Krabilica hľuznatá
Zabudnutá koreňová zelenina, ktorej varené hľuzy chutia ako gaštany. Kedy ju siať, kde sa jej darí a prečo si na chuť treba počkať do novembra.
Jednoročná alebo dvojročná koreňová zelenina s príjemnou chuťou.
Stanovište: piesočnato-hlinitá, nevysychajúca pôda
Výška: až 1,5 m
Doba pestovania: výsev od augusta alebo skoro na jar
Doba zberu: júl
Krabilica hľuznatá rastie voľne v strednej a severnej Európe, najmä na brehoch riek, na okrajoch lesov a vo svetlých lesoch. Patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae).
Úžitkovou časťou dvojročnej rastliny je hľuzovitý koreň. V záhradách sa krabilica môže pestovať aj ako jednoročná rastlina. Na pestovanie sú najvhodnejšie piesočnato-hlinité pôdy s vysokým obsahom humusu. Stanovište môže byť aj polotienisté. Vysieva sa po zbere semien, od augusta alebo skoro na jar. Pred jarným výsevom sa musí osivo stratifikovať. Vysieva sa do riadkov vzdialených 20 cm od seba a 2–3 cm hlboko. Vhodná vzdialenosť semien v riadku je 3–5 cm. Krabilica nie je nijako náročná na živiny, ale zálievka pri klíčení semien aj pri ďalšom raste jej prospieva.
Hľuzy sa zberajú, keď listy odumierajú. Malé hľuzy sa ponechávajú v pôde, aby dorástli do zberu v nasledujúcom roku. Hľuzy získavajú správnu chuť až po niekoľkotýždňovom uložení v piesku. Na jedenie sú najlepšie od začiatku novembra. Varené a olúpané hľuzy sú múčnaté a pripravujú sa ako zemiaky. Chuťou pripomínajú gaštany. Popri domácej krabilici možno pestovať aj krabilicu sibírsku (Chaerophyllum prescottii), ktorá má väčšie zažltnuté korene.
