Hortenzia (Hydrangea)

Opadavé kry a popínavé rastliny s nápadnými súkvetiami

• Stanovište: slnečné až polotienisté miesto; pôda živná, hlboká, humózna a svieža
• Výška: pri kroch 1 – 3 m, pri popínavých rastlinách viac ako 10 m
• Doba kvitnutia: júl – september
• Množenie: odrezkami alebo semenami
  
  

Rod hortenzia (Hydrangea) z čeľade lomikameňovitých (Saxifragaceae) zahŕňa asi 80 druhov rozšírených v miernych pásmach východnej a juhovýchodnej Ázie a od východných oblastí Severnej Ameriky až po juhoamerické Andy. Listy hortenzií sú protistojné, stopkaté, väčšinou okrúhle až podlhovasté, často veľmi veľké a mäkké. Kvety sú usporiadané v metlinách alebo chocholíkoch na koncoch výhonkov; v jednom súkvetí sú obsiahnuté väčšinou neplodné a niektoré plodné kvety. Plodné (fertilné) kvety bývajú malé, ale pri neplodných (sterilných) kvetoch na okraji súkvetia sú nápadne zväčšené kališné lístky, a tie sú biele alebo farebné.

Všetky pestované druhy a formy hortenzií majú veľké súkvetia a sú to veľmi dekoratívne kry. V záhrade potrebujú miesto chránené pred vetrom a sviežu, humóznu a dostatočne hlbokú pôdu. Za suchého letného počasia je potrebná zálievka. Hortenzia ocení pravidelnú výživu v čase rastu a kvitnutia — podrobnosti nájdete v článku hnojivo na hortenzie. Hortenzie sa väčšinou nezrezávajú; výnimkou je hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá vyžaduje každoročný hlboký rez. Pri druhu a pri krížencoch hortenzie kalinolistej (Hydrangea macrophylla) je farba kvetov často premenlivá. K druhu Hydrangea macrophylla patria aj hortenzie, ktoré sa pestujú v kvetináčoch. Po odkvitnutí sa často vysádzajú v záhrade, ale spravidla tam prežijú len mierne zimy (pozri heslo Hydrangea macrophylla ako izbová a črepníková rastlina).

Je to 1 – 3 m vysoký ker so štíhlymi vetvami a so široko vajcovitými listami až 15 cm dlhými. Biele kvety v 5 – 10 cm širokých guľovitých súkvetiach sa objavujú v júni až septembri. Spravidla sa nevysádza druh, ale jeho záhradné formy s „plnými“ kvetmi.

Je to 1 – 4 m vysoký ker s hrubými, trvalo husto chlpatými výhonkami. Listy sú úzko vajcovité až kopijovité, 5 – 35 cm dlhé. Kvety v plochých súkvetiach (10 – 30 cm širokých) majú plodné kvety ružové, fialové alebo modré a okrajové kvety biele až ružové.

Hortenzia drsná pochádza z východnej Ázie a je veľmi premenlivá. Predstavuje príbuzenstvo rôznych foriem, ktoré sa pre mäkko chlpaté listy spoločne označujú ako „zamatové“ hortenzie. Všetky sa vyznačujú riedkym rozkonárovaním a plochými súkvetiami 10 – 30 cm širokými. Sú to hodnotné, nápadne kvitnúce kry, ktorým sa najlepšie darí na svetlých miestach chránených pred slnečným úpalom a pred vetrom, v pôdach svežích a dobre priepustných.

Pre záhradu sú významné nasledujúce formy:

• ‚Macrophylla‘ je ker vyše 3 m vysoký, málo rozkonárený, s listami oválnymi alebo vajcovitými, až 25 cm dlhými, na spodnej strane sivo plstnato chlpatými. Ploché guľovité súkvetia, až 25 cm široké, sa objavujú v júli až auguste. Plodné kvety sú sfarbené bledo lila, neplodné okrajové kvety sú biele.
• ‚Mauvette‘ dorastá do výšky 2 m a má slezovo sfarbené vnútorné plodné kvety. Listy a súkvetia sú o niečo menšie ako pri odrode ‚Macrophylla‘.

Rozkonáruje sa, rovnako ako druh, len veľmi málo a pomaly sa rozširuje krátkymi výbežkami. Široko až podlhovasto vajcovité listy sú 15 – 35 cm dlhé, na líci zamatovo chlpaté a drsné, pri pučaní červené. Listy a mladé vetvy pokryté hrubšími huňatými chlpmi sú spočiatku ružovočervené. V júli až auguste sa v plochých, až 25 cm širokých súkvetiach ukazujú biele okrajové a ružové vnútorné kvety. Hydrangea aspera ssp. sargentiana je najčastejšie vysádzanou „zamatovou“ hortenziou.

Najbežnejšie pestovaný druh so sýtozelenými listami a veľkými guľovitými alebo plochými súkvetiami. Farba kvetov sa líši podľa pH pôdy. Dorastá do výšky až 1,5 m a vyžaduje chránené miesto.

