Alternáriová škvrnitosť

(Alternaria brassicicola a Alternaria brassicae)

Alternáriová škvrnitosť je choroba spôsobená hubou Alternaria brassicicola alebo Alternaria brassicas, ktorá postihuje rastliny z čeľade kapustovitých (Brassicaceae), ako sú napríklad kapusta, kel, reďkvičky alebo brokolica, no zo všetkého najviac útočí na pekinskú kapustu. Táto choroba je široko rozšírená a môže spôsobiť značné škody na plodinách.

Príznaky alternáriovej škvrnitosti sa zvyčajne prejavujú na nadzemnej časti rastliny. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa postupne zväčšujú a menia farbu zo žltej na hnedú alebo čiernu. Škvrny sú často obklopené žltým nekrotickým pásmom a môžu sa zlievať do väčších nekrotických oblastí. Infikované listy môžu žltnúť, usychať a v krajných prípadoch môžu opadávať. Choroba sa môže prejaviť aj na stonkách, kvetoch a plodoch, kde sa objavujú podobné tmavé škvrny.

Alternáriová škvrnitosť sa šíri najmä prostredníctvom vetra, dažďa alebo mechanicky pri manipulácii s rastlinami či nástrojmi. K infekcii dochádza, keď sporové konidie huby preniknú do rastliny cez poškodenú stenu alebo trhliny.

Prevencia a regulácia alternáriovej škvrnitosti zahŕňa používanie zdravého osiva a sadeníc, dôsledné striedanie plodín, odstránenie a likvidáciu rastlinných zvyškov, udržiavanie dostatočnej vzdialenosti medzi rastlinami, zavlažovanie rastlín zdola, aby sa zabránilo navlhčovaniu listov, a prípadne aplikáciu fungicídov na obmedzenie šírenia choroby.

Alternáriová škvrnitosť kapusty, spôsobená hubou Alternaria brassicicola, je pomerne bežným ochorením, ktoré postihuje listy a hlávky kapusty. Takto spoznáš príznaky škvrnitosti na kapuste:

1. Škvrny na listoch: Príznaky sa zvyčajne začínajú prejavovať na starších listoch. Na postihnutých listoch sa objavujú okrúhle až oválne škvrny. Škvrny sú pôvodne malé a tmavozelené, neskôr sa zväčšujú a sfarbujú sa do hnedej alebo sivej farby. Škvrny majú často žltý alebo svetlejší okraj a stred môže byť sivý alebo biely.

2. Vývoj škvrn na hlávkach: Ak infekcia postupuje, môžu sa škvrny objaviť aj na vonkajších listoch hlávok kapusty. Škvrny sú tu zvyčajne väčšie a môžu spôsobiť hnedé alebo sivé sfarbenie a deformácie hlávky.

3. Postupný rozpad tkanív: Škvrny sa často šíria a spájajú, čo vedie k odumieraniu tkanív. Postihnuté listy a hlávky môžu postupne strácať svoju štruktúru a stávať sa mäkkými a hnilobnými.

4. Príznaky na kvetinovej hlávke: U niektorých kapúst sa môžu objaviť aj škvrny na kvetinovej hlávke. Tieto škvrny sú zvyčajne malé a hnedé.

Je dôležité si všimnúť, že príznaky alternáriovej škvrnitosti na kapuste sa môžu líšiť v závislosti od druhu a odrody kapusty, rovnako ako od konkrétnych podmienok rastu. Pre potvrdenie diagnózy a presnú identifikáciu patogénu je najlepšie poradiť sa s odborníkom na rastlinné choroby alebo agronomom.

Pomerne inou alternáriovou škvrnitosťou trpia paradajky, ktorým bude venovaný samostatný článok. Tu si len uvedieme, že túto škvrnitosť spôsobuje tentokrát Alternaria solani. Po slovensky sa jej hovorí aj čerň ľuľková a ide o bežnú chorobu, ktorá sa vyskytuje celosvetovo.

Vyskytuje sa nielen na paradajkách, ale na všetkých ľuľkovitých plodinách (zemiaky). Škvrny sú tiež hnedé a postupne nekrotizujú. Postihnuté môžu byť aj kvety a plody, ktoré môžu až opadávať. Podľa veľkosti napadnutia sa potom počítajú škody, rozhodne vždy ide o zníženie úrody a zníženie kvality plodov.

Najlepšou ochranou je prevencia. Sem patrí používanie zdravého osiva alebo sadeníc, pestovanie odolnejších odrôd, dôsledné striedanie plodín (najlepšie po štyroch rokoch), pestovanie na vzdušných miestach a dostatočne ďaleko od seba, priestorová izolácia od repky, likvidácia napadnutých častí aj pozberových zvyškov a v prípade silného tlaku choroby ošetrenie fungicídom, ktorý je pre danú plodinu a chorobu registrovaný. Zoznam povolených prípravkov a ich ochranné lehoty vedie ÚKSÚP v Registri prípravkov na ochranu rastlín; konkrétne obchodné názvy sa z roka na rok menia, preto sa vždy riaďte aktuálnym registrom a etiketou.

Prvým a najlacnejším opatrením je zdravé osivo a sadenice. Patogén prežíva priamo na povrchu i pod osemením semena, takže z jednej zamorenej dávky osiva vyjde zamorený porast. Kupujte morené alebo certifikované osivo; pri vlastnom osive pomáha teplovodné morenie (asi 20 minút vo vode s teplotou 50 °C) a následné rýchle vysušenie. Sadenice pred výsadbou prezrite a tie so škvrnami na klíčnych listoch vyraďte.

Druhým opatrením je suchý list. Spóry klíčia len na vlhkom povrchu listu, takže rozhoduje, ako dlho po daždi alebo zálievke listy osychajú. Zalievajte pod rastliny, nie na list, a radšej ráno než večer. Väčší spon a vzdušné stanovište skrátia čas ovlhčenia o niekoľko hodín denne a to samo osebe zníži počet nových infekcií.

Tretím opatrením je prerušenie kolobehu patogéna na pozemku. Alternária prezimuje na pozberových zvyškoch a na kapustovitých burinách, preto pomáha aspoň štvorročné striedanie plodín, odstup od repky a horčice a dôsledné odstránenie hlúbov a listov po zbere. Nezabudnite na kapsičku pastiersku a ostatné kapustovité buriny na okrajoch záhona — pre hubu sú rovnako dobrým hostiteľom ako kapusta.

K tomu patrí aj vyrovnaná výživa porastu. Kapustovitá zelenina má vysokú spotrebu živín a Hnojík je organické hnojivo s pomaly uvoľňovanými živinami, ktoré dodáva dusík, fosfor, draslík aj stopové prvky a zároveň zlepšuje štruktúru pôdy — podporuje tvorbu drobtovitých agregátov, takže pôda lepšie prepúšťa vodu i vzduch a udrží viac živín.

Hnojivo sa dá použiť ako sypné a zapraviť do pôdy, alebo ako roztok, ktorým môžete kapustovitú zeleninu zalievať. Vždy dbajte na pokyny na obale.