Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica)

Extenzívny druh jadrového ovocia, ktorý má vďaka vzrastu, kvetom a jesennému sfarbeniu výraznú okrasnú hodnotu.

Stanovište: slnečné až polotienisté polohy; teplá, aj vápenatá pôda
Výška: 3 až 5 m
Priestor stanovišťa: 9–25 (36) m²
Doba kvitnutia: koniec mája
Množenie: vrúbľovaním, hrižením alebo drevitými odrezkami

Mišpuľa z čeľade ružovitých (Rosaceae) je v záhradách len zriedkavo pestovaný druh jadrového ovocia. Kedysi sa u nás vysádzala pomerne často, prípadne zplaňovala. Už Carl von Linné sa domnieval, že pochádza z Nemecka, a preto jej dal druhové meno germanica. Rozšírenie z pôvodného územia medzi Kaspickým a Čiernym morom prebiehalo cez Malú Áziu a Grécko do západnej a strednej Európy.

Mišpuľa rastie pomaly, skôr riedko a vytvára malebnú korunu. Mladé výhonky sivej až čiernej farby sú chlpaté, staršie vetvy a kmienky bývajú často skrútené. Kôra sa ľahko odlupuje.

Kvety

Koncom mája sa objavujú jednotlivé kvety.
Kališné lístky sú 3–5 cm dlhé, úzke.
Kvety sú biele, nevonné a dekoratívne.
Neskoré kvitnutie a samoopelenie sú zárukou pravidelných úrod (až 30 kg na strom).

Listy

Podlhovasté s výraznými žilkami.
Na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej svetlejšie.
Pred opadom sa výrazne vyfarbujú.

Spolu s bohatými plodmi poskytujú veľmi pekný pohľad.

Plody

Väčšinou guľovité s mierne drsnou šupkou.
Zafarbujú sa zo zelenej do hnedej.
Na plodoch sú nápadné kališné lístky dlhé až 7 cm nad prehĺbeným kvetným lôžkom.
Dužina je spočiatku svetlozelená, jedlá za surova je až po zmäknutí mrazom alebo po niekoľkotýždňovom skladovaní po zbere.
Trpká chuť sa postupne stráca a vytvára sa zvieravá, neskôr mierne kyslastá aróma.

Mišpuľa sa využíva najmä na prípravu želé a cukroviniek, často v kombinácii s iným ovocím.

Pestovanie

Nároky na pôdu sú nenáročné, vhodnejšie sú teplejšie polohy; stromu sa darí aj v polotieni.
Pri výsadbe je potrebné počítať s priestorom 9–25 m².
Rez sa spočiatku vykonáva podobne ako pri jadrovinách, neskôr sa koruna len presvetľuje; pravidelné tvarovanie sa neodporúča.
Spracovanie pôdy je ľubovoľné.
Hnojenie väčšinou nie je potrebné.

Zber: začiatkom novembra.
Skladovanie: plody sa skladujú v jednej vrstve, stopkou nahor.
Škodcovia: prakticky nehrajú významnú úlohu.

Množenie

Najčastejšie sa vykonáva očkovaním na podpník hrušky alebo hlohu.

Mišpule sa všeobecne označujú ako Mespilus germanica bez uvedenia odrody, hoci odrody existujú. V sortimentoch západnej Európy sa uvádzajú napríklad:

Holandská veľkoplodá (veľké plody)
Nottingham (stredne veľká)
Kráľovská (stredná až veľká)
Kernlose – bezjadrová (skôr stredná, veľmi chutná)

Podrobné informácie o pestovaní, zbere, odrodách a využití plodov nájdete v hlavnom článku Mišpuľa.