Broskve
Obsah
Broskyne - základné informácie
(Prunus persica)
Broskyne sú plodom broskyňovca obyčajného, patria medzi kôstkovice a milujú ich asi všetci.
Broskyne obsahujú vitamíny C, A a B3 a minerálne látky draslík, vápnik, sodík, železo a horčík. Okrem toho obsahujú kyselinu listovú, ktorú potrebujú nastávajúce mamičky pre správny vývoj plodu.
Obsahujú tiež veľa vody a hodia sa k redukčnej diéte. Broskyne obsahujú aj vlákninu a majú preháňavé účinky, hodia sa teda pri tráviacich ťažkostiach, ako je napr. zápcha.
Broskyne sa dajú konzumovať surové, do šalátov a pod., ale je možné ich aj tepelne upravovať a konzervovať.
Zaujímavosť
Broskyne sa okrem potravinárskeho priemyslu využívajú aj v kozmetike – na výrobu parfumov a pleťových masiek.
História pestovania broskyňovcov
Históriu pestovania broskyňovcov musíme hľadať v starovekej Číne. Z Číny sa po hodvábnej ceste dostali do Perzie, ktorá bola Európanmi dlho považovaná za kolísku broskýň.
Rimania pestovali broskyne vo všetkých svojich provinciách, kde na to bolo čo i len trochu vhodné podnebie. Tak sa broskyne rozšírili po celej Európe.
V 17. storočí sa spolu s kolonizáciou dostali až do Ameriky, kde sa pestujú dodnes, pretože niektoré oblasti sú pre broskyňovce vhodné.
Odrody broskýň
Odrody broskýň, resp. broskyňovcov, sú pomerne odlišné, v slovenskom prostredí ich máme asi 40.
Cresthaven – ide o najneskoršiu odrodu, ktorá má veľké, guľaté plody, šupku pevnú a žltú, z veľkej časti prekrytú tmavou červeňou. Dužina je žltá, lahodná, aromatická, neulpíva na kôstke. Výhodou je, že je len stredne náchylná na kučeravosť listov, málo trpí klejotokom. Je tiež odolná voči jarným mrazíkom. Nemá zvláštne požiadavky na stanovište. Je vhodná na priamu konzumáciu aj spracovanie.
Envoy – Poloneskorá odroda, ktorá má stredne veľké až veľké plody, podlhovasté až oválne, málo plstnatú šupku, jemnú dužinu, ktorá sa dobre odlúpne od kôstky. Trpí menej klejotokom a je stredne odolná voči kučeravosti listov. Je vhodná do všetkých oblastí, kde sa darí broskyňovcom. Plody sú atraktívne a lepšie na priamu konzumáciu.
Flamingo – Poloneskorá odroda, ktorá má veľké guľaté plody, žltú šupku s karmazínovým sfarbením. Je stredne odolná voči kučeravosti, odolná voči mrazom, málo trpí klejotokom. Je nenáročná, ak bude pestovaná v broskyňových oblastiach, bude dobre prospievať. Hodí sa na priamu konzumáciu.
Sunhaven – Poloraná odroda so stredne veľkými plodmi, vysoko guľatými, šupka je jemne plstnatá, žltá, z väčšej časti pokrytá karmazínovou červeňou. Dobre znáša aj väčšie mrazy, len stredne napadaná kučeravosťou. Ak bude suché leto, plody budú menšie. Je vhodná na ďalšie spracovanie, ale dá sa aj priamo konzumovať.
Ako pestovať broskyne
Broskyne by ste mali pestovať tam, kde je to pre ne vhodné. Potrebujú teplejšie stanovište s dostatkom slnečného svitu, ľahké až stredné pôdy, skôr vápnité, ideálne sú mierne svažité terény situované na juh, juhovýchod alebo juhozápad.
Broskyňe vysádzame radšej na jar, len výnimočne na jeseň. V oboch prípadoch je potrebné vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu, aby sme do nej mohli zasadiť celý stromček aj s koreňovým balom. Na dno jamy umiestnime kompost, zahádzame zeminou, vsadíme stromček a zahrnieme zeminou. Dôkladne udusáme, pridáme kolík (ako oporu pre prvé roky života stromčeka) a zalejeme.
Broskyne potrebujú dostatočnú zálivku, najviac však vtedy, keď im dozrievajú plody. Dbajte na to, aby ste stromčeky zaliali asi 14 dní pred dosiahnutím zrelosti, ak nie je daždivé počasie.
Hnojenie broskýň
Broskyne potrebujú prihnojovanie, aby dobre rástli a hojne plodili. Na jar prihnojíme hnojivom s obsahom dusíka, aby sme podporili rast zelených častí. V lete prihnojujeme najmä hnojivami s obsahom fosforu a draslíka, pretože tieto prvky pomáhajú s rastom plodov. Na oboje sa hodí Hnojík. Ak máme pocit, že broskyňam chýba vápnik, môžeme im tento prvok dodať prostredníctvom dreveného popola, ktorý zmiešame s hnojivom.
Kedy strihať broskyne – rez broskyňe vykonávame niekoľkokrát do roka. Rozlišujeme jarný, letný a jesenný rez.
Jarný rez – vykonáme v apríli. Vtedy odstraňujeme len suché vetvy a neplodné/prebytočné výhony, ktoré režeme až na púčik. Ponecháme kostrové vetvy s listovými a kvetovými púčikmi.
Letný rez – letný rez spočíva v tom, že zaštipujeme alebo striháme nové výhony, a to za prvým očkom. Rez vykonávame opatrne, pretože počas augusta máme na strome ešte nezozbierané plody.
