Skalničky: pestovanie, výsadba a rozmnožovanie
Od výberu správneho miesta pre skalku až po rozmnožovanie odrezkami a výsev – všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní skalničiek. Vrátane prehľadu najobľúbenejších druhov s nárokmi na stanovište.
Čo sú skalničky a prečo ich pestovať
Skalničky, ktoré si môžeme zaobstarať v špecializovaných predajniach, sú trvalé rastliny prevažne vysokohorského pôvodu, dlhoročným pestovaním prispôsobené nášmu klimatu, takže ich s úspechom môžeme pestovať na svojich skalkách.
Samozrejme, že každý druh, prípadne odroda má osobité požiadavky na prostredie, ktoré im musíme poskytnúť, aby si zachovali svoj charakteristický vzhľad. Keby sme napr. vysadili plesnivec — Leontopodium alpinum, ktorý vyžaduje chudobné vápnité pôdy, do vyhnojené zeminy, bude rásť bujne, stratí svoje charakteristické strieborné sfarbenie a ani jeho kvety nebudú typické.
Skalničky ako architektonický prvok sú veľmi vyhľadávané a využívané, pretože nimi osádzame nielen skalky, ale mnohé z nich možno použiť aj na ďalšie účely. Dopĺňame nimi napr. trvalé výsadby vegetačných nádob, aby sme ich oživili krásnymi farbami kvetov, využívame ich všade tam, kde potrebujeme ozeleniť plochy nízkym kobercovitým porastom atď.
Ako správne založiť skalku a vybrať miesto
Pretože skalničkami často osádzame skalky, mali by sme si povedať najdôležitejšie zásady, ktorých dodržaním dosiahneme uspokojivý výsledok.
Správna voľba miesta pre skalku je prvoradá úloha. Tam, kde sa priamo ponúka zvlnený terén, je to jednoduché. V takom prípade je už len nutné nadviazať skalku prirodzene na ďalšie výsadby. V rovnej záhrade je možné skalku založiť tak, že vhodnou úpravou terénu vytvoríme zodpovedajúci priestor pre skalku, ale je to náročná práca, pretože výsledný dojem musí byť prirodzený a úprava má zapadať do celej kompozície záhrady, nesmie pôsobiť neprirodzene a cudzo. Preto býva niekedy vhodnejšie vytvoriť za pomoci plochých kameňov, ktoré zapustíme do zeme ako šľapáky, rovinnú skalku alebo na vhodnom mieste vybudovať suchú múriku, kde sa skalničky veľmi dobre uplatnia. Pre osadenie suchej múriky volíme druhy a odrody skalničiek podľa oslnenia múriky. Skalničkami môžeme osadiť aj celý travertínový kameň alebo korýtko z dreva či vegetačnú nádobu. Skalničkové partie sú veľmi pôsobivé. Od skorej jari obohacujú záhradu množstvom kvetov a ani v neskorom lete, keď kvetov ubúda, neskalky nestratia svoj pôvab. Medzi skalničkami sú druhy s rôznymi odtieňmi zelene, druhy striebristo, červene, žlto alebo jasne zelene olistené, takže vhodnou kombináciou týchto druhov dosiahneme efektívny farebný účinok. A k vytvoreniu efektu nám poslúžia aj rôzne vzrastové tvary týchto rastlín, prípadne zaujímavé odkvitnuté kvetenstvá alebo pekne sfarbené plody.
Do skalky, ktorá nie je zberateľská, ale má slúžiť na okrasné účely, nevysádzame iba jednotlivé rastliny na malé vzdialenosti, pretože tak by vznikol farebný chaos, ale jednotlivými druhmi osádzame väčšie plochy, ktoré pôsobia výrazne a vytvárajú potrebný farebný efekt aj na väčšiu vzdialenosť.
Skalka môže byť dominantou záhrady, ale aj vhodným doplňujúcim kompozičným prvkom. S pomocou skalničiek môžeme vytvoriť zaujímavé výsadby v atriových záhradách, vegetačné nádoby so skalničkami môžeme umiestniť na terasách, balkónoch, rovných strechách a pod. Skalničky sú naozaj vďačný rastlinný materiál.
Nároky skalničiek na stanovište – slnko, polotieň aj tieň
Pestovanie skalničiek
Skalničky sú rastliny s veľmi rozličnými požiadavkami na oslnenie, pôdu, vlahu, prezimovanie a pod. Z ich bohatého sortimentu môžeme vybrať vhodné druhy na plné slnko až úpal, do polotieňa i pre úplne zatienené partie. K nim môžeme zaradiť aj niektoré druhy trvaliek, ktoré sú pre svoj habitus a ďalšie vlastnosti vhodnými spoločníkmi typických skalničiek a na výsadbu v skalkách ich často používame.
Prevažná väčšina skalničiek a trvaliek vhodných do skaliek znáša plné slnko a dokonca jedine na takom mieste tieto druhy najlepšie kvitnú a sú typicky zafarbené. Ale zďaleka nie všetky z nich znesú v takom prípade sucho. Vo svojich prirodzených podmienkach mávajú aj pri silnom slnečnom žiarení dostatočne vlhké mikroklíma. Sú však aj také druhy a odrody, ktoré znášajú napr. púpava, rožec, rozchodníky, smiľ, protěž, saturejka, netresky, materina dúška, stieborník, dobromysl, levanduľa, jastrabník, deväťsilníky, šater, gulička, niektoré klinčeky, zvončeky — Campanula cochleariifolia, C. garganica C. poscharskyana, C. tridentata, kozinec, ježatec Azorella trifurcata, rumančok, rebríček a ďalšie. Ako je vidieť, je to bohatý výber, takže aj v extrémnych podmienkach môžeme vytvoriť pôvabné a rozmanité partie.
Rovnako aj polotieňové až zatienené plochy, ktoré bývajú mnohokrát nepekné, pretože nepoznáme vhodné druhy na ich oživenie, možno osadiť veľmi zaujímavými rastlinami. Napr. tu sa uplatní škornica, pečeňovník, materina dúška, aron, kopytník, marinka voňavá, čechravka, žerucha, nečada, hviezdnatec, čemerica, bohyška, houstonia, Jeffersonia, pupkovec, lomikameň, mochničník a wulfenia.
