Okrasné trávy a paprade: sprievodca pestovaním
Okrasné trávy a paprade do záhrady: výber druhov, pestovanie a rozmnožovanie papradí.
Okrasné trávy a paprade: sprievodca pestovaním
Okrasné trávy a paprade patria k nepostrádateľným rastlinám modernej záhrady. Prinášame prehľad najlepších druhov, ich nárokov a využitia od skaliek po solitéry.
Prečo pestovať okrasné trávy a paprade v záhrade
Okrasné trávovité rastliny patria v súčasnej záhradníckej praxi k významným rastlinám záhradných úprav. Sú nevyhnutným doplnkom záhradných partií s prírodným charakterom. Ďalej pomáhajú dotvárať prirodzený vzhľad voľných trvalkových skupín, nezanedbateľnú úlohu majú v skalkách, vresoviskách, v blízkosti vodných partií aj ako významné solitérne rastliny na exponovaných miestach záhrad.
Trávovité rastliny sa uplatňujú aj v plošných porastových výsadbách či vo vyslovene trávnatých úpravách, najmä v spoločnosti nízkych, kobercovito sa rozrastajúcich trvaliek, ktoré svojím charakterom výborne pasujú do týchto partií.
Vynikajú aj v susedstve vkusných plastík, voľne roztrúsených veľkých balvanov a ďalších zaujímavých motívov. Druhy s vyšším vzrastom sa veľmi dobre uplatňujú ako solitérne rastliny, najmä pred tmavším pozadím stálezelených listnatých alebo ihličnatých drevín, kde vynikajú nielen ich vzrastové tvary, ale aj farby olistenia. Stredne vysoké druhy sa hodia pre skupinové výsadby a trávy s nízkym vzrastom vysádzame buď do skaliek a kvetinových murčekov, alebo nimi ozeleňujeme menšie i väčšie plochy pôdy.
Rozmanité farebné odtiene listov, elegantný vzrast, majestátnosť vyšších druhov predurčujú tieto rastliny k najširšiemu uplatneniu v našich záhradách.
Niektoré z nich sú cudzokrajného pôvodu, avšak väčšinou sú, až na malé výnimky, veľmi otužilé a nenáročné.
Aby si okrasné trávovité rastliny zachovali celkom prirodzený vzrast, pekný vzhľad a hlavne typické sfarbenie listov, je potrebné vysádzať jednotlivé druhy podľa ich osobitých požiadaviek buď na slnečné miesta, do polotieňa či do tieňa, vždy radšej do chudobnejšej pôdy, najlepšie do drnovky s prímesou riečneho piesku.
Okrasné trávovité rastliny sa množia delením silnejších trsov na jar, niektoré druhy aj semenom. Rastliny množené vegetatívne — delením vysádzame predovšetkým na určené stanovištia, kde sa v priaznivých podmienkach čoskoro rozrastajú a vytvárajú koberčeky, súvislé porasty alebo nižšie, stredne vysoké až veľmi vysoké trsy.
Nízke a stredne vysoké okrasné trávy: kostrava, traslica, metlica a ďalšie
Zo sortimentu okrasných trávovitých rastlín sa v našich záhradkách i skalkách najlepšie uplatňujú nasledujúce druhy a odrody.
Aira pozri Deschampsia
Alopecurus lanatus Sibth. et Sm. — psiarka Poaceae — lipnicovité
Tráva s úzkymi a striebristosivými plstnatými listami. Nenápadné kvetné klásiky dosahujú výšky 10-15 cm. Vhodná iba pre plne slnečné miesta v skalke. Vyžaduje dobrú drenáž a priepustnú piesočnatú pôdu s prímesou rašeliny. Náročná na pestovanie, vhodná tiež do tufu.
A. pratensis L. ‚Variegata‘ — pestrolistá odroda psiarky so vzrastom do 30-50 cm. Darí sa vo vlhšej záhradnej pôde na slnečnom stanovišti.
