Moruša (Morus)

Stredne vysoké opadavé stromy obsahujúce mliečnu šťavu a rodiace jedlé plody

• Stanovište: otvorené, slnečné miesta; žiadne zvláštne nároky na pôdu
• Výška: 10–15 m
• Obdobie kvitnutia: máj
• Rozmnožovanie: väčšinou výsevom, niektoré záhradné formy vrúbľovaním

Rod moruša (Morus) patriaci do čeľade morušovníkovitých (Moraceae) je 12 druhmi rozšírený v severnej temperovanej až subtropickej zóne. Všetky druhy obsahujú vo výhonkoch a v listoch mliečnu šťavu. Majú striedavé, nedelené alebo laločnaté listy a jednodomé či dvojdomé kvety v stopkatých previsnutých strapcoch. Kvety sú zelenkasté a málo nápadné. Početné malé kôstkovičky, obalené dužinatejším oplodím, vytvárajú jedlé plodenstvá podobné černici.

Moruše sa vo svojej východoázijskej domovine pestujú už tisícročia, ich listy poskytujú potravu húseniciam priadky morušovej, chovanej v Číne oddávna na produkciu hodvábu. Do Európy sa moruše dostali už v 11. storočí. Aj v južnej Európe sa priadka morušová chovala až do vynálezu umelého hodvábu; moruše boli preto veľmi rozšírené. Ešte dnes vidíme v južných krajinách často staré, hrboľaté exempláre alebo moruše s plochou širokou korunou ako podlubie. Niekde slúžia moruše aj ako vetrolamy.

Až 15 m vysoký strom s málo rozvetvenou, okrúhlou korunou a pozdĺžne ryhovanou kôrou.

• Listy sú široko vajcovité alebo trojlaločné, 8–20 cm dlhé, na báze srdcovité, na okraji hrubo pílovité, zvrchu hladké alebo len riedko chlpaté, naspodku chlpaté iba na žilkách.
• Plodenstvá sú 1,5–2,5 cm dlhé, biele alebo ružové, majú sladkú, ale mdlú chuť.
• Listy poskytujú potravu priadke morušovej.
• Strom je pomerne otužilý aj v strednej Európe, darí sa mu dokonca na chudobných piesočnatých pôdach.

Stredne vysoký strom s hustou, okrúhlou korunou.

• Listy sú široko vajcovité alebo dvoj- až päťlaločné, 6–20 cm dlhé, zvrchu veľmi drsné a lesklo tmavozelené, naspodku svetlejšie a chlpaté.
• Plodenstvá sú 2–2,5 cm dlhé, tmavočervené až čiernočervené, sladké a príjemnej chuti.
• Pochádza zo západnej Ázie a pestuje sa oddávna aj vo východnej Ázii a v Európe.
• Kedysi sa plody používali ako ovocie, v krajinách juhovýchodnej Ázie sa dodnes bežne ponúkajú.
• V strednej Európe je dostatočne mrazuvzdorná iba vo vinohradníckych oblastiach.

Až 20 m vysoký strom s nízko nasadenou, široko okrúhlou korunou a s hnedou, šupinatou kôrou.

• Listy sú široko vajcovité až okrúhle, čiastočne dvoj- až trojlaločné, 8–13 cm dlhé, na okraji ostro pílovité.
• Plodenstvá sú 2–3 cm dlhé, spočiatku červené, neskôr tmavopurpurové; chutia sladko.
• Moruša červená pochádza z východnej časti Severnej Ameriky a v strednej Európe je dostatočne mrazuvzdorná.

Viac informácií o správnej výsadbe, reze a starostlivosti nájdete v samostatnom článku venovanom pestovaniu moruše.

Prirodzene je to opadavý strom, ktorý dorastá do 10 až 15 metrov. V záhradách sa však pestujú aj ozdobné vrúbľované formy na kmienku — nízke zakrpatené odrody a moruša previsnutá, ktoré sa dajú udržiavať v tvare kríka.

Moruša biela (Morus alba) je až pätnásťmetrový strom s bielymi alebo ružovými plodenstvami sladkej, ale mdlej chuti; jej listami sa kŕmi priadka morušová. Moruša čierna (Morus nigra) je nižšia, má hustú okrúhlu korunu a chutnejšie tmavé plody.

Áno. Plodenstvá vzniknuté z drobných kôstkovičiek pripomínajú černicu a sú sladké — hodia sa na priamu konzumáciu aj na džemy a sirupy.

Kvitne v máji nenápadnými zelenkastými kvetmi v stopkatých strapcoch. Plodenstvá dozrievajú podľa druhu a počasia v priebehu leta.

Je nenáročná — vyhovujú jej otvorené slnečné miesta a nemá zvláštne nároky na pôdu. Moruši bielej sa darí aj na chudobných piesočnatých pôdach a v strednej Európe je dostatočne otužilá.

Postačí jedno prihnojenie na jar pred pučaním. Pozvoľna sa uvoľňujúce prírodné hnojivo podporí rast aj násadu plodov bez toho, aby strom hnalo do bujných výhonkov.