Požiadavky na pôdu sú u skalničiek rôznorodé. Niektoré vyžadujú humusovité pôdy, iné piesčité alebo hlinité, väčšinou sú však nenáročné na živiny. Taktiež pokiaľ ide o pôdnu reakciu, sú druhy, ktoré vyžadujú kyslú pôdnu reakciu, druhy vápnivzdorné, druhy ktoré obsah vápnika v pôde vyžadujú atď. Medzi vápnomilné druhy patrí napr. ježatec, rebríček, huseník, kozinec, niektoré zvončeky — Campanula aucheri, C. carpatica, C. cochleariifolia, C. raineri, C zoysii, púpava, chrpa, rožec, niektoré klinčeky — Dianthus alpinus, D. gratianopolitanus, D. plumarius, protěž a mnoho ďalších. Vápnivzdorné sú pochybek — Androsace carnea ssp. laggeri, trávnička, zvončeky Campanula barbata, C. pulla, srdcovka, hořce — Gentiana farreri, G. frigida, G. sino-ornata, kuklík, žerucha, kejklířka Mazus, nezabudka, prvosienky — Primula hirsuta, P. minima, P. rosea, poniklec, lomikamene — Saxifraga oppositifolia, S. cotyledon, rozchodník, wulfenia a ďalšie.
Podobne je to s nárokmi na vlahu. Keďže skalničky väčšinou plytko koria, nie je problém zabezpečiť ich vlahovú potrebu závlahou. V suchých obdobiach si mnohokrát vystačíme s každodenným rosením.
Výsadba skalničiek a starostlivosť o skalku
Výsadba a ošetrovanie
Pred výsadbou skalničiek a ďalších druhov trvaliek, ktoré sú vhodné na pestovanie na skalkách, t. j. potom, čo sme pripravili terén pre skalku, dôkladne sme odstránili burinové rastliny, umiestnili kamene a nechali uplynúť potrebný čas, aby sa zemina dostatočne uložila, pripravíme ešte podľa vysádzaných druhov a odrôd potrebné zemné zmesi. V príslušnom pomere namiešame jednotlivé komponenty a môžeme sa pustiť do práce. Skalničky vysádzame buď na jeseň, alebo včasnou jarou. Ak sú predpestované v kvetináčoch alebo kontajneroch, môžeme na jar dobu ich výsadby podstatne predĺžiť. Skalničky umiestňujeme podľa ich požiadaviek na oslnenie; na príslušnom mieste vyhĺbime sadiacou lopatkou jamku, vložíme rastlinu s koreňovým balom, zasypeme vhodnou zemnou zmesou, upevníme a po výsadbe dôkladne zalejeme. Ak vysádzame už v neskoršom jarnom slnečnom období, rastliny niekoľko dní zatieňujeme, aby sa rýchlejšie ujali a zakorenili. Potom už len opatrne kypríme pôdu a odstraňujeme burinu dovtedy, kým sa porast skalničky nezapojí a tak neznemožní prerastanie burinových druhov. Výsadby skalničiek dopĺňame ďalšími druhmi — cibuľovitými a hľuznatými rastlinami, drevinami, trávami, papraďami, vodné a močiarne plochy osádzame zodpovedajúcimi druhmi vodnej a bahennej flóry. Skalky môžu byť, ak sú osadené rastlinami vybranými v zhodných farebných kombináciách, s pekným olistením, s citom a estetickým zámerom, v určitých obdobiach najexponovanejšími časťami záhradky.
Pri osádzaní skalky vôbec nie je dôležité, aké vzácne rastliny vyberieme, ale ako dokážeme aj úplne bežné druhy zladiť, aby bol celkový dojem pôsobivý.
Rozmnožovanie skalničiek výsevom – semená a klíčenie
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie skalničiek dáva nahliadnuť do hĺbky života rastlín. U väčšiny druhov to nie je práca tak náročná, ako by sa mnohí nezasvätení domnievali, pretože tieto rastliny sú húževnaté, skromné, otužilé a prispôsobivé. Sú však druhy i odrody, ktorých rozmnožovanie je pracné a ani pri dodržiavaní všetkých pestovateľských zásad nezaručujú úspech, avšak ak sa to podarí, sú hodnotným výmenným artiklom — možno za ne zase získať nejakú raritu.
Pretože výber druhov zaradených do kapitoly „Skalničky" je rozšírený o trvalky, ktoré nie sú typickými skalničkami, ale na skalkách sa bežne pestujú, sú o nich zmienky aj v stati o rozmnožovaní.
Najľahšie a najprirodzenejšie sa skalničky i trvalky množia výsevom semien. Trvá to síce o niečo dlhšie ako pri množení odnožami, avšak nakoniec získavame oveľa silnejšie rastliny. U niektorých druhov trvá doba klíčenia pomerne dlho, iné semená klíčia veľmi zle, semenáčiky (hlavne mnohých hybridov) sú značne premenlivé; tu musíme zvážiť, či by nebol na mieste iný spôsob rozmnožovania. Niektoré druhy je potrebné vysiať hneď po dozretí, iné semená sa musia najprv stratifikovať, pretože po úplnom dozretí klíčia len veľmi zle, avšak väčšina semien bežných druhov a odrôd skalničiek klíči celkom ľahko a spoľahlivo. Zvlášť výhodné je rozmnožovanie výsevom pôvodných divoko rastúcich druhov skalničiek.
Najvhodnejším obdobím na vysievanie väčšiny trvaliek, a teda aj skalničiek, je koniec zimy alebo skorá predjarná doba. Vysievame do poloohriateho alebo studeného pareniska, do truhličiek, bedničiek, misiek, kvetináčov a tiež priamo na záhon do voľnej pôdy. Vhodný spôsob volíme podľa požiadaviek jednotlivých druhov a podľa množstva semien. Najjednoduchší je výsev do voľnej pôdy; vysievajú sa tak všetky bežné, dobre odolné druhy skalničiek. Musíme len udržiavať semená i klíčiace rastlinky v primeranej vlhkosti v kyproj pôde bez buriny. Keď husto vyklíčené rastliny včas vyjednotíme, čoskoro sa semenáče vyvinú v silné jedince, takže ich možno skoro presadiť priamo na miesto. Ešte pred výsevom sa však musíme oboznámiť so základnými požiadavkami jednotlivých druhov rastlín na pôdu a ošetrovanie. Väčšine bežných druhov vyhovuje preosiatá, kyprá, buriny zbavená, primerane vlhká pareništná zem alebo aj drnovka s prímesou piesku, rašeliny alebo vresovky. Ak budeme vysievať do misiek, truhličiek, bedničiek alebo kvetináčov, nesmieme zabudnúť na dobrú drenáž zaručujúcu spoľahlivý odtok prebytočnej vody. Vrstva zeme má byť vysoká aspoň 10—15 cm; pred výsevom povrch mierne pritlačíme doštičkou. Truhličku alebo misku prikryjeme tabuľou skla a zem necháme niekoľko dní sadnúť.
