Cyprus (Cupressus)
- Popis: Vysoký stálezelený a väčšinou veľmi štíhly ihličnan.
- Stanovište: Slnné miesto v teplých a chránených polohách; bežné záhradné pôdy.
- Výška: Podľa stanovišťa 5–20 m.
- Doba kvitnutia: Marec–apríl, kvety nie sú badateľné.
- Množenie: Výsevom.
Asi 20 druhov cyprusov je rozšírených hlavne v oblastiach od Stredomoria k Himalájam, v severnej Afrike a Severnej Amerike, a to v tropických aj subtropických pásmach. Patria k čeľadi cyprusovitých (Cupressaceae). V strednej Európe možno vysádzať len jediný druh.
Druhy cyprusov
Cyprus arizonský (Cupressus arizonica)
Najodolnejší druh rodu, napriek tomu sa odporúča len pre teplé a chránené polohy. Znesie aj vápenaté pôdy. Má hustú a výrazne štíhlu korunu, drsná brázditú borku na kmeni a vetvičky postavené striedavo alebo oproti sebe. Modrozelené alebo šedozelené šupinaté listy k vetvičkám tesne neprilieha. Guľaté šišky s výraznými tŕňmi zostávajú dlho zatvorené a sú až 2,5 cm veľké.
Cyprus veľkoplodý (Cupressus macrocarpa)
Neznáša naše podnebie. Pochádza z Kalifornie (od zálivu Monterey) a často sa pestuje v anglických parkoch. Strom dosahuje výšky 10–20 m a má v starobe široko rozloženú korunu. Kôra je spočiatku červenohnedá, neskôr šupinovito popraskáva. Šupinaté listy pri rozotretí príjemne voňajú po citróne.
Cyprus vždyzelený (Cupressus sempervirens)
„Pravý“ cyprus, ktorý dotvárajú typický obraz krajiny v Stredomorí. Bol tam už v staroveku prenesený zo severnej Perzie a Malej Ázie. Vo svojom typickom tvare je to štíhly a 20–30 m vysoký strom s uzatvorenou korunou. Planě rastúci stredomorský cyprus pripomína svojimi vodorovne odstávajúcimi vetvami céder. Oba typy sú dostatočne mrazuvzdorné len v teplejších oblastiach južne od Álp.
