Dierkovitosť listov

(Stigmina carpophila)

Dierkovitosť listov kôstkovín, známa aj ako klasterospórióza kôstkovín, je choroba, ktorú spôsobuje huba Stigmina carpophila. Táto choroba napáda najmä ovocné dreviny z čeľade kôstkovín, ako sú čerešne, višne, broskyne, marhule a slivky.

Príznaky dierkovitosti listov sa zvyčajne prejavujú na listoch, ale môžu sa objaviť aj na plodoch a letorastoch. Hlavným príznakom sú drobné čierne škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Škvrny majú nepravidelný tvar a môžu splývať do väčších nekrotických plôch. Pletivo v strede škvŕn vypadáva, takže list ostáva ako predierkovaný, a napadnuté listy aj plody sa často deformujú a predčasne opadávajú.

Pri silnej infekcii sa dierkovitosť môže rozšíriť po celom strome vrátane kôry, výhonkov a kvetov. Na kôre sa môžu objaviť tmavé nekrotické škvrny, ktoré pripomínajú olúpanú kôru. Infekcia kvetov môže mať za následok vädnutie a neúrodu.

Choroba sa zvyčajne šíri prostredníctvom dažďa a vody, ktorá prenáša spóry huby. Patogén dokáže prežívať aj na napadnutom materiáli, ako sú listy a plody, až do ďalšieho vegetačného obdobia.

Prevencia a ochrana proti dierkovitosti listov kôstkovín zahŕňa: výber odolných odrôd, dodržiavanie dostatočných rozstupov medzi stromami kvôli lepšiemu prúdeniu vzduchu, presvetlenie koruny rezom, pravidelné odstraňovanie napadnutých listov a plodov. V prípade potreby sa dajú použiť fungicídy na obmedzenie šírenia choroby.

Dierkovitosť listov broskyne, ktorú spôsobuje huba Stigmina carpophila, sa prejavuje na rôznych častiach rastliny vrátane listov, plodov a konárov. Nižšie uvádzame hlavné príznaky tejto choroby:

1. Škvrny na listoch: Napadnuté listy broskýň majú nepravidelné čierne alebo hnedé škvrny. Škvrny bývajú rôznej veľkosti a tvaru. Postihnuté listy postupne žltnú a zasychajú. Často dochádza k predčasnému opadávaniu listov.

2. Škvrny na plodoch: Plody broskýň môžu byť postihnuté hnedými alebo čiernymi nekrotickými škvrnami. Tie sa môžu objaviť na povrchu plodu alebo preniknúť do dužiny. Škvrny na plodoch bývajú vpadnuté a môžu splývať, čím spôsobujú deformácie a hnilobu.

3. Nekrotické škvrny na konároch: Choroba môže napadnúť aj konáre broskýň. Objavia sa na nich hnedé alebo čierne nekrotické škvrny, ktoré bývajú vpadnuté. Napadnuté konáre slabnú a lámu sa.

4. Olúpaná kôra: V závažných prípadoch môže dierkovitosť spôsobiť olupovanie kôry na kmeni alebo konároch broskýň. Postihnuté miesta majú často tmavú farbu a bývajú náchylnejšie na napadnutie ďalšími chorobami alebo škodcami.

Dierkovitosť na broskyni sa zvyčajne šíri za vlhkého a daždivého počasia. Spóry huby sa šíria vodou a do rastliny prenikajú cez rany alebo poškodené miesta.

Prevencia a ochrana zahŕňajú opatrenia ako výber odolných odrôd, odstraňovanie napadnutých listov, plodov a konárov, pravidelný presvetľovací rez pre lepšie prúdenie vzduchu, udržiavanie zdravého rastu dreviny a dodržiavanie správnej agrotechniky.

Pri silnej infekcii sa dajú použiť fungicídy na obmedzenie šírenia choroby. Vhodný prípravok aj postup je dobré konzultovať s odborníkom na ochranu rastlín.

Včasné rozpoznanie príznakov a správna starostlivosť sú kľúčové pre prevenciu a ochranu broskýň, čerešní a višní a pre zníženie škôd na úrode.

Z fungicídov sa proti dierkovitosti používajú najmä prípravky na báze medi, napríklad oxychlorid meďnatý. Registráciu prípravku do kôstkovín si vždy overte v aktuálnom zozname ÚKSÚP. Majte však stále na pamäti, že fungicídy patria medzi jedovaté látky a môžu byť potenciálne nebezpečné pre človeka, zvieratá aj prírodu naokolo.

Pri postrekoch dodržiavajte pokyny na obale a najmä používajte ochranný odev, ochranné rukavice a ochranné okuliare. Počas aplikácie postreku nepite, nejedzte ani nefajčite. Po postreku si dôkladne umyte ruky.

Postreky robte len za bezvetria.