Potom môžeme začať s vlastným výsevom — buď do radov, alebo do štvorcov; ak je semien väčšie množstvo a nádoba menšia, vysievame na celú plochu. Pritom nesmieme zabudnúť jednotlivé druhy od seba náležite oddeliť napr. doštičkami, tyčinkami a pod. a tiež ich označiť názvami. Hrubšie semená pritlačíme po zasiatí trochu silnejšie ako semená jemné a ľahko ich presypeme preosiatu zemnou zmesou alebo len vrstvičkou piesku. Najjemnejšie semená potom neprikrývame zemou vôbec a len ich opatrne pritlačíme doštičkou.
Pri zimnom a predjarnom vysievaní necháme najprv semená vonku premrznúť, čo je mimoriadne dôležité hlavne pre rastliny horského pôvodu, pretože to má blahodárny vplyv na ľahšie a pravidelnejšie vyklíčenie. Až potom uložíme misky alebo truhličky do studeného pareniska. Pre zdárne vyklíčenie je potrebné starostlivé a pravidelné zavlažovanie pôdy v prípade potreby. Ak v dobe klíčenia zabudneme semená zalievať a vrchná vrstva pôdy vyschne, spravidla mnoho rastliniek nevyklíči, hlavne u druhov s jemnými semenami. Ani nadmerné množstvo vlahy však nie je v tomto štádiu vývoja žiaduce, pretože sa semená zlievajú dokopy, majú málo voľného priestoru a navyše bývajú ešte napadnuté plesňami. Preto výsevy nikdy nezalievame hadicou, ale vždy radšej kanvičkou s jemnou kropiacou hlavicou alebo ručným rozprašovačom.
Akonáhle sa objavia prvé klíčky, doprajeme rastlinám dostatok svetla a vzduchu, avšak nevystavujeme ich slnečnému úpalu až do doby, kedy náležite zosilnejú. Po vyklíčení môžeme semenáčiky podľa potreby buď prepichnúť do truhličiek, alebo ich presadiť do malých kvetináčov, ovšem už do zemín vhodných pre jednotlivé druhy. Až neskôr ich presádzame do väčších kvetináčov alebo priamo na určené vhodné miesta v skalke.
Tiež počas jari (v máji alebo v júni) môžeme vysievať skalničky do misiek alebo do truhličiek a tie uložíme do pareniska pod sklo. Druh zeme i spôsob výsevu sú rovnaké ako pri vysievaní v predjarí a tiež ošetrovanie sa v podstate nelíši. Len pareništné okná nad klíčiacimi rastlinami primerane zatienime alebo natrieme vápenným mliekom a ako mladé rastliny rastú, stále viac okná otvárame, až ich nakoniec úplne odstránime. Tiež tieto rastliny podľa potreby buď pikýrujeme do truhličiek, alebo na záhony a silné jedince sádzame priamo do kvetináčov.
Neskôr vysievame väčšinu bežných druhov skalničiek, ako rožce, táricu alebo tárničky a im podobné nenáročné druhy, avšak vždy včas, aby mladé rastliny stihli ešte do jesene dobre zakoreniť a v zime ich nevytiahol mráz. Pre prvú zimu im venujeme trochu viac starostlivosti a pozornosti a tiež ich dôkladnejšie prikryjeme chvojím.
Semená niektorých druhov skalničiek, napr. koniklecov, čemeríc, lewísií a ďalších, najmä zle klíčiacich druhov, je potrebné vysievať ihneď po dozretí semien, teda skoro po zbere, pretože tak dosiahneme oveľa lepšie výsledky ako pri výseve až v predjarí nasledujúceho roka. S pribúdajúcim dozrievaním obaly semien u mnohých druhov značne stvrdnú a rašiace klíčky ich potom ťažko preráža.
Pri generatívnom spôsobe rozmnožovania, t. j. pri výseve semien, sa stáva, že len málo druhov a odrôd si zachová všetky pôvodné vlastnosti materských rastlín. Najmä vzklíčené semená skalničiek zošľachtených záhradníckou kultúrou dávajú farebnú zmes nie vždy dostatočne hodnotných hybridov, ktoré sa spravidla nevyznačujú dobrými vlastnosťami svojich rodičov, a tak sa musíme uchýliť k rozmnožovaniu vegetatívnemu. Robí sa to delením trsov, oddeľovaním odnôží, koreňovými rezákmi, rezaním a tiež roubovaním, hlavne vzácnejších druhov, napr. ježatcov (Acantholimon) alebo šaterov (Gypsophila).
Vegetatívne rozmnožovanie: delenie, rezky a hríbkovanie
Najjednoduchší spôsob rozmnožovania je pomocou odnoží; tie totiž ešte v tom istom roku zakorenia a stávajú sa samostatnými rastlinami. Odnože celkom jednoducho oddelíme od materských rastlín a zasadíme väčšinou priamo na miesto v skalke alebo na záhone. Tento spôsob je vhodný napríklad u pochybkov — Androsace, fialiek voňavých — Viola odorata, rôznych kosatcov — Iris, rožcov — Cerastium, plazivých plameňov — Phlox subulata, brvínkov — Vinca minor, niektorých sasaniek, napr. sasanky lesnej — Anemone silvestris 'Grandiflora', kopytníkov — Asarum, plaziliek — Acaena a im podobných rastlín. Najčastejšie sa rozmnožujú rastliny delením silných trsov. Opatrne ich roztrhíme alebo rozkrojíme ostrým nožom tak, aby sme nepoškodili korene. Zároveň tiež o niečo skrátime listy, aby sa zbytočne neodparovala voda a rastlina bezpečnejšie zakorenila.
Ako pri ostatných spôsoboch rozmnožovania vyberáme si aj pri delení vždy len jedincov vynikajúcich najlepšími vlastnosťami, zdravých, dobre olistených, s bohatstvom krásnych kvetov a odolných voči chorobám i nepriaznivým poveternostným podmienkam. Tým získame kvalitné rastliny rovnako hodnotné, ako bola materská. Prestárnuté rastliny tým navyše omladíme a slabnúce oživíme, takže sa — presadené na nové miesto a do čerstvej, kyprej pôdy — znova odmenia bohatstvom krásnych kvetov.