Jesenný rez – jesenný rez môžeme vykonať ihneď po zbere. Skracujeme plodové výhony na polovicu až 2/3, ponecháme nielen kvetové, ale aj listové púčiky.
Zimný rez nevykonávame, viedol by len k zvýšenému klejotoku!
Ak si nie sme istí, požiadame o pomoc odborníka, pretože broskyňa potrebuje náležitú starostlivosť.
Prebierka plodov – rovnako ako rez je dôležitá aj prebierka plodov. Vykonávame ju počas júna, akonáhle plody dosiahnu veľkosť aspoň vlašského orecha. Mali by sme nechať vždy asi 1 plod na šírku dlane, čo vyjde na 2 až 3 plody na jednom výhone.
Zber broskýň – broskyne zbierame postupne, ako dozrievajú, môže to byť až 3x za sezónu. Opatrne berieme jeden plod po druhom, odlomíme a vkladáme do košíka. Nikdy nekládeme veľa plodov na seba, pretože broskyne sú náchylné na otlaky a potom menej vydržia.
Choroby broskýň
Broskyňe sú, žiaľ, veľmi náchylné na niektoré choroby. Najviac im môžu uškodiť jarné mrazíky, preto broskyňe nikdy nevysádzame do mrazových kotlín, ani tam, kde vejú severné studené vetry.
Kučeravosť broskýň
Choroba, ktorá sa nazýva kučeravosť broskýň alebo kučeravosť broskyňových listov – je hubové ochorenie, ktoré spôsobuje huba palcatka broskyňová. Spoznáte ju tak, že listy sú skučeravené, opadávajú, nevyvíjajú sa, rovnako tak plody, na ktorých sú škvrny. Na kučeravosť trpia všetky broskyňe, napriek tomu sú niektoré odrody odolnejšie. Ako prevenciu vyberajte z týchto odrôd (pozri vyššie) a vysádzajte broskyňe na vhodné miesta a dostatočne ďaleko od seba. Ak huba broskyňu napadne, použite ako postrek na broskyne fungicíd na báze medi (Kuprikol), a to niekoľkokrát na jar.
Klejotok – ďalšou chorobou, ktorá postihuje najmä broskyňe, je tzv. klejotok. Ide o vytekanie slizovitého lepkavého výtoku z poranení stromu. Môže byť spôsobený nevhodným rezom (neošetrením rán), zlou voľbou stanovišťa (príliš chladné), vinou kyslej pôdnej reakcie alebo nedostatkom vápnika a bóru. Akonáhle zistíte príčinu, mali by ste sa snažiť ju odstrániť (dodať vápnik a bór), inak by mohol strom aj odumrieť.
Broskyne recepty
Broskvový kompót / zaváraniny z broskýň – budete potrebovať: 1 kg broskýň nie celkom zrelých, 1 l vody a 550 g cukru. Malé broskyne môžeme zavárať celé, veľké halvujeme a vyberáme kôstky. Olúpané broskyne naukladáme do zaváranínových pohárov. Vodu privedieme k varu a cukor v nej rozpustíme. Cukrovým roztokom zalejeme broskyne tak, aby boli ponorené. Sterilizujeme 20 minút pri 80 °C.
Broskvová marmeláda – budete potrebovať: 1 kg vykôstkovaných broskýň, 1/4 litra vody alebo ríbezľovej alebo jablkovej šťavy, 500 g cukru a Pektogel, alebo 500 g želírovacieho cukru. Broskyne nakrájame na kúsky, podlejeme tekutinou, varíme, kým sa nerozvarí, pridáme cukor, necháme želírovať – vyskúšame na kvapke na tanieriku. Plníme do pohárov, zavičkujeme, otočíme na 5 minút dnom nahor, vrátime späť a necháme vychladnúť. Marmeláda sa hodí na palacinky, torty atď. a vydrží určite 1 rok.
Broskvová zmrzlina – budete potrebovať: 4 veľké zrelé broskyne, 120 g cukru, 1,5 dl vody a 1 citrón. Cukor s vodou uveďte do varu, povarte 5 minút, vychlaďte. Broskyne olúpte, odstráňte kôstky, rozmixujte, premiešajte s citrónovou šťavou a cukrovou vodou. Nalejte do formičiek na zmrzlinu a dajte do mrazničky.
Broskvový koláč – budete potrebovať: cca 1 kg broskýň, 3 lyžice krupicového cukru, na cesto: 210 g hladkej múky, 100 g masla, 100 g múčkového cukru, 2 lyžičky vanilínového cukru, 1 žĺtok, 2 lyžice vody. Broskyne umyjeme, rozpôlime, vykôstkujeme, podusíme v malom množstve vody, necháme odkvapkať. Na vál preosejeme múku a múčkový cukor, maslo, žĺtok, vodu a rýchlo spracujeme cesto. Necháme 1/2 hodiny vychladnúť. Potom vyvaľkáme kruh, ktorý vložíme do vymastenej formy o priemere 26 cm, popicháme vidličkou, krátko predpečieme v rúre, poukladáme broskvami a dopečieme – na 200 °C, celkovo asi 30 minút.
Zdroje:
- Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rad pre záhradkárov, Ottovo nakladatelství, Praha 2001.
- Vlachová, Libuše: Italské pokrmy na českom stole, Svoboda, Praha 1994.
- www.wikipedia.org
- www.pestitelka.cz
- www.agromanual.cz
- www.pasti.cz
