Cyprus (Cupressus)
V strednej Európe sa dá vysádzať jediný druh — cyprus arizonský, a aj ten len do teplých a chránených polôh.
- Popis: Vysoký stálezelený a väčšinou veľmi štíhly ihličnan.
- Stanovište: Slnečné miesto v teplých a chránených polohách; bežné záhradné pôdy.
- Výška: Podľa stanovišťa 5–20 m.
- Čas kvitnutia: Marec–apríl, kvety nie sú nápadné.
- Množenie: Výsevom.
Asi 20 druhov cyprusov je rozšírených najmä v oblastiach od Stredomoria po Himaláje, v severnej Afrike a Severnej Amerike, a to v tropickom aj subtropickom pásme. Patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). V strednej Európe možno z týchto ihličnanov vysádzať len jediný druh.
Druhy cyprusov
Cyprus arizonský (Cupressus arizonica)

Najodolnejší druh rodu, napriek tomu sa odporúča len do teplých a chránených polôh. Znesie aj vápenaté pôdy. Má hustú a výrazne štíhlu korunu, drsnú brázditú borku na kmeni a vetvičky postavené striedavo alebo oproti sebe. Modrozelené alebo sivozelené šupinovité listy k vetvičkám tesne nepriliehajú. Guľovité šištice s výraznými tŕňmi zostávajú dlho zatvorené a sú až 2,5 cm veľké.
Cyprus veľkoplodý (Cupressus macrocarpa)

Neznáša naše podnebie. Pochádza z Kalifornie (od zálivu Monterey) a často sa pestuje v anglických parkoch. Strom dosahuje výšku 10–20 m a v staršom veku má široko rozloženú korunu. Kôra je spočiatku červenohnedá, neskôr šupinovito popraskaná. Šupinovité listy pri rozotretí príjemne voňajú po citróne.
Cyprus vždyzelený (Cupressus sempervirens)

„Pravý“ cyprus, ktorý dotvára typický obraz krajiny v Stredomorí. Bol tam už v staroveku prenesený zo severnej Perzie a Malej Ázie. Vo svojom typickom tvare je to štíhly, 20–30 m vysoký strom s uzavretou korunou. Voľne rastúci stredomorský cyprus pripomína svojimi vodorovne odstávajúcimi vetvami céder. Oba typy sú dostatočne mrazuvzdorné len v teplejších oblastiach južne od Álp.