Skalničky i trvalky rozdeľujeme spravidla čoskoro po odkvitnutí, na jar i na jeseň, a ihneď vysádzame na vhodné miesta, ktoré sme si už vopred pripravili. Pri jesennom rozmnožovaní musíme dbať, aby rastliny stačili ešte pred príchodom mrazov aspoň čiastočne zakorenieť. Pred príchodom zimy ich dobre utesníme v zemi a dôkladne prikryjeme chvojím.
Najľahšie rozmnožujeme skalničky, ktoré vytvárajú dostatočné množstvo vláskových korienkov. Viac pozornosti musíme venovať rastlinám s koreňmi dužinatými. Aby sme ich zbytočne pri delení nezranili, použijeme na to len ostrý nôž a rez urobíme čo najkratší a úplne hladký, pretože veľké rany ľahko hnilobejú. Pri rozmnožovaní rastlín vytvárajúcich oddenky musíme vždy pamätať na to, aby na každom kúsku oddenku zostalo aspoň jedno očko a nová rastlina tak mala vôbec možnosť vyrašiť. Korene, ktoré sú príliš dlhé, môžeme zároveň s rozdelením primerane skrátiť, aby sme s nimi už nemali toľko práce pri vysádzaní.
Ak budeme chcieť rozmnožiť určité druhy rastlín vo väčšom množstve, nerozdelíme materské rastliny, ale použijeme ďalší vegetatívny spôsob rozmnožovania, a to rízkowanie. Aby sme sa však mohli pustiť do rízkowania s úspechom, musíme mať na záhradke aspoň malý parenisko alebo skleník a tiež dobrú zeminnú zmes z vyzretej, jemne preosejanej kompostnej zeme, piesku, rašeliny a uleželej drnovky. Najskôr si upravíme drenážnu vrstvu z dobre priepustného materiálu — hrubej škvary, črepov z kvetináčov alebo hrubšieho piesku — na ňu nasypeme asi 15 cm zeme. V niektorých prípadoch môžeme dať na povrch ešte primerane silnú vrstvu premytého jemného riečneho piesku. Potom ho mierne pritlačíme doštičkou, navlhčíme hmlovačom a hneď ako sa po niekoľkých dňoch zem usadí, môžeme začať s píchaním rízkov dosť husto vedľa seba. Tomuto spôsobu rozmnožovania dávame prednosť najmä u takých druhov skalničiek, ktoré dávajú zo semena potomstvo príliš rôznorodé, ďalej u kvitnúcich drevín a ako už bolo povedané, keď chceme získať väčší počet rastlín. Je veľmi vhodný zvlášť pre rozmnožovanie taričiek, materidúšok, rebríčkov, paliny, devätorníkov, plazivých plameňov, huseníkov, zvončekov, iberiek, karafiátov, mydlíc, lomikameňov, saturejok, rozrazilcov, rozchodníkov a ešte mnohých ďalších druhov skalničiek, vzácnejších okrasných drevín a tiež zakrpatených ihličnanov.
S rízkovaním a pestovaním pod sklom môžeme začať podľa jednotlivých druhov už od jari, hneď ako rastliny začnú rašiť, a pokračujeme až do neskorej jesene. Najvhodnejšou dobou pre väčšinu skalničiek je však leto (júl a august), kedy sú už výhonky alebo letorasty dostatočne vyzreté. Predpokladom úspešného pestovania je opäť zdravý materiál zo zdravých, silných a hodnotných rastlín. Na rízkowanie berieme pokiaľ možno nekvitnúce výhonky a ak majú predsa náznaky púčikov, odstránime ich. Rízky môžeme pichovať do misiek, truhlíčkov alebo kvetináčov do primerane vlhkej pôdy; potom ich ukladáme pod sklo do pareniská alebo skleníka alebo ich pikírujeme priamo do pareniská. Každý jednotlivý rízok opatrne pritlačíme, aby sa vytvorilo dobré spojenie s pôdou, jednotlivé druhy a odrody od seba oddelíme a starostlivo označíme menom. Zasadené rízky postriekame hmlovačom; množstvo vlahy riadime vždy podľa druhu rastlín a počasia. Nikdy nepoužívame konvice ani hadice. Za slnečných dní rízky tienime a neskôr ich aj opatrne vetráme.
V parenisku s povrchovou vrstvou piesku, príp. s prímesou popola z dreveného uhlia, môžeme množiť aj rízky takých druhov rastlín, ktoré ľahko hnilobejú, ako napr. huseníky, pupalky, fialky alebo mliečniky. Tvrdšie rízky môžeme zapichovať priamo do piesku, mäkké radšej pomocou kolíčka, aby sa neohýbali a nelámali.
Rízkované rastliny je potrebné neustále prehliadať; poškodené, plesnivejúce alebo hnilobejúce rízky musíme ihneď odstrániť, aby choroby nepostihli zdravé.
V teplom a náležite vlhkom prostredí vytvoria rízky čoskoro zával a zanedlho nato aj zakorenia. Sú však aj druhy, ktoré korenia veľmi ťažko alebo nezakorenia vôbec. V tom prípade si môžeme pomôcť rastovými stimulátormi; používame ich najmä pri rízkovaní lepších odrôd huseníku, záhradných i skalných karafiátov, mliečnikov, plazivých šaterov (hlavne Gypsophila paniculata 'Rosenschleier'), plazivých plameňov, svätojánskeho chleba a ďalších. U nás sa vyrába v práškovej forme stimulátor AS-1 a stimulátor VS-9. Rezné plochy sa buď ponoria do práškového stimulátora alebo do roztoku. Pri roztoku sa doba ponorenia riadi koncentráciou roztoku. Preto sa vždy riadime návodom.
Koreňovými rízkami môžeme rozmnožovať celkom ľahko skalničky i trvalky takmer v každej ročnej dobe, teda aj za nepriaznivého počasia v miernej zime. Najskôr vyberieme vyhliadnuté materské rastliny zo zeme, prepláchneme im korene vodou, z koreňového systému oddelíme najsilnejšie korienky a rozdelíme ich na kúsky dlhé 3—5 cm. Slabé korienky na rozmnožovanie nepoužívame, pretože zakorenia len veľmi pomaly a dosť zle. Rez musí byť opäť čo najkratší a absolútne hladký. Rízky potom vysádzame do kvetináčov, do misiek alebo do truhlíčkov do ľahkej, hlinitopiesočnatej pôdy s prímesou starého kompostu a zakrývame ich vrstvou zeme vysokou na prst.
