Zimozeleň, brčtan (Vinca)

Stálezelené plazivé polokeríky

Stanovište: polotienisté až tienisté miesta; čerstvé, kyprové pôdy
Výška: 20–50 cm
Doba kvitnutia: máj–september
Množenie: odrezkami alebo delením

V Európe až po Malú Áziu sa vyskytuje 12 druhov rodu brčtan (Vinca). Len dva z nich sa pestujú v Európe. Patria do čeľade toješťovitých (Apocynaceae). Sú to prevažne plazivé polokeríky, ktorých výhonky ležia naplocho na zemi a zakorenujú, len kvetné výhonky rastú vzpriamene.

Jednoduché, celokrajné, kožovité, lesklé listy sú vstrebané. Päťpočetné kvety majú trúbku a plochý lem. Kvety sú väčšinou modrofialové, vzácnejšie sfarbené načerveno alebo nabielo. Plod je podlhovastý dvojitý mechúrik.

Oba druhy zimozeleňa sú v záhrade výborné pôdopokryvné rastliny na plošné ozeleňovanie pod stromami a kríkmi. Darí sa najlepšie na svežích, kyprových pôdach a znášajú aj silne zatienené stanovištia.

Brčtan väčší (Vinca major)

Je až 30 cm vysoký poloker, výhonky silnejšie drevnatejú. Listy sú vajcovité, 3–7 cm dlhé, lesklé tmavozelené, na báze zaokrúhlené až takmer srdcovité. Modré 3–4 cm široké kvety rozkvitajú v máji až septembri. V strednej Európe nezriedka zamrzne až k zemi, avšak vyraší znovu a kvitne ešte v tom istom roku. Po poškodení mrazom je potrebné ho ostrihať až pri zemi.

Brčtan menší (Vinca minor)

Má výhonky plocho poliehavé, kvetné výhonky až 15 cm vysoké. Listy 2–5 cm dlhé sú na báze zaokrúhlené, široko kopijovité, lysé a lesklé. Šeríkovo modré kvety sú 2–3 cm široké a objavujú sa od marca až do mája, znovu aj v septembri.

Rastie v Európe a Malej Ázii. V našich záhradách je veľmi častý; okrem druhu sa pestujú aj tieto odrody:

‚Alba‘ – listy menšie, kvety biele
‚Purpurea‘ – kvety hojné, vínovo červené