Čičorka pestrá

Čičorka je rod rastlín z čeľade bôbovitých (Fabaceae); v slovenskom botanickom názvosloví sa pre ňu používa aj meno ranostajovec. Najznámejším druhom je čičorka pestrá (Securigera varia, staršie Coronilla varia), ktorú spoznáte podľa ružovobielych hlávkovitých súkvetí a perovitých listov. Sú to nenáročné byliny a nízke kríky, ktorým vyhovujú slnečné, suché a chudobné stanovištia — presne tie miesta, kde sa iným trvalkám nedarí.

Čičorka dobre znáša sucho vďaka hlbokému koreňu a pravidelnú zálievku potrebuje len v prvom roku po výsadbe. Rozmnožuje sa semenami, ktoré sa ľahko prispôsobia miestnym podmienkam. Vďaka hľuzkovým baktériám na koreňoch si sama viaže vzdušný dusík, takže na hnojenie je nenáročná. Má však jednu zásadnú nevýhodu: je jedovatá, a to platí pre celú rastlinu vrátane semien.

• Čičorka je prispôsobivá trvalka, ktorá má rada slnko a dobre znáša sucho.
• Čičorka pestrá je známa svojimi ružovobielymi súkvetiami a schopnosťou rásť aj na chudobných pôdach.
• Množí sa semenami; vďaka viazaniu dusíka si vystačí s minimálnym prihnojovaním.

Rod čičorka (ranostajovec) patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Táto čeľaď je významná najmä tým, že jej zástupcovia v symbióze s hľuzkovými baktériami viažu vzdušný dusík a obohacujú oň pôdu.

Rod: Securigera; v staršej literatúre Coronilla. Typickým zástupcom je Securigera varia, skôr známa ako Coronilla varia — vytrvalá bylina s motýľovitými kvetmi.

Čeľaď: Fabaceae, po slovensky bôbovité. Do tejto čeľade patria aj strukoviny, ktoré majú vďaka symbióze s baktériami dôležitú úlohu v prirodzenom kolobehu dusíka.

Druhy: Medzi významné druhy patria Securigera varia (synonymum Coronilla varia), Coronilla vaginalis alebo Coronilla coronata.

Výskyt: Rastliny rodu Securigera sa vyskytujú prevažne v Európe, v Stredomorí a v západnej Ázii.

Súkvetie: Pre druhy tohto rodu sú typické motýľovité kvety usporiadané do okolíkovitého súkvetia. U Securigera varia sú tieto kvety ružovobiele až fialkasté.

Listy: Perovito zložené, typické pre čeľaď Fabaceae; skladajú sa z väčšieho počtu drobných lístkov.

Plody: U rodu Securigera nájdeme struky, ktoré sa za zrelosti rozpadajú na jednotlivé články so semenami.

Takáto stručná klasifikácia zaraďuje rastliny rodu Securigera z pohľadu rastlinnej systematiky.

Pestovanie čičorky si vyžaduje starostlivosť už pri výsadbe. Dôležité je zvoliť správne miesto a zabezpečiť primeranú starostlivosť počas rastu. Čičorke sa darí v priepustných pôdach s dostatkom slnečného svetla.

Výsadba:

• Čas: ideálne na jar, po posledných mrazoch
• Pôda: mierne zásaditá až neutrálna, dobre odvodnená

Následná starostlivosť:

• Zalievanie: pravidelné v prvom roku, potom len počas dlhšieho sucha; vyhnite sa premokreniu
• Hnojenie: minimálne, čičorka si dusík viaže sama
• Rez: po odkvitnutí zmladzovací rez udrží porast hustý a zabráni nekontrolovanému samovýsevu

Čičorka je atraktívna pre mnohé opeľovače, napríklad včely medonosné a čmeliaky — práve tie zabezpečujú opelenie a tým aj tvorbu semien. Oporu na rast nepotrebuje, no vyššie porasty je vhodné podoprieť, aby sa nepoliehali.

V prvom roku sa oplatí urobiť skorú prvú kosbu, ktorá porast zahustí a podporí jeho vývoj. Porast začína kvitnúť koncom júna a kvitne približne mesiac.

Pestovanie čičorky si žiada trpezlivosť a pozornosť, správnym prístupom však získate porast, ktorý vydrží roky bez väčšej údržby.

Čičorka pestrá sa pestovala ako doplnková krmovina a hlavne na spevňovanie svahov a medzí. Zároveň však patrí medzi jedovaté rastliny, čo jej využitiu stavia jasné hranice.

Čičorka pestrá je vytrvalá bylina, ktorá sa v poľnohospodárskej praxi využíva hlavne ako doplnková krmovina. Pestovanie čičorky pestrej je nenáročné; rastlina je cenná pre svoj hlboký kolový koreň a schopnosť prežiť v rôznych pôdnych podmienkach. Je aj odolná voči suchu, čo z nej robí vhodnú rastlinu na medze a na pôdy s nižšou úrodnosťou.

Krmovina z čičorky je bohatá na bielkoviny, ale 🚨 nehodí sa pre každé zviera. Prežúvavce ju v malom podiele v zmesi znesú, zatiaľ čo kone a jednožalúdkové zvieratá sa ňou otrávia — u koní sú otravy z pasienkov s čičorkou opakovane popísané. Do osevnej zmesi na konský pasienok preto čičorka nepatrí.

🚨 Čičorka pestrá je jedovatá. Obsahuje srdcové glykozidy (koronilín) a kyselinu beta-nitropropiónovú; najviac ich je v semenách. Práve pre látky ovplyvňujúce činnosť srdca sa o ňu v minulosti zaujímala farmácia ako o zdroj kardiotoník — pre domáce použitie z toho však nevyplýva nič iné, než že sa čičorka neje a nerobí sa z nej čaj.

Otrava sa prejavuje vracaním, hnačkou, poruchami srdcového rytmu a v ťažších prípadoch aj ochrnutím. Do záhrady s malými deťmi ju preto nesaďte a pri požití volajte Národné toxikologické informačné centrum na čísle 02/5477 4166.

V tejto sekcii nájdete odpovede na najčastejšie otázky k pestovaniu čičorky a k tomu, prečo sa neje.

Čičorka uprednostňuje mierne klimatické podmienky a dobre odvodnené, vápnité pôdy. Najlepšie rastie na plnom slnku a znesie aj chudobné a suché stanovište.

Áno. Obsahuje srdcové glykozidy a kyselinu beta-nitropropiónovú, najviac v semenách. Po požití vyvoláva vracanie, hnačku a poruchy srdcového rytmu. Nejedia sa listy, kvety ani semená a nerobí sa z nej čaj.

Nedá — čičorka je jedovatá, do šalátu ani ako ozdoba jedla nepatrí. Ak hľadáte bôbovitú rastlinu s jedlými kvetmi, siahnite po hrachu alebo po fazuli šarlátovej.

Na spevnenie suchých svahov, násypov a medzí, kde sa iné trvalky neuchytia. Hlboký kolový koreň drží pôdu a rastlina si vďaka hľuzkovým baktériám vyrába dusík sama. Do záhona s deťmi ani na pasienok ju však nesaďte.