Misky, hrnčeky alebo truhlíky s koreňovými rízkami ukladáme do studeného pareniská a necháme ich zakorenieť pod sklom, za primeranej vlahy a dostatok svetla. Za prudkého slnka je však nutné ich tienieť. Potom ich buď presádzame do kvetináčov, alebo priamo na miesto do skalky či na záhony, kde rastliny čoskoro zakorenia.
Tohto spôsobu rozmnožovania koreňovými rízkami používame najmä u japonských sasaniek, prvosienok (napr. Primula denticulata), okrasného belotŕňa — Echinops, máčky — Eryngium, a to najlepšie v dobe od novembra do februára, aj keď sa dajú týmto spôsobom rovnako dobre rozmnožovať aj v letnom období.
Pomerne jednoduchým spôsobom rozmnožovania je aj hríženíe. Aby sme však touto cestou získali viac nových jedincov, je potrebné dostatok kvalitných materských rastlín. Hríženíe sa vykonáva tak, že vhodné vetvičky ponoríme do humusovitej pôdy; odporúča sa pred pohrížením ich trochu poraniť v mieste ponorenia do zeme tak, že sa podviaže drôtikom alebo ľahko narežú, aby mohli ľahšie vytvoriť zával, z ktorého potom vypustia korienky.
Týmto spôsobom sa rozmnožujú nízke, často aj dosť vzácne kríčky lykorca — Daphne cneorum, D. arbuscula i D. blagayana, zakrpatené rododendrony, vresoky, vresovce i ďalšie, väčšinou veľmi krásne vresovcovité rastliny, ďalej zakrpatené ihličnany.
Tvorbe ďalších koreňov napomáhame prostým nasypávaním normálnej hlinitopiesočnatej pôdy s pridaním rašeliny, ktorá udržuje primeranú vlhkosť okolo rastlín, alebo priamo presypaním celých trsov, kríčkov či kobercov. Tak si môžeme celkom ľahko rozmnožiť napríklad materidúšky, niektoré zvončeky, karafiáty, karafiátiky (Petrorhagia), taričky, ale aj brvínky alebo vresovce. Hneď ako tieto rastliny vytvoria dostatok koreňov, opatrne odhrníme nasypanú zem, odnože s korienkami odstrihneme a vysádzame ich buď priamo na miesto či do kvetináčov, alebo ich ešte necháme posilniť na množiteľskom záhone.
Niektoré skalničky, ktoré ľahko vytvárajú na svojich podzemných častiach korienky, nemusíme rízkovat, ale rozmnožujeme ich tzv. odtrhkami. Zakorenené výhonky jednoducho odtrhneme od materskej rastliny a podľa ich druhu a sily ich ďalej pestujeme ako rízky buď pod sklom v miernom polotieni, alebo na množiteľskom záhone, a to buď vo voľnej pôde i v kvetináčoch. Tak si môžeme rozmnožiť napr. materidúšky, huseníky, plamenky, zbehovce, lomikamene, ľaničníky, rozchodníky, rozrazilce a rad ďalších skalničiek s podobnými vlastnosťami. Túto prácu je však potrebné urobiť včas, najneskôr v septembri, aby rastliny stačili ešte pred príchodom zimy dobre zakorenieť.
Zber semien skalničiek a ich uchovávanie
Mnohý skalničkár sa časom nespokojí iba s pestovanými rastlinami získanými kúpou alebo výmenou, zvlášť keď mu jeho malé kráľovstvo ponúka viac možností, ako rozmnožiť kultúry, ako sa dočkať prekvapenia. V tom poskytuje najviac možností zber semien v záhradke aj vo voľnej prírode.
Výsledok pestovania môže priniesť príjemné prekvapenie, ale aj sklamanie. Musíme sa však vyzbrojiť trpezlivosťou, pretože čas, ktorý uplynie od zberu semien až po kvety, sa meria na rad mesiacov a niekedy aj rokov. Navyše mnohokrát zistíme, že sme sa dlho zaoberali semenáčikmi rôznych trvalých burín, alebo sa zase odrastené semenáče určitých druhov skalničiek vôbec nepodobajú materským rastlinám, pretože príroda ich vracia k pôvodným tvarom, z ktorých kedysi vzišli ich rodičia.
To nás však nesmie odradiť od zaujímavej a poučnej práce, plnej rôznych prekvapení i nových objavov. Aby sme mali aj na tomto poli pôsobnosti úspech, musíme začať správne pracovať už pri zbere semien. Najdôležitejšie je vystihnúť čas, keď začnú semená dozrievať. V tom čase spravidla plody hnednú, začínajú sa otvárať, pukať, alebo sa dajú ľahko oddeliť z lôžok, v ktorých spočívali (napr. nažky koniklecov alebo sasaniek). Potom dáme rôzne tobolky, struky, šešulky a šešule i nažky a dvojnažky do vrecúšok, označíme názvami a uložíme (okrem semien, ktoré je nutné vysievať ihneď po dozretí) v suchej miestnosti, ale nie na priame svetlo. Tam ponecháme našu „úrodu“ po dobu niekoľkých týždňov a až potom semená vyčistíme napr. presypávaním cez rôzne jemné sitá. Už sú pripravené buď na výsev, alebo na ďalšie uloženie až do doby, keď ich budeme môcť vysievať „na sneh“, aby náležite premrzli. Potom už neostáva nič iné než čakať, niekedy rok, inokedy tri i viac rokov, na výsledok svojej práce.
Každý výsev by sme mali označiť okrem názvu aj dátumom, a to tak, aby označenie bolo trvanlivé. Výborne sa hodí menovka z umelej hmoty popísaná nezmazateľným atramentom alebo zinkový plech s vyrazeným menom či označenie v sklenenej, bezpečne uzavretej trubičke. Stačí aj prosté číslo výsevu, ktorému zodpovedá príslušné označenie v zozname.
Zvláštnu pozornosť musíme venovať semenám skalničiek, ktoré nevyklíčia prvým rokom, aby sme na ne nezabudli a nezničili si mnohokrát aj veľmi cenné výsevy.
Prehľad populárnych skalničiek: plazivka, rebríček, hlaváčik a ďalšie
Acaena Mutis ex L. — plazilka (acéna) Rosaceae — ružovité
Nenáročná stálezelená plazivo vankúšovitá skalnička výborne pokrývajúca aj väčšie plochy pôdy; vhodná tiež do kamenných chodníkov a na okraje múrikov. Kvety sú nenápadné, je ozdobná hlavne listom a tiež ihličkovitými semenníkmi, ktoré sa objavujú od augusta. Vyžaduje slnečné až polotienisté stanovisko, sucho a je vďačná za prikrytie pri mrazoch bez snehu. A. argentea Ruiz et Pav. — list strieborný, dorастá výšky 3—5 cm. A. buchananii Hook. f. — list pekne striebristo sivý, výška 5—10 cm. A. glauca hort. — olistenie modrozelené, výška 10—15 cm. A. microphylla Hook. f. — list hnedozelený, plody ježaté s rubínovým nádychom, výška 5—10 cm.
