Čierna horčica (Brassica nigra)

Jednoročná rastlina s čiernohnedými semienkami, odjakživa používaná v liečiteľstve, na korenenie a na prípravu horčice

• Stanovište: rastie plano na vlhkých lúkach a poliach
• Priestor pre rastliny: 20–25 × 30 cm
• Obdobie výsevu: polovica marca až polovica mája
• Čas zberu: júl–september
• Rozmnožovanie: výsevom

Čierna horčica sa pôvodne vyskytovala pravdepodobne v juhovýchodnom Stredomorí. Dnes sa pestuje v rôznych častiach sveta na hlinitých a piesočnatých pôdach s dostatkom humusu a vápnika.

Vysieva sa od polovice marca do konca mája do riadkov vzdialených 20–25 cm, 1–2 cm hlboko. Nebezpečnými škodcami sú skočky.

V žltom, vysoko vyrastajúcom súkvetí sa neskôr tvoria šešule s oválnymi až guľatými semienkami. Semienka dozrievajú podľa času výsevu od konca júla. Obsahujú glykozid sinigrín a samy osebe nie sú nijako cítiť. Až po rozdrvení semienok a pridaní vody vzniká ostro chutiaci a dráždivý horčičný olej.

Semienka horčice sa používajú na korenenie, na výrobu stolovej horčice a ako liečivý prostriedok.

Sinigrín sám osebe chuť nemá. Ostrosť vzniká až vo chvíli, keď sa rozdrvené semienko stretne s vodou a enzým myrozináza z neho uvoľní silicu. Preto sa horčičné semienko do nakladanej zeleniny pridáva celé — zostane mierne — a na ostrú horčicu sa, naopak, drví. Pozbierané šešule sa nechajú dosušiť v suchu a semienka sa vylúskajú až pred použitím; v celom semienku si arómu udržia aj niekoľko rokov.

Na slovenských záhradách a poliach sa bežne stretnete s tromi horčicami a líšia sa najmä ostrosťou semienok:

• Čierna horčica (Brassica nigra) — drobné tmavé semienka s najvýraznejšou ostrosťou; hodia sa do korenistých zmesí a do ostrých horčíc dijonského typu.
• Horčica biela (Sinapis alba) — väčšie, svetložlté semienka a miernejšia chuť. Práve z nej sa vyrába bežná plnotučná horčica a u nás sa pestuje najviac.
• Horčica roľná (Sinapis arvensis) — plano rastúca poľná bylina, ktorú záhradkár pozná skôr ako vytrvalú burinu než ako korenie.

Všetky tri patria do čeľade kapustovité (Brassicaceae) — rovnaké príbuzenstvo ako kapusta, kel, brokolica, chren alebo žerucha. Ostrú chuť má celá táto skupina z rovnakého princípu: horčičné silice sa uvoľnia až po porušení pletív.

Domáca horčica je v podstate len semienko, kyselina a čas. Semienka (alebo hotová horčičná múčka) sa rozmiešajú s vodou, octom a soľou a nechajú odležať. Voda spustí reakciu, po ktorej je zmes najostrejšia; kyselina ju, naopak, zastavuje, takže čím skôr sa pridá ocot, tým miernejšia horčica bude. Odležaním v chlade sa ostrosť počas niekoľkých dní ustáli.

Pomer druhov semienok rozhoduje o výsledku: samotná čierna horčica dá veľmi ostrú pastu, prevaha bielej miernu plnotučnú. Chuť sa dolaďuje kurkumou pre farbu, cukrom, medom alebo estragónom. Pripravená horčica vydrží v chladničke niekoľko mesiacov, ale najostrejšia je prvý týždeň.

Na zelené hnojenie sa u nás vysieva predovšetkým horčica biela — rastie rýchlo, do šiestich až ôsmich týždňov vytvorí hustý porast a korene prevzdušnia udupanú pôdu. Seje sa po zbere, zhruba do polovice septembra, naširoko asi 2 g na m² a pred zimou sa pokosí; nadzemná hmota sa nechá na povrchu ako mulč.

Zapracovaná zelená hmota však nie je náhrada za hnojivo — dodá pôde organickú hmotu a udrží živiny cez zimu, sama ich však neprinesie. Na jar preto záhon doplňte organickým hnojivom, napríklad Hnojíkom zapracovaným do vrchnej vrstvy alebo v slabom výluhu na zálievku.

Jedno obmedzenie má horčica ako predplodina zásadné: je to kapustovitá rastlina, takže ju nesejte pred kapustu, kel, reďkovky ani brokolicu a ani po nich. V pôde sa držia spoločné choroby a osevný postup by stratil zmysel.

Predovšetkým na korenie a na výrobu ostrej stolovej horčice. Drvené semienka sa pridávajú do marinád a korenistých zmesí, celé do nakladanej zeleniny. V ľudovom liečiteľstve sa horčičné semienka používali na zahrievacie obklady a na podporu trávenia.

Veľkosťou semienok a ostrosťou. Čierna horčica má drobné tmavé semienka a je výrazne ostrejšia; biela horčica má väčšie svetlé semienka a miernejšiu chuť, preto sa z nej vyrába bežná plnotučná horčica. Na zelené hnojenie sa seje biela, nie čierna.

Na semeno od polovice marca do konca mája do riadkov vzdialených 20–25 cm a 1–2 cm hlboko. Na zelené hnojenie sa seje naopak až po zbere, približne od augusta do polovice septembra.

Za ostrosť môže glykozid sinigrín. Celé suché semienko necítite nijako — až po rozdrvení a pridaní vody sa z neho uvoľní horčičná silica, ktorá páli. Preto ostrosť domácej horčice počas prvých minút rastie a potom zase klesá.

Áno. Semienka sa pomelú alebo rozdrvia, zmiešajú s vodou, octom a soľou a nechajú niekoľko dní odležať v chlade. Ocot pridaný hneď na začiatku dá miernejšiu horčicu, pridaný neskôr ostrejšiu.