Arrhenatherum elatius J. S. et K. B. Presl ssp. bulbosum (Willd.) Schiibl. et Martens ‚Variegatum‘ — ovsík Poaceae — lipnicovité
Pestrolistá odroda ovsíka s úzkymi, pekne biele pásikovanými listami, vysoká 20-30 (40) cm. Celkom nenáročná, vhodná do suchých a priepustných pôd a stanovíšť na výsluní a v polotieni. Rastlina má v zemi ploché okrúhle hľuzky. Skoro na jar raší, počas júna až júla zaťahuje.
Vhodná do voľných trvalkových skupín, na obruby, do väčších skaliek, vresovísk, travinových i stepných partií.
Briza media L. — traslica Poaceae — lipnicovité
V prírode rastie v Európe, Malej Ázii a na Kaukaze. Pohľadná nižšia tráva tvoriaca trávnaté vankúše. Dorastá do výšky 40 cm, má úzke zelené listy a kvitne v máji až júni. Veľmi ozdobné sú jemné vzdušné klásiky, usporiadané v pyramidálnych latách, ktoré pôsobia pekným dojmom až do jesene.
Dobre rastie na slnku i v polotieni v chudobnejšej, piesočnatej, hoci aj kamenitej alebo piesočnatohumóznej pôde.
Uplatňuje sa v trvalkových skupinách, v skalkách, vo vresoviskách i v stepných partiách.
Deschampsia caespitosa (L.) P. Beauv. (Aira caespitosa L.) — metlica Poaceae — lipnicovité
Nenáročná travina s úzkymi, tmavo zelenými listami, tvorí krásne hniezditá trsíky a kvitne v júni až júli množstvom veľmi jemných, žltkasto hnedých, akoby sa nachádzajúcich v klasoch, ktoré sú ozdobou až do jesene. Dorastá do výšky 80-100 cm.
Traslici sa darí na slnečných stanovištiach aj v polotieni.
Hodí sa na rabatá, do veľkých skaliek, ako predsadba, podsadba či medzisadba medzi okrasnými drevinami, do prírodných partií i do vresovísk.
D. c. ‚Tardiflora‘ — odroda so stiesneným vzrastom a svetlo zelenými kvetenstviami. Výška 20-90 cm.
Festuca L. — kostrava Poaceae — lipnicovité
F. alpina Suter — je to 15-20 cm vysoká kostrava so sýto zeleným vlasovitým olistením. Kvitne ako všetky nasledujúce druhy a odrody, zvyčajne žltkastými klásikmi v júni až júli.
F. amethystina L. — pekná kostrava s jemným svetlo zeleným olistením. Dorastá do výšky 20-30 cm a tvorí krásne rozložené stálezelené trsíky.
F. cinerea Vill. (F. glauca Lam.) — veľmi hodnotná nízka kostrava s sivomodrým olistením, vysoká 15-20 cm. Rastliny tvoria pekné vankúše.
Má rada slnečné stanovište, znáša i ľahký polotieň. Nepostrádateľná v skalkách, vresoviskách, v nižších trvalkových, v prírodných i travinových partiách.
F. glacialis Miegev. — nízka, veľmi jemná kostrava ľadovcová so žltkasto sivozelenými listami, tvorí jemné vankúšiky do 10-15 cm. Odporúča sa ľahká zimná prikrývka a častejšie delenie.
F. ovina L. — je to 20-30 cm vysoká tráva, niekedy sivozelene sfarbená. Na okrasné účely sa vysádzajú jej vynikajúce odrody, ktoré vyšľachtil Heinz Klose v Lohfeldene u Kasselu:
‚Blaufink‘ — 10-20 cm, striebromodrá. ‚Blaufuchs‘ — 15-25 cm, oceľovo modré olistenie. ‚Blauglut‘ — 20-30 cm, sýto modré olistenie. ‚Meerblau‘ — 15-20 cm, sýto modré vankúšiky. ‚Söhrewald‘ — 15-25 cm, olistenie svieže zelené so strieborným nádychom.
F. punctoria Sm. — iba 10 cm vysoká kostrava s tuhými, pichľavými, oceľovo modrými listami. Vytvára pekne kompaktné trsíky.
Vyžaduje suché a slnečné stanovištia. Je zvlášť vhodná do skaliek a xerofytných partií.
