Sklovitosť

(Apple glassiness, glassy apples)

Sklovitosť jabĺk (anglicky nazývaná „apple glassiness“ alebo „glassy apples“) je fyziologický stav, ktorý postihuje niektoré odrody jabĺk. Prejavuje sa ako nežiaduca zmena textúry dužiny a spôsobuje, že jablko sa zdá byť lesklé, hladké a priesvitné, takže pripomína sklo. Sklovitosť môže ovplyvniť ako vzhľad, tak aj chuť jabĺk.

K výskytu sklovitosti jabĺk môžu prispieť nasledujúce faktory:

1. Rastlinné hormóny: Príčina sklovitosti nie je úplne jasná, ale výskumy naznačujú, že hormóny rastlín môžu v tomto jave zohrávať úlohu. Konkrétne ide o nerovnováhu medzi auxínmi (typ rastlinných hormónov) a cytokinínmi (ďalší typ rastlinných hormónov) v dužine jablka.

2. Klimatické podmienky: Sklovitosť sa často spája s nestabilnými klimatickými podmienkami, ako sú rýchle zmeny teploty a relatívnej vlhkosti. Napríklad náhle ochladenie po teplom období môže prispieť k rozvoju sklovitosti.

3. Stresové faktory: Nedostatok vody, extrémne horúčavy alebo chlad, nedostatok živín a ďalšie stresové faktory môžu tiež prispieť k výskytu sklovitosti.

4. Citlivosť odrody: Niektoré odrody jabĺk sú na rozvoj sklovitosti náchylnejšie ako iné. Napríklad niektoré staršie odrody jabĺk môžu byť na tento jav citlivejšie.

Dôsledky sklovitosti jabĺk sú nielen estetické, ale aj chuťové a navyše jablká postihnuté sklovitosťou majú menšiu skladovateľnosť, pretože sa do nich sekundárne môžu dostať plesne alebo hniloba.

Na zníženie pravdepodobnosti sklovitosti môžu pestovatelia využiť rad agrotechnických opatrení, ako je udržiavanie stáleho a vyváženého zavlažovania, kontrola hnojenia a minimalizácia stresových podmienok. Ďalšou možnosťou prevencie je výber odrôd, ktoré sú voči tejto poruche odolnejšie.

V tomto prípade nejde vlastne ani o chorobu, ani o škodcu, ale príčina je čisto fyziologická. Sklovitosť (glassiness) jabĺk je fyziologický stav, ktorý je spôsobený narušením rovnováhy medzi rastovými regulátormi alebo fytohormónmi v dužine jablka.

Tento jav sa prejavuje tak, že bunky dužiny jablka sa stávajú priesvitnými a majú podobu skla, čo dáva jablkám lesklý a priesvitný vzhľad. Sklovitosť nie je spôsobená patogénmi ani škodcami, je to čisto fyziologický jav.

Hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k výskytu sklovitosti jabĺk, sú nerovnováha auxínov a cytokinínov v dužine. Auxíny sú typom rastlinných hormónov, ktoré regulujú rast a vývoj rastliny, zatiaľ čo cytokiníny sú ďalším typom rastlinných hormónov, ktoré ovplyvňujú delenie a diferenciáciu buniek.

Niektoré odrody jabĺk sú na rozvoj sklovitosti náchylnejšie ako iné, čo môže byť dané ich genetikou. Sklovitosť býva častejšia pri niektorých starších odrodách jabĺk.

Pretože nejde o chorobu ani o škodcu, na sklovitosť jabĺk neexistuje žiadny postrek. Jedinou možnosťou je prevencia, ktorá spočíva v:

• pravidelnom zalievaní, ktoré nebude ani príliš časté, ani príliš zriedkavé,
• dostatočnom hnojení, a to radšej s menším obsahom dusíka, ale s väčším obsahom vápnika,
• včasnom zbere, aby jablká neboli príliš dlho na strome,
• výbere odolných odrôd – novo vyšľachtené odrody sú odolnejšie ako staré odrody.

Keď objavíte sklovitosť pri čerstvo zozbieraných plodoch, môžete sa ich pokúsiť zachrániť tým, že ich na týždeň umiestnite do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Niekedy to pomôže a sklovitosť sama zmizne.

Pokiaľ však nezmizne, mali by ste plody čo najskôr spotrebovať alebo spracovať (na marmelády, džemy, kompóty), pretože sú takmer neskladovateľné – hrozia sekundárne plesne alebo hniloba.