Smrdutka

Pôvod: Druhovo najbohatší rod sukulentných glejovkovitých rastlín.

Stanovište: Svetlé a slnečné, na vrchole leta chránené pred páľavou.
Výška: Zriedka vyššia ako 20 cm.
Doba kvitnutia: Hlavne v lete.
Množenie: Delením, odrezkami alebo semenami.

Rod Stapelia patrí k najpozoruhodnejším stonkovým sukulentom. Kedysi sa radil do čeľade glejovkovitých (Asclepiadaceae), dnes je táto skupina vedená ako podčeľaď zimozeleňovitých (Apocynaceae). Jeho domovom je južná Afrika, Tanzánia, Keňa a Predná India. Všetky druhy tohto rodu majú mäkké mäsité osi, ktoré sú štvorhranné a od bázy sa rozkonárujú. Listy sú zredukované na rýchlo zasychajúce a opadávajúce šupiny.

Nádheru rastlín vytvárajú kvety, ktoré sa objavujú väčšinou na báze stoniek na dlhých stopkách, jednotlivo alebo po niekoľkých. Ich živé sfarbenie, väčšinou v hnedých tónoch, je rovnako nápadné ako tvar päťcípej hviezdy a často aj ich veľkosť. Žiaľ, šíria takmer stále prenikavý zápach zdochliny, na ktorý však dá zabudnúť krása kvetov.

Smrdutka korení plytko, preto potrebuje nízku, ale dostatočne širokú nádobu — najlepšie misku. Zalieva sa iba v čase rastu v lete, a aj vtedy len málo. V zime sa drží podľa možnosti v suchu, treba však rastlinu stále sledovať: stonky sa nesmú scvrknúť, pretože by sa už asi nespamätali.

V období s málo svetlom by sa mala udržiavať pomerne nízka teplota (5 – 12 °C), nikdy však viac ako 18 °C. Množenie zo semien nerobí žiadne zvláštne ťažkosti, ak zvládneme nebezpečenstvo hniloby. Vzhľadom na silnú krížiteľnosť smrdutiek však semená väčšinou nie sú druhovo pravé. Aby sme sa vyhli prekvapeniu, množíme preto radšej delením. Keďže aj postranné konáriky mávajú spravidla bohaté korene, nie je to žiadny problém.

Odporučiť z veľkého počtu druhov smrdutiek určitý výber je ťažké, navyše vymedzenie druhov navzájom je sporné. Pretože azda najzaujímavejším znakom sú kvety, nasledujúci výber je zostavený práve podľa nich.

Smrdutka je sukulent zo suchých oblastí a prehnojenie jej škodí viac než hlad — po nadbytku dusíka sa stonky vytiahnu, zmäknú a ľahko zahnívajú. Počas leta jej preto stačí slabá dávka zhruba raz mesačne, v zime nehnojte vôbec.

Organické hnojivo HNOJÍK použite v slabom výluhu do zálievky (pol čajovej lyžičky na 1 liter vody) alebo ho v malom množstve zapracujte do substrátu pri presádzaní. Živiny sa uvoľňujú postupne, takže rastlina nedostane nárazovú dávku. Presné dávkovanie nájdete v tabuľke dávkovania.

Prečo smrdutka naozaj smrdí?

Vôňa po zdochline spolu s hnedým chlpatým kvetom napodobňuje mŕtve zviera. Priláka tým muchy, ktoré rastlinu opeľujú — v jej domovine je to spoľahlivejšie než čakať na včely. Zápach je najsilnejší prvý deň po rozkvitnutí a šíri sa len do vzdialenosti pár desiatok centimetrov.

Prečo smrdutke mäknú a hnijú stonky?

Takmer vždy pre zálievku. Zalieva sa len v lete v čase rastu a aj vtedy málo; v zime sa drží prakticky v suchu. Druhou príčinou býva ťažký substrát bez piesku a nádoba bez odtokového otvoru.

Ako smrdutku prezimovať?

Svetlo a chladno, medzi 5 a 12 °C, nikdy nad 18 °C, bez zálievky. Stonky sa pritom nesmú scvrknúť — ak začnú, raz ľahko zalejte. Scvrknuté stonky sa už obvykle nespamätajú.

Ako smrdutku množiť?

Najistejšie delením trsu, pretože aj postranné konáriky mávajú vlastné korene. Zo semien to ide tiež, ale smrdutky sa ľahko krížia, takže potomstvo nebýva druhovo pravé.

Ktorý druh je pre začiatočníka najlepší?

Stapelia variegata (dnes Orbea variegata) — je najrozšírenejšia, najodolnejšia a kvitne aj v bežných bytových podmienkach. Kto chce efekt, siahne po Stapelia gigantea s kvetmi s priemerom až 35 cm.

Je smrdutka jedovatá?

Medzi jedovaté rastliny sa neradí, ale patrí do príbuzenstva zimozeleňovitých, kde je mliečna šťava u viacerých druhov dráždivá. Po reze si preto umyte ruky a rastlinu nedávajte tam, kam dosiahnu malé deti.