Achillea L. — rebríček Asteraceae — hviezdnicovité
Nenáročné rastliny s bohatým sortimentom pre skalky aj záhony, väčšinou vankúšovitého vzrastu, s aromatickým, najčastejšie striebristo sivým olistením. Majú rady slnko až páľavu, niektoré sa hodia aj na rezanie. A. argentea Vis. — list striebritý, pekne členený, výška 15—20 cm, kvitne bielo v júni až júli. A. tomentosa L. — list zelený, vlnitý, zvlášť vhodný pre suché a kamenisté prostredie, výška 10—15 cm, kvitne v júni až auguste.
Adonis L. — hlaváček Ranunculaceae — iskerníkovité
Obľúbená jarná skalnička pre slnko až mierny polotieň. Má rada vápnik, drenáž a na zimu je vďačná za prikrytie lístím alebo vetvičkami. Darí sa jej však všade, kde nie je rušená z kľudu presádzaním a kde sa ani v blízkosti zbytočne nenakypruje pôda. A. vernalis L. — kvitne veľkými zlatožltými kvetmi v apríli, dorастá výšky 15 až 20 cm.
Ajuga L. — zbehovka Lamiaceae — hluchavkovité
Plazivá trvalka tvoriaca značné porasty na vlhších miestach. Listy majú kovový lesk, modré kvety sú usporiadané v klasoch. Znáša dobre slnko aj polotieň. Listy sú stálezelené. A. pyramidalis L. 'Metallica Crispa' — listy hnedočervené, kovovo lesklé, dorастá výšky až 10 cm a kvitne modro v apríli až máji. A. reptans L. — rastie bujne, výška 10—15 cm, kvitne modro v apríli až máji. 'Alba' — bielo kvitnúca odroda, výška 16 cm, kvitne v máji a júni. 'Multicolor' — list hnedočervený, žltopestrofarebný, výborná náhrada za trávnik na zatienených miestach; výška 10—15 cm, kvitne modro v máji až júni.
Alyssum L. — taričník Brassicaceae — kapustovité
Žiarivo žlto kvitnúca jarná skalnička, úplne nenáročná na pôdu a stanovisko. Pre skalky a skalné múriky na slnku a na páľave úplne nepostrádateľná. A. montanum L. 'Berggold' — zvlášť pekný plazivý taričník; vyniká najmä v spojení s nízkym rozrazilom (Veronica prostrata); výška 10—15 cm, kvitne žiarivo jasne žlto v máji až júni. A. saxatile L. — tvorí ružice podlhovastých sivasto plstnatých listov, výška 20—25 cm, kvitne čisto žlto v apríli až máji. 'Citrinum' — výška 20 cm, kvety citrónovo žlté. Kvitne v apríli až máji. 'Compactum' — kompaktný vzrast, výška 20 cm, kvety žiarivo žlté, kvitne v apríli až máji.
Androsace L. — pochybník Primulaceae — prvosienkovité
Horská rastlina s menšími aj väčšími ružicami. Tvorí celé husté hniezda. Vyhovuje jej normálna záhradná pôda s prímesou piesku a humusu a miesto na slnku až v polotieni. Uplatňuje sa v skalkách aj skalných múrikoch. A. mucronifolia Watt — list zelený, pravidelné ružice, výška 5—10 cm, kvitne ružovo v apríli až máji. A. sarmentosa Wall. — vytvára množstvo pravidelných ružíc. Zvlášť vhodný druh pre kvetinové múriky; výška 10—15 cm, kvitne ružovo v máji až júni.
Sasanka, kocienka, bielozárka a orlíček do skalky
Anemone L. — sasanka Ranunculaceae — iskerníkovité
Obľúbená, väčšinou v jarných mesiacoch kvitnúca trvalka, prevažne s nižším vzrastom, vhodná hlavne do skaliek a hájnych partií v záhradkách. Má rada slnko až polotieň a primerane vlhkú pôdu s dostatočným obsahom humusu. A. × lesseri Wehrh. (A. silvestris × A. multifida) — podobná sasanke lesnej, opakuje karminovo červené kvety, výška 25—40 cm, kvitne v máji až júni. A. silvestris L. 'Grandiflora' — známa lesná sasanka s väčšími kvetmi, dobre znáša tieň. Vhodná medzi kríky a pod stromy aj do skaliek. Kvitne bielo v máji až júni, výška 25—40 cm.
Antennaria Gaertn. — kocienka Asteraceae — astrovité
Nízka striebrosivá vankúšikovitá a koberce tvoriaca skalničká, ktorej sa darí aj na chudobných, veľmi suchých pôdach na slnku. Hodí sa do skaliek, na obruby, na oživenie vresoviskov aj ako veľmi dobrá náhrada trávnika na pripálených miestach. A. dioica (L.) Gaertn. 'Rubra' — olistenie striebrosivé, kvety ružové, výška 10 cm. 'Tomentosa' (A. tomentosa hort.) — striebrosivé olistenie, kvety biele, výška 10 až 15 cm. Kvitne v máji. A. plantaginifolia (L.) Hook. — stredne veľké sivé plstnaté listy, výška 10—20 cm, kvitne bielo v máji až júni.
Anthericum L. — bielozárka Liliaceae — ľaliovité
Zaujímavá trvalka s trávovitými listami a bielymi ľaliovitými kvetmi, v kultúre nenáročná. Vhodná pre slnko až polotieň. A. liliago L. — list úzko trávovitý, kvety biele, drobnejšie vo značnom množstve; výška 30—50 cm, kvitne v máji až júni. Vyžaduje ľahkú, priepustnú pôdu. A. ramosum L. — pre väčšie skupiny a alpínky, kvety drobné, biele, usporiadané v rozvetvených latách, výška 50—70 cm, kvitne v júni až júli.