Festuca scoparia Kerner et Hack. (F. crinum-ursi hort. non Ram.) — nízky druh; tvorí krásne, stesnané, smaragdovo zelené vankúšiky asi 10-15 cm vysoké. Je považovaná za najkrajšiu zo všetkých zelene olistených kostriev.
Darí sa v suchšej pôde na slnku i v polotieni. Vhodná do skaliek i pre plošné ozeleňovanie pôdy.
Koeleria glauca (Spreng.) DC. — ometlina Poaceae — lipnicovité
40 cm vysoká rastlina s úzkymi sivomodrozelenými listami a nazelenalými klasmi.
Tvorí husté trsy trochu podobné kostrave — Festuca cinerea; vhodná do trvalkových skupín, vresovísk a travinových partií.
‚Gracillis‘ — je drobnejší druh, vysoká 20-30 cm.
Luzula DC. — chlpaňa Juncaceae — sitinovité
L. nivea (L.) DC. — rastie v Pyrenejach, v strednom Francúzsku, v Alpách a Apeninách. 20-40 cm vysoký druh s nízkymi, sivozelenými, bielo ochlpenými listami trávovitého vzhľadu. Tvorí pekné porasty, kvitne v júni až júli. Miluje polotienistú až zatienenú polohu a vlhšiu pôdu s obsahom humusu.
L. silvatica Huds. Gaud. — stálezelená travina so širokými, lesklými, silne obrvenými, tmavo zelenými listami, 20-40 cm vysoká. V apríli až máji sa objavujú hnedavé kvetenstvá.
Molinia caerulea (L.) Moench — bezkolenec Poaceae — lipnicovité
Nižší, iba 20-40 cm vysoký druh s úzkymi modrozelenými listami, z ktorých od augusta vyrastajú na pevných drôtovitých stéblách, dlhých 60-80 cm, riedke klásiky.
Celkom nenáročná travina, ktorej sa veľmi dobre darí na slnečných i zatienených stanovištiach.
Najlepšie sa uplatňuje v prírodných partiách záhrad.
‚Variegata‘ — iba 20-30 cm vysoká odroda s bielopestrolistými listami, ktoré sa lepšie sfarbujú na výsluní.
Vysoké okrasné trávy ako solitéry: ozdobnica, smlz a kavyľ
Avena sempervirens Vill. — novší názov Helictotrichon sempervirens (Vill.) Pilg. — ovsica Poaceae — lipnicovité
Veľmi ozdobná, 40-60 cm vysoká tráva s nádherne rozloženými trsmi, úzkymi, modrastosivozelenými listami, vzpriamenými, 50-80 cm vysokými steblami a bledožltými klasmi, ktoré presahujú listy. Kvitne od konca mája do júla.
Ovsica miluje slnečné stanovište a suchšiu, priepustnú, hoci aj piesočnatú či kamenistú záhradnú pôdu. Vo vlhšom prostredí síce rýchlo rastie, nemá však dlhú životnosť.
Ovsica sa znamenite uplatňuje ako solitér vo väčších skalkách, vresoviskách, stepných partiách, v atriových záhradkách aj v menších či väčších trvalkových skupinách.
Calamagrostis × acutiflora (Schrad.) Rchb. ‚Karl Foerster‘ — smlz Poaceae — lipnicovité
Má úzke vzpriamené klasy, ktoré sú spočiatku tmavohnedé a až neskôr žltnú. Dlhú dobu pôsobí dekoratívnym dojmom. Kvitne v júli až auguste. Dorastá 100-150 cm.
C. arundinacea (L.) Roth ‚Purpurea‘ — je to 100-120 cm vysoká travina s pevným vzpriameným vzrastom. Má široké, sviežo zelené listy a kvitne v júli až auguste. Peknou ozdobou sú hnedočervené husté klasy, ktoré sú veľmi ozdobné až do zimy.
Smlzu sa dobre darí na slnku aj v polotieni v dobrej, skôr suchšej záhradnej pôde.
Miscanthus Anderss. — ozdobnica (čínska tráva) Poaceae — lipnicovité
Statné, vyššie až vysoké trávy s rákosovitými, väčšinou previslými listami. Rastliny milujú slnečné stanovištia a hlboké, suchšie, priepustné a výživné pôdy.
