Leknín biely (Nymphaea alba)
Bohato kvitnúca vodná rastlina, náchylná na bujnenie.
- Stanovište: slnečné, pokojné vodné plochy
- Doba kvitnutia: leto
- Množenie: delením rhizómov
Kedysi bol leknín u nás v prírode hojný v plytších aj hlbokých, slnečných a pokojných vodách. Porasty leknínovitých však ustúpili vplyvom pokračujúceho znečisťovania životného prostredia a úbytkom vlhkých biotopov. Ako mnohé iné plané rastliny je prísne chránený.
Leknínovité (Nymphaeaceae) sa vyskytujú v asi 40 druhoch vo všetkých miernych, subtropických aj tropických pásmach zemegule. U mnohých z nich, rovnako aj u leknínu bieleho (Nymphaea alba), existuje už mnoho hybridov, ktoré sa líšia hlavne farbou kvetov od východiskového druhu. Pokusy s krížením sú známe už z 19. storočia; z nich potom vzišli neskôr aj mnohé zakrslé formy, ktoré sú dnes žiadané pre minijazierka alebo vodné korytá.
Leknín biely kvitne čisto bielymi vonnými kvetmi, veľkými 12 cm. U starších rastlín vznikajú z rozvetveného žltkastého oddenku, silného ako rameno, nové rastliny, takže pri zodpovedajúcich podmienkach stanovišťa musíme počítať so značným rozšírením a pestovateľ musí občas porast redukovať.
Na tento účel sa uchopí časť kožovitého, pri rašení červeného listu čo najhlbšie pod vodou a trhnutím sa odtrhne. Pokiaľ je rybník dostatočne hlboký a nemôže premrznúť až na dno, nepoškodí rhizómy odpočívajúce v bahne ani najkrutejší mráz.a