Aquilegia L. — orlíček Ranunculaceae — iskerníkovité
Známa nízka až stredne vysoká trvalka s veľkými jednotlivými kvetmi v rôznych farbách. Vhodná pre slnko až polotieň. A. akitensis Huth — veľmi zaujímavý orlíček, list sivozelený, kvety modré, výška 15 cm, kvitne v máji až júni. A. alpina L. 'Superba' — medzi kameňmi, má rád čiastočné zatienenie, kvety čisto modré, výška 25—40 cm, kvitne v máji až júni. A. discolor Levier et Leresche — jeden z najnižších, zvlášť vhodný pre skalku. Kvety modré, vo vnútri biele, výška 10—15 cm, kvitne v máji až júni. A. flabellata Sieb. et Zucc. — list sivozelený, kvety veľké, ostroha zahnutá. Farba kvetov modrobielá, kvitne v júni. 'Nana Alba' — pekné olistenie, ušľachtilý biely kvet, výška 15—20 cm, kvitne v júni.
Huseník, trávnička, palina a kopytník – skalničky pre suché plochy
Arabis L. — huseník Brassicaceae — kapustovité
Známe vankúšikovité skalničky, hojne kvitnúce. Vhodné pre väčšie plochy na skalniach, skalných múrikoch aj na obrubníkoch. Vyhovuje im slnko až polotieň a normálna záhradná pôda. A. × arendsii Wehrh. 'Rosabella' — jeden z najlepších, kvety žiarivo ružové, výška 10—15 cm, kvitne v apríli až máji. 'Rosea' — kvety jednoduché, svetlé až tmavoružové, výška 10—20 cm, kvitne v apríli až máji. A. caucasica Schlechtend. 'Plena' (A. albida Stev. ex Fisch. 'Plena') — veľmi obľúbený, plnokvetý, kvety biele, výška 20—25 cm, kvitne od marca do mája. 'Schneehaube' — skoro raší, kvitne bielymi jednoduchými kvetmi v marci až máji, výška 10—20 cm. 'Variegata' — so žltopestrými listami a jednoduchými bielymi kvetmi, výška 10—15 cm, kvitne v marci až máji.
Armeria Willd. — trávnička Plumbaginaceae — olovencovité
Tvorí trávnaté kopčeky, ktoré zvlášť dobre vynikajú medzi kameňmi v skalnike aj na obrubníkoch. Najlepšie sa im darí v suchých piesočnatých a priepustných pôdach na slnku, kde sa dobre uplatňuje ich stála zeleň a bohatstvo opakovaných kvetov. A. caespitosa (Cav.) Boiss. (A. juniperifolia (Vahl) Hoffmgg. et Link) — tvorí menšie trávnaté pichľavé kopčeky, dosahuje výšku asi len 5 cm, kvitne ružovo v apríli až máji. Je vápnomilná, vyžaduje drenáž a zimnú prikrývku. 'Alba' — kvitne bielo v apríli až máji, výška 5 cm. 'Suendermanii' — pekná záhradná odroda s kvetmi sýto ružovými, výška 10 cm, kvitne v apríli až máji. A. maritima (Mill.) Willd. — list sviežo zelený, trávovitý, kvety ružové, výška 10—15 cm, kvitne v máji až júli. 'Alba' — biela, výška 15 cm, kvitne v máji až júli. 'Laucheana' — žiarivo karmazínovo červená, výška 15—20 cm, kvitne v máji až júli. 'Rosea Compacta' — kvety karmazínovo ružové, výška 15 cm, kvitne v máji až júli. 'Vindictive' — kvety jasne červené, výška 20—30 cm, kvitne v máji až júli.
Artemisia L. — palina Asteraceae — astrovité
Rastliny, ktoré sa uplatňujú oveľa viac pre svoje striebrosivé olistenie ako pre svoje celkom nenápadné kvety. Farba listov striebrosivých druhov pekne kontrastuje s ostatnými zelene olistenými trvalkami. Vyžadujú slnko až úpal; najlepšie sa im darí a najkrajší vzhľad majú na chudobných piesočnatých pôdach, dobre chránených proti trvalej vlhkosti. A. nitida Bertol. (A. pedemontana Balb.) — poliehavý vzrast, striebristo sfarbený list, výška 10—15 cm. A. schmidtiana Maxim. 'Nana' — jemne olistená, žiarivo striebristo sfarbená, kvety biele. Dobre pokrýva pôdu aj na väčších plochách v suchých a slnných polohách, výška 10 cm. A. vallesiaca All. — jedna z najkrajších palín. Celá rastlina je belavá, plstnatá. Kvitne žlto v septembri až októbri, výška 20—30 cm.
Asarum L. — kopytník Aristolochiaceae — podražcovité
Známy aj z našich lesov, ozdobný obličkovitým lesklým listom. Má rád humusovitú pôdu a znáša polotieň aj tieň. A. europaeum L. — veľmi dobrá náhrada za trávnik na tienistých miestach, pekný zvlášť v spojení s papraďami. Vhodný tiež na voľné rozrastanie pod okrasnými drevinami. Výška 10 cm.
Hviezdnica, tavolník, taričník a sedmokráska do skalky
Aster L. — hvezdnica Asteraceae — astrovité
Cenné na jar kvitnúce trvalky s mnohostranným použitím. Vyžadujú dobrú kyprú záhradnú zeminu a miesto na slnku. A. alpinus L. — tvorí ploché vankúše; výborná pre skalky a obruby i skalné múriky, kvety jasne modré, výška 20 cm, kvitne v máji až júni. 'Güte' — kvety veľké, čisto ružové, výška 20 cm, kvitne v máji až júni. 'Rex' — kvety modré, stred žltý, výška 20 cm, kvitne v máji až júni.
Astilbe Buch. — Ham. — tavolník (čechravka) Saxifragaceae — lomikamenovité
Neúnavne kvitnúca trvalka pre polotienisté stanovištia, zvlášť dekoratívna farbou svojich kvetov usporiadaných v štíhlych latách. V pôdach stále primerane vlhkých sa darí čechravkám aj na plnom slnku. Prospieva v každej dobrej pôde s dostatočným obsahom humusu. Kvitne od júna do septembra. A. chinensis (Maxim.) Franch. et Sav. 'Pumila' — nízka husto rastúca odroda s úzkymi fialovo ružovými latami kvetov, výška 25 cm, hodí sa pre slnko až tieň, na skalné partie, kvitne v auguste až septembri. A. × crispa Arends 'Perkeo' — roztomilá zakrpatená odroda s kučeravými listami a tmavo ružovými latami kvetov. Iba 15 cm vysoká, kvitne v júli.