Medzi významné odrody patria:

• ‚Alpenglühen‘ – Červené kvety, iba neplodné.
• ‚Masja‘ – Veľké guľovité súkvetia, ružové.
• ‚Blue Wave‘ – Vnútorné kvety modré, vonkajšie ružové, lila alebo horcovo modré.

Podrobný prehľad odrôd a vlastností hortenzie kalinolistej (veľkolistej) nájdete v tomto samostatnom článku.

Vo svojej východoázijskej domovine rastie do výšky 7 m, u nás len do 2 m. Je to vzpriamene a široko rastúci ker s niekoľkými málo hlavnými vetvami. Listy sú eliptické až vajcovité, 5 – 15 cm dlhé, na líci takmer holé a na rube štetinato chlpaté. Ker bohato kvitne v auguste až septembri v kužeľovitých metlinách 15 – 25 cm dlhých. Asi 3 cm široké neplodné kvety sú v súkvetí rovnomerne rozdelené. Neplodné aj plodné kvety sú biele, ale neplodné sa pri odkvitaní sfarbujú doružova. Dnes sa takmer výhradne vysádza odroda ‚Grandiflora‘, ktorá má 30 cm dlhé metliny s prevažne neplodnými bielymi kvetmi.

Podrobný prehľad odrôd a vlastností hortenzie metlinatej nájdete v tomto samostatnom článku.

Je popínavá. V Japonsku, kde je doma, šplhá do korún vysokých stromov podobne ako u nás brečtan. Príchytnými koreňmi na stonkách sa rastlina uspokojivo zachytáva na drsnom povrchu múrov, ale väčšinou potrebuje pevnú oporu na šplhanie. Listy hortenzie popínavej sú 5 – 10 cm dlhé, široko vajcovité až okrúhle, na líci lesklo zelené; na jeseň sa nápadne sfarbujú dožlta. Kvety sú usporiadané v 15 – 20 cm širokej dáždnikovitej metline. Plodné aj neplodné kvety sú biele. Hortenzia popínavá kvitne v júni až júli. Je to robustná popínavá rastlina, ktorá dobre rastie aj na tienistých miestach.

Je to len 1 m vysoký ker s riedkymi výhonkami a s listami tenkými, eliptickými až kopijovitými, 5 – 15 cm dlhými. Kvitne v júli až auguste. Ploché alebo vyklenuté okolíky sú 4 – 8 cm dlhé, modré alebo biele a na okraji majú málo drobných ružových alebo modrých kvetov.

Pestujú sa odrody tohto východoázijského druhu; od odrôd Hydrangea macrophylla sa odlišujú menším a dáždnikovitým súkvetím:

• Pri odrode ‚Acuminata‘ sú plodné vnútorné kvety oceľovo modré a okrajové kvety ružové.
• ‚Bluebird‘ má vnútorné kvety modré, vonkajšie červenkasto purpurové a na kyslých pôdach svetlomodré.
• ‚Grayswood‘ má kvety často až do prvých mrazov – plodné sú ružové alebo modré, okrajové neplodné kvety sú spočiatku biele, ale čoskoro karmínovo červené.
• ‚Imperatrice Eugenie‘ má kvety vnútri modré a na okraji súkvetia ružové.
• ‚Preciosa‘ má v plocho guľovitom súkvetí početné neplodné kvety. Sú spočiatku tmavoružové, na jeseň sa sfarbujú purpurovočerveno. Táto odroda bohato kvitne a je mrazuvzdorná.
• ‚Rosalba‘ je odroda s dáždnikovitým súkvetím. Vnútorné kvety sú ružové alebo modré, okrajové sú najskôr biele a neskôr čiastočne karmínovoružové.

Pre bohaté kvety je kľúčová výživa — poradíme, aké hnojivo na hortenzie zvoliť.

V našich záhradách sa najčastejšie pestuje hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla) s guľovitými súkvetiami, metlinatá (H. paniculata) s predĺženými metlinami a stromčekovitá (H. arborescens), kam patrí aj známa odroda Annabelle. Do tieňa sa hodí popínavá hortenzia (H. petiolaris).

Väčšina druhov rez nepotrebuje — kvitnú na minuloročnom dreve, takže jarným zostrihom by ste prišli o kvety. Výnimkou je hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá vyžaduje každoročný hlboký rez.

Pri hortenzii kalinolistej a jej krížencoch je farba kvetov premenlivá — závisí od pôdy a jej pH. V kyslej pôde sa kvety sfarbujú domodra, v zásaditejšej doružova.

V čase rastu a nasadzovania kvetov hnojivom s vyšším podielom draslíka a fosforu; prírodné hnojivo sa uvoľňuje pozvoľna a nespáli korene. Podrobný postup aj dávkovanie nájdete v článku hnojivo na hortenzie.

Väčšina druhov kvitne od júna do septembra. Hortenzia metlinatá nasadzuje kvety neskôr a vydrží kvitnúť do jesene, keď biele súkvetia postupne ružovejú.

Najlepšie im vyhovuje polotieň — na plnom slnku potrebujú výdatnú zálievku, pretože veľké listy rýchlo odparujú vodu. Hortenzia popínavá si poradí aj s tienistým miestom.