.

Je malý stálozelený ker s aromatickou vôňou, husto pokrytý hviezdicovitými chĺpkami. Listy sú 2–4 cm dlhé, čiarkovito kopijovité, na okrajoch silno ohrnuté; spodné listy sú bielo plstnaté, vrchné sivozelené. V júli až auguste sa objavujú kvety v prerušovaných klasoch z lichopreslenov. Kvetné lupienky sú modré až fialové a asi 1 cm dlhé.

Je jediným dostatočne mrazuvzdorným druhom v strednej Európe. Pestuje sa v záhradách oddávna a vysádzala sa aj v sedliackych záhradách; rezané, príjemne voňajúce kvety sa často vkladali medzi bielizeň. V Stredomorí, napríklad v južnom Francúzsku, sa levanduľa pestuje na poliach na získavanie silice.

Odrody sa líšia hlavne farbou kvetov a výškou. Najčastejšie sa u nás predávajú nízke odrody ‚Munstead‘ a ‚Hidcote‘ (v katalógoch písaná aj ako Hidecote), ktoré dobre držia kompaktný tvar. Všetky odrody v tabuľke sa rozmnožujú výhradne odrezkami — zo semien potomstvo vlastnosti materskej rastliny nezachová.

Levanduľa sa najspoľahlivejšie rozmnožuje odrezkami. Je to jediný spôsob, ako z obľúbenej odrody dostať úplne rovnaké rastliny — a z jedného kríčka ich urobíte pokojne dvadsať. Výsev zo semien je možný, ale pomalý a pri odrodách nespoľahlivý.

Vhodné sú dva termíny:

• máj až jún — mäkké, ešte nevyzreté odrezky z tohtoročných výhonkov. Zakorenia najrýchlejšie, ale ľahšie zvädnú.
• august až september — polovyzreté odrezky po odkvitnutí, na báze už drevnatejúce. Zakoreňujú pomalšie, zato spoľahlivejšie.

Vždy odoberajte nekvitnúce výhonky. Odrezok z výhonku s púčikom dáva silu do kvetu namiesto do koreňov a väčšinou zaschne.

1. Odstrihnite zdravý nekvitnúci výhonok dlhý 8–10 cm, rez veďte ostrým čistým nožom tesne pod listovým uzlom.
2. Zo spodných dvoch tretín odstráňte listy — v substráte by zhnili.
3. Bázu môžete namočiť do stimulátora zakoreňovania. Nie je to nutné, levanduľa zakoreňuje ochotne aj bez neho.
4. Zapichnite odrezky do priepustného substrátu: záhradná zemina zmiešaná pol na pol s hrubým pieskom alebo perlitom. Ťažká zamokrená pôda je najčastejším dôvodom neúspechu.
5. Zalejte, nádobu prikryte priehľadným krytom alebo vreckom a každý deň na chvíľu odkryte, aby sa odvetrala vlhkosť.
6. Postavte na svetlé miesto bez priameho slnka, ideálne 18–22 °C. Substrát držte vlhký, nie mokrý.

Za štyri až šesť týždňov. Spoznáte to podľa nových prírastkov na vrchole a podľa toho, že odrezok pri jemnom potiahnutí kladie odpor. Zakorenené rastlinky presaďte jednotlivo do malých črepníkov a nechajte ich zosilnieť.

Prvú zimu je lepšie prezimovať ich v chladnej svetlej miestnosti alebo v nevykurovanom skleníku a von ich vysadiť až na jar, keď pominú mrazíky. Slabý koreňový bal by vonkajšiu zimu nemusel zvládnuť.

Prihnojujte striedmo. Levanduľa je zvyknutá na chudobnejšiu vápenitú pôdu a v prehnojenej zemi bujnie do listov namiesto do kvetov. Mladým rastlinkám stačí riedené prírodné organické hnojivo Hnojík zhruba raz za tri týždne počas vegetácie, na jeseň prihnojovanie ukončite.

V pohári vody levanduľa zakoreniť dokáže, ale je to najmenej istá cesta. Drevnatejúca báza vo vode ľahko zhníva a korienky vytvorené vo vode sú krehké — po presadení do substrátu veľká časť rastliniek zaschne. Pre istý výsledok preto odporúčame rovno substrát.

Ak to napriek tomu chcete skúsiť: použite mäkký odrezok z jari, nechajte nad hladinou aspoň dva až tri listy, vodu meňte každé dva až tri dni a pohár postavte na svetlo, ale nie na priame slnko. Len čo korienky dosiahnu 2–3 cm, hneď presaďte.

Potápanie je najpohodlnejší spôsob, ako získať pár nových rastlín bez starostí. Na jar ohnite spodný pružný výhonok k zemi, v mieste dotyku ho prišpendlite drôtikom a prihrňte zeminou; koniec výhonku nechajte trčať nad povrchom. Do jesene sa v prihrnutom mieste vytvoria korene, ale oddeľovať a presádzať je lepšie až budúcu jar.

Výsev sa hodí pri botanických druhoch. Semená potrebujú chladovú stratifikáciu — štyri až šesť týždňov vo vlhkom substráte v chladničke — a aj potom klíčia nepravidelne niekoľko týždňov. Pri odrodách ako ‚Munstead‘ alebo ‚Hidcote‘ výsev nedáva zmysel: potomstvo sa od materskej rastliny líši farbou aj vzrastom.