M. floridulus a väčšina odrôd
M. sinensis prinášajú krásne kvetenstvá.
Všetky nachádzajú vynikajúce uplatnenie najmä pri vodných partiách a ako solitéry. Hodia sa aj na rez do zimných suchých väzieb.
M. floridulus Warb. ex K. Schum. et Lauterb. — rastie vo východnej Ázii. Nápadný, 350 cm vysoký so zelenými rákosovitými, ľahko previslými listami. Krásna solitérna rastlina.
M. sacchariflorus (Maxim.) Hack. ‚Robustus‘ — bujne rastúca 150-200 cm vysoká travina, vzrastom aj olistením podobná trstine, so zelenými listami s hnedastým prúžkom uprostred. Jedna z mála ozdobníc vhodných aj do väčších záhrad. Dekoratívna solitérna tráva, vhodná tiež do veľkých trvalkových skupín.
M. sinensis (Thunb.) Anderss. — ozdobnica čínska
Druh s mohutným vzrastom do 2 m a širokými, svetlozelenými listami so silným bielym rebrom uprostred nie je u nás bez bezpečnej zimnej ochrany celkom mrazuvzdorný. V záhradách sa častejšie stretávame s jeho odolnejšími a krajšími odrodami.
‚Gracilimus‘ — jemne olistená odroda, dorástajúca do výšky 1,50 m. Vytvára krásne trsy s oblúkovite rozloženými, veľmi úzkymi listami s tenkou bielou linkou uprostred. Je dobre mrazuvzdorná.
Vynikajúci solitér, vhodný tiež do voľných prírodných partií.
‚Silberfeder‘ — 1,80-2,00 m vysoká odroda s úzkymi previslými listami. Bohato kvitne v auguste až septembri strieborným vejárovitým kvetenstvom.
‚Strictus‘ — 150 cm vysoká odroda s prísne vzpriameným vzrastom a tuhými, širšími, priečne žltkasto prúžkovanými listami.
‚Variegatus‘ — 150 cm vysoký výpestok s mierne previslým vzrastom, biele pozdĺžne prúžkovanými listami.
‚Zebrinus‘ — 150 cm vysoká odroda s voľnejším vzrastom, oblúkovite previslými a priečne žltkasto prúžkovanými listami.
Veľmi efektné trávy, vyžadujúce bezpečnú zimnú prikrývku a chránené stanovište.
Panicum clandestinum L. — proso Poaceae — lipnicovité
Je to 60-80 cm vysoký druh vzhľadom pripomínajúci bambus. Má široko oválne, dosť krátke listy a pekne nahnedlé klasy, ktoré sa objavujú v júli až auguste.
P. virgatum L.
‚Rehbraun‘ — 1,00-1,20 m vysoká rastlina so vzpriameným vzrastom, hnedým sfarbením listov a klasov, ktoré sa vyvíjajú v auguste až septembri a sú spočiatku husté, neskôr vzdušnejšie.
‚Strictum‘ — odroda s mohutnejším, prísne vzpriameným vzrastom do 160-180 cm. Má zelené listy a veľmi silné steblá.
Zvlášť vhodná ako solitér v blízkosti vodných partií. Vyhovuje jej dostatok vlhkosti v pôde.
Pennisetum alopecuroides (L.) Spreng. — perovec (Pennisetum japonicum Trin.) Poaceae — lipnicovité
Zaujímavá, 50-80 cm vysoká tráva s úzkymi sivozelenými listami, ktorej najväčšou ozdobou sú dosť dlhé, husté, veľmi jemne valcovité, mierne previsnuté, červenkastohnedé klasy. Najmä v slnečnom svetle pôsobí čarovným dojmom. Klasy sa objavujú v auguste až septembri. Vynikajúci solitér.
‚Hameln‘ — veľmi pôvabná asi 60 cm vysoká odroda. Skoro začína kvitnúť, už v júli, a kvitne neobvykle dlho až do septembra.
Základný druh i novšie odrody vysádzame na slnečné, chránené a teplé stanovište a výživnú, dobre priepustnú záhradnú pôdu.
