Smrdutka (Stapelia)
Pôvod: Druhovo najbohatší rod sukulentných klejichovitých rastlín.
Stanovište: Svetlé a slnečné, na vrchole leta chránené pred páľavým slnkom.
Výška: Zriedka vyššia ako 20 cm.
Doba kvitnutia: Hlavne v lete.
Množenie: Delením, rezníkmi alebo semenami.
Rod Stapelia patrí k najpozoruhodnejším kmenovým sukulentom čeľade klejichovitých (Asclepiadaceae). Jeho domovom je južná Afrika, Tanzánia, Keňa a Predná India. Všetky druhy tohto rodu majú mäkké mäsité osi, ktoré sú štvorrhranné a od základne sa rozvetvujú. Listy sú redukované na rýchlo vysychajúce a odpadávajúce šupiny.
Krásu rastlín vytvárajú kvety, ktoré sa objavujú väčšinou na základni stoniek na dlhých stopkách, jednotlivo alebo po niekoľkých. Ich živé sfarbenie, väčšinou v hnedých tónoch, je rovnako nápadné ako tvar päťcípej hviezdy a často aj ich veľkosť. Bohužiaľ však šíria takmer neustále prenikavý zápach mršiny, na ktorý dáva zabudnúť krása kvetov.
Ošetrovanie
Pri pestovaní smrdutky je potrebné dbať na to, aby mala plytko korieniaca rastlina plytký, ale dostatočne priestranný kvetináč, najlepšie misku. Zalievaná je iba v období rastu v lete, a aj vtedy len málo. V zime sa udržuje pokiaľ možno v suchu, avšak je potrebné rastlinu stále sledovať: stonky nesmú scvrknúť, pretože by sa už asi nespamätali.
V období s nedostatkom svetla by sa mala udržiavať relatívne nízka teplota (5–12 °C), nikdy však viac ako 18 °C. Množenie zo semien nečiní žiadne zvláštne ťažkosti, pokiaľ zvládneme nebezpečenstvo hniloby. Vzhľadom na silnú bastardizáciu smrdutiek však väčšinou semená nie sú druhovo pravé. Aby sme sa vyhli prekvapeniam, množíme preto radšej delením. Pretože aj bočné vetvy majú spravidla bohaté korene, nie je to žiadny problém.
Odporučiť z veľkého počtu druhov smrdutiek určitý výber je ťažké, navyše vymedzenie druhov navzájom je sporné. Pretože snáď najzaujímavejším znakom sú kvety, riadia sa návrhy v tabuľke uvedenej vľavo podľa toho.
Výber zaujímavých druhov smrdutiek
| Druh | Barva květů | Velikost květů (cm) | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Stapelia gigantea | většinou světle žlutá, červeně příčně pruhovaná | 25–35 | květy jemně chlupaté |
| S. glanduliflora | zelenavá s červenými tečkami | 3–3,5 | okraje cípů koruny bíle brvité |
| S. grandiflora | hnědočervená | 15 | okraje květů s dlouhými červenavými a bílými brvitými chlupy |
| S. nobilis | vně kalně červená, uvnitř okrově žlutá s krvavě červenými příčnými liniemi | 20–25 | široce zvonkovitá trubka |
| S. nudiflora | světle purpurově hnědá se žlutými příčnými liniemi | 5 | holé květy |
| S. erectiflora | purpurová | 1–1,5 | korunní cípy ohnuty silně zpět, květ jako turecký fez; hustě bíle chlupatá |
| S. pillansii | tmavě purpurově hnědá | 10–13 | okraje cípů až skoro ke špičce purpurově brvité |
| S. semota | čokoládově hnědá, čokoládový kruh se světlejší kresbou | 4,5 | kolem ú stí trubky petihranný čokoládový kruh |
| S. semota var. lutea | čistě světle žlutá (jinak jako druh) | 4,5 | |
| S. longipes | purpurově černá, ve středu bíle skvrnitá a čárkovaná | 6 | korunní cípy ve spodní části s dlouhými purpurovými vlasy, velmi teplomilná |
| S. flavirostris | kalně purpurově červená s bledě žlutými příčnými pruhy | 13–16 | cípy nazpět ohnuté |
| S. variegata (syn. Orbea variegata) | žlutá s tmavě hnědými či červenými skvrnami | 6–8 | velmi variabilní; nejznámější druh; není citlivá |