Záraza

Záraza je plne parazitická bylina, ktorá žije výhradne na koreňoch iných rastlín a postráda chlorofyl.

• Stanovište: suché aj vlhkejšie lúky, polia, medze a okraje ciest
• Výška: 10–60 cm podľa druhu
• Čas kvitnutia: máj–august
• Množenie: výsevom semien, ktoré sa šíria vetrom aj vodou
  
  

Rod záraza (Orobanche) z čeľade zárazovité (Orobanchaceae) zahŕňa stovky druhov rozšírených v Európe, Ázii a severnej Afrike. Tieto rastliny sú plne parazitické, nemajú listovú zeleň a fotosyntézu nahrádzajú nasávaním živín z koreňov hostiteľa. Charakteristické sú ich husté súkvetia s rúrkovitými kvetmi v odtieňoch žltej, bielej, ružovej či fialovej.

Každá záraza je špecializovaná na určitých hostiteľov. Niektoré druhy parazitujú na trvalkách, iné na jednoročných bylinách alebo poľných plodinách.

Záraza vetvená (Orobanche ramosa) napáda paradajky či tabak, zatiaľ čo záraza žltá (Orobanche lutea) sa vyskytuje predovšetkým na ďateline a vičenci.

V poľnohospodárstve môže záraza výrazne znižovať úrody plodín, a preto sa považuje za nebezpečnú burinu. V prírode má však význam ekologický – prispieva k biodiverzite a je ukazovateľom zdravého prostredia.

U nás sa najčastejšie stretnete so štyrmi druhmi. Líšia sa výškou, farbou kvetov aj tým, na ktorých hostiteľoch parazitujú – práve podľa toho sa dajú v teréne najspoľahlivejšie rozlíšiť.

Dorastá do výšky až 40 cm. Má žlté kvety v hustých strapcoch a parazituje najmä na ďateline a ďalších bôbovitých rastlinách. Kvitne od mája do júla.

Drobný druh vysoký 10–30 cm, často vetvený, s fialovými kvetmi. Častá burina na poliach, kde napáda paradajky a tabak. Kvitne od júna do augusta.

Rastie 20–50 cm vysoko, má bieloružové kvety a parazituje najčastejšie na pakostoch. Objavuje sa v lesných lemoch a hájoch od mája do júla.

Zriedkavejší druh s nápadne nachovými kvetmi. Dorastá 20–40 cm a parazituje na stepných bylinách. Kvitne od júna do augusta.

Semená záraz sú veľmi drobné a môžu v pôde prežívať mnoho rokov. Klíčia len pri kontakte s chemickými signálmi koreňov hostiteľa. Len čo vyklíčia, záraza sa ihneď napojí na hostiteľa a začne čerpať živiny.

Záraza sa v praxi nepestuje, pretože je pre plodiny škodlivá. V niektorých kultúrach sa však využíva v ľudovom liečiteľstve a v botanike slúži ako príklad extrémnej adaptácie na parazitizmus. Prítomnosť zárazy je ukazovateľom ekologickej rovnováhy a zdravého biotopu.

Ďalšou parazitickou rastlinou, s ktorou sa v prírode môžete stretnúť, je čermeľ. Prečítajte si viac v článku o čermeli.