Spartina pectinata Link Poaceae — lipnicovité
‚Aureomarginata‘ — tvorí mohutné, až 1,60 m vysoké trsy s úzkymi, oblúkovito až k zemi previsnutými listami so žlto vrúbkovanými okrajmi. Klasy, ktoré sa objavujú v auguste až septembri, sú svetlohnedé a veľmi dlho pôsobia ozdobným dojmom.
Veľmi odolná a vytrvalá tráva pre slnečné až ľahko zatienené stanovište a normálnu záhradnú pôdu.
Stipa L. — kavyľ Poaceae — lipnicovité
Sú to graciézne, sucho a slnko milujúce trávy s veľmi úzkymi listami a pôvabnými klasovitými kvetenstvámi s neobvykle dlhými fúzmi — osinami.
Rastliny väčšinou tvoria pohľadné trsy podľa druhov 30-100 cm vysoké. Vyhovuje im normálna priepustná záhradná pôda s obsahom vápnika.
Znamenite sa uplatňujú najmä v skupinových výsadbách, pred tmavšími drevinami, v prírodných partiách stepného charakteru a ako solitéry.
S. barbata Desf. — 40-80 cm vysoký kavyľ s úzkymi modrozelenými listami a veľmi dlhými striebrobielymi, oblúkovito splývajúcimi osinami.
S. capillata L. — 40-60 cm vysoký druh s veľmi úzkymi, vzpriamenými sivozelenými listami. Olistené steblá sú zakončené osinami, avšak bez strieborných vláskov. Kvitne v júli až auguste.
S. gigantea Lag. — mohutná, 100-180 cm vysoká, zvlášť ozdobná tráva s úzkymi, modrozelenými listami, ktoré tvoria husté hniezda. Mimoriadne silné steblá nesú veľké riedke, až 60 cm dlhé, veľmi efektné laty. Klásky sú žlté, zakončené červenkastými osinami. Kvitne od júna do augusta.
S. pennata L. emend. Mansf. — 30-50 cm vysoký kavyľ podobný druhu S. barbata, má však nižší vzrast a skôr kvitne, spravidla v júni až júli. Vhodný na rezanie.
Ostrica (Carex): farebné okrasné trávy do vlhkých aj suchých miest
Ostrice sa podobajú trávam, od ktorých sa líšia najmä plnými steblami. Väčšinou neoddeľujúce rastliny, vytvárajúce pekné trsy. Kvety sú usporiadané v latách alebo klasoch. Pestujú sa hlavne pre pekné olistenie.
C. buchananii Berggr. — chúlostivejší druh s veľmi úzkymi červenohnedými listami. Stavbou aj farbou je zvláštny, tvorí husté trsy a kvitne v júli. Kvety sú usporiadané v tenkých previsnutých latách alebo klasoch. Dorastá do výšky 40 cm. Pestuje sa hlavne pre krásne olistenie.
Miluje slnečnú polohu, piesočnatú až humóznu záhradnú pôdu. Vhodná je ľahká zimná prikrývka.
Túto ostricu vysadzujeme do voľných trvalkových skupín, do skaliek a do prírodných partií.
C. firma Host — úplne nenáročný, iba 5-10 cm vysoký vápnomilný druh so širšími tuhými a špicatými listami. Pevná, husto trsnatá rastlina tvorí kompaktné vankúše a kvitne od júna do augusta.
Darí sa mu na slnku, rastie však aj v polotieni. Vhodný do skaliek aj na ozeleňovanie menších plôch.
C. f. ‚Variegata‘ — odroda s bielo pestrými listami.
C. grayi Carey — ostrica s ozdobným olistením a dekoratívnymi ostnatými plodmi, vhodnými na aranžovanie suchých kytíc. Dorastá do výšky 50-70 cm, kvitne v júli až auguste a plody sa vyvíjajú od septembra.
Dobre rastie na slnku aj v polotieni. Darí sa aj vo vode do výšky hladiny 5 cm.
C. montana L. — úzke, previsnuté listy vytvárajú pekné trsy. Táto 20-30 cm vysoká ostrica kvitne v marci až apríli okrovožltými kvetmi, usporiadanými v štetôčkovitom kvetenstve. Jesenné sfarbenie listov prechádza od zlatohnedej až po tmavohnedú.