Aubrieta Adans. — taričník Brassicaceae — kapustovité
Patrí k najznámejším a najkrajším skalničkám. Tvorí bohato kvitnúce vankúše, až sa pod masami kvetov takmer stráca olistenie. Uplatňuje sa v skalkách, kvetinových múrikoch i na obrubách na slnku. Celkom dobre mu vyhovuje dobrá hlinito-piesčitá záhradná pôda. Všetky taričníky kvitnú v apríli až máji. Dorástajú výšky 5—10 cm. A. deltoidea (L.) DC. var. graeca Regel — tvorí stesnané vankúše, kvitne modro. Niektoré záhradné odrody: A. × cultorum Bergm. 'Barkers Double' — karminovo červená, plnokvetá, 'Blue Emperor' — tmavo modrofialová, 'Carnival' — fialová, 'Grandiflora' — veľkokvetá jasne modrofialová, 'Downers G. R.' — fialová, 'Dr. Mules' — modrofialová, 'Moerheimii' — karminovo ružová, 'Rosenteppich' — veľkokvetá, karminovo ružová, 'Schloss Eckberg' — levanduľovo modrá, 'Tauricola' — modrofialová, 'Tauricola Alba' — biela, 'Vesuv' — karminovo červená, 'Suendermannii' — modrofialová, medovo voňavá.
Bellis L. — sedmokráska Asteraceae — astrovité
Roztomilá zakrpatená sedmokráska pre slnečné až polotienisté miesta v skalke. Vyhovuje jej dobrá záhradná pôda a je vďačná za zimné prikrytie. B. perennis L. 'Monstrosa' — kvety žiarivo ružovočervené, plné, výška 10 cm, kvitne v marci až júli.
Brunella viz Prunella
Calceolaria L. — papučník Scrophulariaceae — krtičníkovité
Pôvabné rastliny s kvetmi podobnými papučkám. Majú rady slnko až polotieň a dobrú piesčitú pôdu s dostatočným obsahom humusu. Vyžadujú na zimu suchý kryt. C. biflora Lam. (C. plantaginea Sm.) — tvorí malé ploché ružice listov a kvitne sýto žltými kvetmi s purpurovo červenými bodkami vždy v júni až auguste; výška 10 cm. C. polyrrhiza Cav. — listy podlhovasté vajcovité, kvety žlté, kvitne v júni až auguste; výška 15 cm.
Caltha L. — blatouch Ranunculaceae — iskerníkovité
Známa rastlina zvlášť vhodná pre vlhké stanovištia. Blatouch má rád slnko až polotieň, kyprú, stále vlhkú záhradnú pôdu a najlepšie sa uplatňuje v blízkosti nádrží a vodných tokov. C. palustris L. — listy sviežo zelené, lesklé, kvety sýto žlté, výška 20—30 cm, kvitne v apríli až máji. 'Multiplex' ('Flore Pleno') — kvety plné, zlatožlté, výška 30 cm, kvitne v apríli až máji.
Zvončeky, rožec a margaréta – skalničky pre letné kvitnutie
Campanula L. — zvonček Campanulaceae — zvončekovité
Rastliny nepostrádateľné v každej záhradke a skalke, zvlášť pre vítanú letnú dobu kvitnutia. Vyhovuje im miesto na slnku aj v polotieni a kypká, hlinito-piesčitá pôda s obsahom humusu. Nižšie druhy sa uplatňujú v skalkách a kvetinových múrikoch aj ako predsadba pred trvalkami na rabatách a kvetinových záhonoch. Vyššie druhy sú vhodné do skupinových výsadieb aj do susedstva rôznych drevín. C. bellidifolia Adams — vzácnejší zvonček, podobný C. aucheri, líši sa iba okrúhlymi, chudobke podobnými listami. Je raný, tvorí pekné vankúšiky a kvitne modro v apríli až júni, výška 10—15 cm. C. carpatica Jacq. — karpatský zvonček; patrí k najznámejším, je nenáročný, bohato kvitne dosť veľkými modrými kvetmi. Výška 15—30 cm, kvitne v júni až auguste. Vhodný aj na obruby. C. cochleariifolia Lam. (C. pusilla Haenke) — listy vajcovité, malé, kvety pôvabné, svetlomodré, výška 10 cm. Najlepšie mu vyhovuje humózna, kamenitá pôda, vhodný aj do kvetinových múrikov. Kvitne v júni až auguste. C. garganica Ten. — kvety hviezdičkovité, modrofialové, výška 10 cm, kvitne v júni až auguste. C. glomerata L. 'Acaulis' — kvety nahromadené v chomáčoch, zvončeky tmavomodrofialové, výška 15—20 cm, kvitne v júni až auguste. C. portenschlagiana Roem. et Schult. — listy okrúhle srdcovité, kvety vzpriamené, zvončeky modrofialové; neúnavne kvitnúci, výška 10—15 cm, kvitne v júni až auguste. Veľmi vhodný pre múriky. C. poscharskyana Degen — bujne rastúci otužilý druh tvoriaci dlhé výhonky, hviezdičkovité kvety modrofialové, výška 15 až 20 cm, kvitne v máji až júni.
Cerastium L. — rožec Silenaceae — silenkovité
Sivostríbristо olistené nízke trvalky, ktoré porástajú v krátkom čase veľké plochy. Výborné pre suché svahy a miesta na priamom slnku, kde sú dobrou náhradou za trávnik aj na najhorších pôdach. Uplatňujú sa tiež na suchých múrikoch. C. alpinum L. lanatum (Lam.) Aschers. et Graebn. — nízučký šedoplstnatý rožec. Výška 5—8 cm, kvitne bielo v júni. Iba pre skalné partie. Vyžaduje prímesok humusu a primeranú vlhkosť. C. arvense L. 'Compactum' — list matnézelený, kvety biele, výška 15 cm, vzrast stesnávaný, nebují; kvitne v máji až júni. C. biebersteinii DC. — list striebornošedý, kvety biele, výška 20—25 cm, vzrast veľmi bujný, vhodný aj na obruby; kvitne v máji až júni. C. pennsylvanicum Hock. — list šedozelený, kvet biely, robustný vzrast, výška 20—25 cm, kvitne v máji a júni. C. tomentosum L. var. columnae (Ten.) Arcang. — list striebornošedý, kvet biely, výška 10 cm, tvorí stesnané vankúšiky; kvitne v máji až júni.
Chrysanthemum L. — kopretina Asteraceae — hviezdnicovité
Tento rod obsahuje bohatý sortiment krásne kvitnúcich vytrvalých rastlín vhodných pre záhony, trvalkovaté skupiny, pre skalky a rezané kvety do váz. Všetky vyžadujú miesto na slnku a dobrú pôdu. Ch.