Vlnovník višňový

Vlnovník višňový - postrak sadárov

(Aculus fockeui)

Vlnovník višňový, alebo aj hálčivec višňový (Aculus fockeui) je drobný parazitický roztoč, ktorý napáda listy a púčiky višní. Je považovaný za škodcu višní a sliviek, takže jeho prítomnosť môže spôsobiť zníženie množstva a kvality zozberaného ovocia.

Ako už názov naznačuje, vlnovník višňový spôsobuje poškodenie svojimi vlnitými dráhami, ktoré tvorí na listoch a púčikoch hostiteľskej rastliny. Tieto dráhy sa na listoch prejavujú ako malé zvlnenie, ktoré môže byť viditeľné voľným okom. Pri silnejšom napadnutí vlnovníkmi môže dôjsť k predčasnému opadávaniu listov a zníženiu výnosu plodov.

Vlnovník višňový má v priebehu roka niekoľko generácií, pričom celý jeho životný cyklus prebieha na hostiteľskej rastline. Rozmnožuje sa partenogenézou (t. j. rozmnožovanie bez účasti samca) a samičky kladú vajíčka do listov a na jeho vrchnej časti vytvárajú malé šupiny. Z týchto vajíčok sa počas niekoľkých dní liahnu mladé larvy, ktoré začínajú okamžite žrať hostiteľské listy.

Na ochranu proti vlnovníkovi višňovému možno použiť rôzne postreky insekticídmi či akaricídmi, prípadne aj biologické opatrenia, napríklad vypustenie dravcov/dravých roztočov, ktoré sa živia týmito roztočmi..

Vlnovník višňový na čerešni

Vlnovník čerešňový sa rovnako dobre vyskytuje na čerešniach, slivkách, višniach, marhuliach, broskyniach a niekedy, aj keď skôr výnimočne, aj na ostružiníku. Vlnovník čerešňový spôsobuje na čerešniach aj ostatných drevinách dvojitú škodu – jednak na listoch, ktoré hnednú a predčasne opadávajú, ďalej na plodoch, ktoré majú strupnatú šupku, ktorá vyzerá, akoby bola od hrdze. Letorasty mladých stromčekov majú metlovitý rast a rastie tiež veľké množstvo bočných letorastov, na ktorých môžete vidieť zelené škvrny na modrofialovom podklade.

Vlnovník čerešňový postrek

Proti vlnovníkovi čerešňovému sa odporúča postupovať len v prípade, že je premnožený, aj keď premnoženie nie je v našej republike nijako definované.

Možno použiť povolené insekticídy a akaricídy, napríklad na báze polysulfidu vápenatého, propargitu, chlorfenapyru a ďalších.

Ak chcete proti vlnovníkovi bojovať prírodnými prostriedkami, vyskúšajte dravého roztoča Typhlodormus pyri.

Zdroje:

Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rad pre záhradkárov, Ottovo nakladatelství, Praha 2001.
Rod, Jaroslav: Choroby a škodcovia v záhrade. Grada, Praha 2017
www.wikipedia.org
www.ireceptar.cz
www.abececedazahrady.cz
www.agromanual.cz