Kortúza (Cortusa matthioli)

(Cortusa, dnes radená do rodu Primula)

Kortúza (Cortusa) je rod trvácich bylín z čeľade prvosienkovité (Primulaceae). Novšie systémy ju zaraďujú priamo do rodu prvosienka, a tak sa v literatúre stretnete aj s menom Primula matthioli. Je to rastlina chladných horských tieňov – a presne tak sa k nej treba správať aj v záhrade.

Ako kortúza vyzerá

1. Listy: Kortúza má prízemnú ružicu srdcovitých listov na dlhých stopkách. Čepeľ je plytko laločnatá a po okraji zúbkatá, mäkko chlpatá.

2. Kvety: Kvety visia v okolíku na konci bezlistej stopky a majú tvar drobného zvončeka s piatimi lupienkami. Najčastejšie sú ružovofialové, zriedkavo takmer biele.

3. Stanovište: Rastie na vlhkých tienistých miestach – v tieni skál, na brehoch horských potokov, v kosodrevine a vo vlhkých roklinách.

4. Rozšírenie: Rod je európsko-ázijský: od Álp a Karpát cez Sibír až po Japonsko. V Severnej Amerike kortúza prirodzene nerastie.

Kortúza nemá jedno ustálené ľudové meno – v každej príručke ju nájdete trochu inak. Toto sú mená, na ktoré naozaj narazíte:

1. Prvosienka: V ľudovej reči sa kortúza hádže do jedného vreca s prvosienkami. Botanicky je to opodstatnené – obe patria do čeľade prvosienkovité a dnešné systémy kortúzu priamo do rodu prvosienka zaraďujú.

2. Kortúza Matthioliho: Najčastejšie používané celé meno. Druhové meno nesie na počesť talianskeho lekára a botanika Pietra Andreu Mattioliho.

3. Kruhatka: České meno rodu. Nájdete ho v starších záhradkárskych príručkách, ktoré u nás dodnes kolujú.

4. Alpenglöckel, Heilglöckchen: Nemecké mená, doslova „alpský zvonček“ a „liečivý zvonček“. Sú z nich vidieť dve veci, ktoré si ľudia na rastline všímali: tvar kvetu a jej niekdajšie využitie v bylinkárstve.

5. Zvončeky: Ľudové pomenovanie podľa tvaru kvetu. S pravými zvončekmi (rod Campanula) však kortúza nemá nič spoločné – ide len o vonkajšiu podobnosť.

Kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli) je najznámejší druh rodu a jediný, ktorý sa u nás bežne pestuje. Hodí sa na tienistú stranu skalky, k severnej stene, do koreňovej zóny drevín alebo do tienistého okraja záhona.

Ako kortúza Matthioliho vyzerá:

• Listy: Srdcovité, tmavozelené, na dlhých stopkách, usporiadané do prízemnej ružice. Cez leto vytvárajú súvislý porast.

• Kvety: Previsnuté zvončekovité kvety v okolíku na stopke vysokej 15 až 30 cm. Prevažne ružovofialové, biele formy sú zriedkavé.

• Výška: Rastlina dosahuje výšku približne 15 – 30 cm, v kvete o niečo viac.

Pestovanie kortúzy Matthioliho:

1. Stanovište: Kortúza Matthioliho znáša polotieň až tieň. Priame poludňajšie slnko jej škodí, najmä v teplejších nížinných polohách.

2. Pôda: Vyžaduje vlhkú, humóznu a priepustnú pôdu. Zapracujte do nej kompost alebo listovku – zlepší štruktúru aj schopnosť pôdy držať vlahu.

3. Zálievka: Pôdu udržujte trvalo vlhkú, ale nikdy nie premokrenú. V období sucha zalievajte pravidelne, ideálne ráno.

4. Množenie: Kortúzu množte semenami alebo delením trsov. Semená vysievajte na jeseň alebo skoro na jar, trsy deľte na jar. Vo voľnej prírode je rastlina vzácna – do záhrady ju kupujte zo škôlky, nikdy ju nevyberajte z prírodnej lokality.

Kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli) sa objavuje v starých bylinkárskych spisoch. To, čo o nej píšu, je historický záznam – nie návod a už vôbec nie dôkaz účinku.

Čo sa jej v minulosti pripisovalo a ako sa na to dnes treba pozerať:

1. Odkašliavanie: Rastline sa v ľudovom liečiteľstve tradične pripisoval vplyv na odkašliavanie. Ide o historickú zmienku, ktorú moderné štúdie nepotvrdili.

2. Zápaly: V starších bylinkárskych príručkách sa spomína pri zápaloch. Klinické doklady o tom neexistujú.

3. Horúčka: Podobne ako u mnohých horských bylín sa uvádzalo aj jej použitie pri horúčke. Aj tu ide len o tradíciu.

4. Obsahové látky: Rastlina obsahuje flavonoidy a saponíny. Tie sa v laboratórnych testoch správajú ako antioxidanty, o pôsobení v ľudskom tele to však nehovorí nič.

5. Laboratórny výskum: Z rastlín tohto príbuzenstva bol izolovaný triterpénový glykozid, ktorý sa skúmal na bunkových kultúrach. Je to základný výskum vo veľmi ranej fáze – nie liečba a nie liek.

Vedeckých prác o kortúze je málo, rovnako ako u väčšiny horských bylín. Kortúza nie je liek, nemá potvrdené liečivé účinky a nenahrádza lekársku starostlivosť. Pestujte ju ako to, čím naozaj je – peknú trvalku do tieňa.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.