Mišpuľa nemecká
Mišpuľa nemecká je okrasný ovocný strom s dekoratívnymi kvetmi a jedlými plodmi po mraze. Ľahko sa pestuje na slnečnom až polotienistom mieste.
Extenzívny druh jadrového ovocia, ktorý má vďaka vzrastu, kvetom a jesennému sfarbeniu pozoruhodnú okrasnú hodnotu.
- Stanovište: slnečné až polotienisté polohy; teplá, aj vápenatá pôda
- Výška: 3 až 5 m
- Priestor stanovišťa: 9–25 (36) m²
- Doba kvitnutia: koniec mája
- Množenie: štepením, zakoreňovaním výhonkov alebo drevnatými odrezkami
Mišpuľa z čeľade ružovitých (Rosaceae) je v záhradách len zriedka pestovaný druh jadrového ovocia. Kedysi ju u nás vysádzali tak často, prípadne zdivočela, že Carl von Linné sa domnieval, že je v Nemecku pôvodná, a dal jej druhové meno germanica. Rozšírenie z pôvodného územia medzi Kaspickým a Čiernym morom prebiehalo cez Malú Áziu a Grécko do západnej a strednej Európy.

Mišpuľa rastie pomaly, riedko a vytvára malebnú korunu. Mladé výhonky sivej až čiernej farby sú chlpaté, staršie konáre a kmienky bývajú pokrútené. Kôra sa ľahko odlupuje.
Kvety

- Koncom mája sa objavujú jednotlivé kvety.
- Kalíšne lístky sú 3–5 cm dlhé a úzke.
- Kvety sú belavé, bez vône a dekoratívne.
- Neskoré kvitnutie a samoopelenie sú zárukou pravidelných úrod (až 30 kg na 1 strom).
Listy
- Predĺžené, s vnorenými žilkami.
- Na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej svetlejšie.
- Pred opadom sa sfarbujú.
Spolu s hojnými plodmi potom poskytujú pekný pohľad.
Plody
- Prevažne guľovité, s mierne drsnou šupkou.
- Sfarbujú sa zo zelenej do hneda.
- Na plodoch veľkých až 7 cm sú nápadné kalíšne lístky nad prehĺbeným kvetným lôžkom.
- Spočiatku svetlozelená, neskôr stmavnutá dužina je jedlá za surova až vtedy, keď zmäkne mrazom alebo niekoľkotýždňovým skladovaním po zbere.
- Trpká chuť sa stráca a vytvára sa svojrázna, nasladlá a trochu nakyslá aróma.
Mišpuľa slúži najmä na prípravu želé a cukroviniek, často spolu s ďalšími plodmi.
Stanovište a pestovanie

- Nároky na pôdu sú nepatrné; lepšie sú teplejšie polohy; stromu sa darí aj v polotieni.
- Pri výsadbe treba počítať s priestorom 9–25 m².
- Rez robíme spočiatku tak, ako je zvykom pri jadrovinách; neskôr už len presvetľujeme, ale nesnažíme sa o pravidelné tvarovanie koruny!
- Spracovanie pôdy je ľubovoľné.
- Hnojenie väčšinou nie je potrebné.
Zber: začiatkom novembra.
Skladovanie: plody sa skladujú v jednej vrstve, stopkou nahor.
Škodcovia: nehrajú prakticky žiadnu úlohu.
Množenie a odrody
Robí sa väčšinou očkovaním na podpníky hrušiek alebo hlohu.
Mišpule sa všeobecne označujú ako Mespilus germanica, bez uvedenia odrody, hoci tie existujú. Sortimenty západnej Európy uvádzajú odrody:
- Holandská veľkoplodá (veľké plody)
- Nottingham (stredne veľká)
- Kráľovská (stredná až veľká)
- Kernlose – bezjadrová (skôr stredná, veľmi chutná)
Podrobné informácie o pestovaní, zbere, odrodách a využití plodov nájdete v hlavnom článku Mišpuľa.