Escallonia

Väčšinou vždyzelené kvitnúce kry; sú citlivé na mráz
Stanovište: teplé, chránené; humózna pôda bez vápna
Výška: 1–4 m
Doba kvitnutia: podľa druhu od marca do augusta, dokvitanie do októbra
Množenie: hlavne odrezkami

Až 50–60 druhov rodu escallonia (Escallonia) z čeľade Escalloniaceae sa vyskytuje v Južnej Amerike. Žiadny druh nie je v strednej Európe dostatočne mrazuvzdorný. V Anglicku a južnom Francúzsku sa však escallonie cenia ako záhradné kry na výsadbu jednotlivo, v skupinách aj do strihaných živých plotov. Všetky rýchlo rastú a kvitnú dlhé obdobie.

Escallonie kvitnú vo vrcholových strapcoch alebo latách. Kvety sú päťpočetné, majú zaoblene obvajcovité korunné lupienky a rúrkovitý alebo pohárikovitý kvetný kalich. Dva až tri plodolisty sú až k bliznám zrastené a zrastajú aj s kalichom. Po hlavnom období kvitnutia v júni a júli kry dokvitajú až do októbra. Kožovité listy dobre odolávajú silnému vetru, preto sa escallonie často vysádzajú vo veterných prímorských oblastiach západnej Európy. Neznášajú vápno a vyžadujú kyslé humózne pôdy. V drsnejších oblastiach ich treba chrániť prikrývkou proti mrazu.

(E. virgata × E. rubra) je kríženec vysoký 1–2 m. Má listy úzko obvajcovité, 1–2,5 cm dlhé, vrúbkovane pílkovité, na líci holé, na rube miestami žľaznaté a plstnaté.

V júni až júli sa na krátkych olistených výhonkoch objavujú biele alebo ružové kvety usporiadané v strapcoch po 6–10.

Vyšľachtené odrody sú významnejšie než samotné druhy:

kvitne v júni až septembri ružovočervenými kvetmi. Tento vzrastný ker dorastá vo svojej domovine do výšky 4 m. Má listy obvajcovité, 2–5 cm dlhé, na líci holé a lesklé, na rube pokryté aromaticky voňajúcimi živicovými žliazkami s hrubou stopkou. Žliazky sú aj na vetvičkách a na kvetnom kalichu. Kvety, ktorých rúrka je asi 1 cm dlhá, stoja po 5–25 v latách alebo v strapcoch na konci dlhých výhonkov.