Darí sa mu na slnečnej polohe. Uplatňuje sa v menších aj väčších trvalkových skupinách, pri plošnom ozeleňovaní pôdy, ako predsadba alebo medzisadba pred a medzi okrasnými drevinami, v skalných škárach a pod.
Cortaderia selloana ‚Rosea‘ — podobá sa základnému druhu, dorastá do výšky 150-200 cm, kvetenstvo má však výrazný ružovočervený nádych.
Paprade v záhrade: pestovanie, stanovište a pôda
Paprade sú rastliny, ktoré si plným právom zaslúžili miesto v záhradách aj záhradkách, najmä pri chalupách a chatách v prírodnom prostredí. Na jar upútavajú pozornosť premenlivosťou vyrážajúcich listov, v lete pôvabom filigránskeho olistenia, na jeseň zvyčajne zlatistou farbou odumierajúcich listov a v zime ich zdobí zeleň stálezelených druhov alebo inovatené minuloročné listy. Listy papradí sú iného typu než listy ostatných rastlín, pretože nie sú rozmnožovacími orgánmi, t. j. výtrusy v sporangiách.
Hoci sa niektorým papradiam darí aj na slnných stanovištiach, väčšina pestovaných druhov slúži predovšetkým na oživenie polotienistých či úplne zatienených partií. Môžeme ich pestovať samostatne ako nápadné solitéry, ďalšie sa uplatňujú v zmiešaných či skupinových výsadbách buď v skalkách, alebo na mnohých iných miestach, kde býva slnko len veľmi zriedka.
Vo svetlejších hájnych partiách môžu na porasty papradí nadväzovať aj koberce drobných cibuľových a hľuznatých rastlín, napr. ladoniek, scíl, modríc, snežienok, bledúľ, šafranov a talovínov, ktoré tieto partie oživujú bohatými kvetmi v predjarí a na začiatku jari.
Mnoho druhov papradí vyniká zvlášť ozdobným olistením. Tie vysádzame predovšetkým ako solitéry.
Paprade s vyšším vzrastom sa uplatňujú najmä vo veľkých skalkách alebo záhradách, hlavne v spoločnosti vzrastnejších trvaliek, ako sú bohyše, pľúcniky, vysoké zvončeky, ploštičníky, udatníky, rodgersie a tiež tieňomilné okrasné trávy, teda rastliny, ktorým vyhovujú rovnaké či podobné podmienky. Nižšie druhy, väčšinou so stálezeleným olistením, sa pekne vynímajú v spoločnosti tieňomilných skalničiek a nižších trvaliek, napr. sasaniek, prvosienok, pupkovcov a podobných rastlín.
Papradiam najlepšie vyhovuje kyprá, primerane vlhká lesná pôda bohatá na humus. Ak takú zeminu v záhrade nemáme, môžeme si ju pripraviť prímesou rašeliny, polozetlenej listovky a riečneho piesku. Pôda môže byť aj kamenistá, ale v každom prípade dobre priepustná.
Najvhodnejším spôsobom rozmnožovania papradí pre záhradkárov je rozmnožovanie vegetatívne, hlavne delením silnejších rastlín. Týmto spôsobom možno množiť väčšinu druhov, najlepšie skoro na jar. Pri rozmnožovaní je veľmi dôležité, aby sme rastlinám nepoškodili korene.
Veľké okrasné paprade ako solitéry: papraďka, papraď a hasivka
Adiantum L. — netík Adiantaceae — netíkovité
A. pedatum L. — statná, 50-60 cm vysoká, úplne mrazuvzdorná papraď s exotickým vzhľadom, s plochým, vejárovitým olistením na tenkých čiernych stopkách. Drôtovité stopky nesú vo výške asi 50 cm svetlozelené, jemné, rute podobné čepele.
Najlepšie prosperuje na mierne zatienených stanovištiach v humóznej, mierne kyslej, primerane vlhkej pôde s bohatým obsahom humusu. Uplatňuje sa v spoločnosti nižších astilb (Astilbe), ušľachtilých sasaniek — Anemone, poschodovitých prvosienok — Primula alebo na jeseň kvitnúcich šafranov — Crocus.
Athyrium Roth — papraďka Polypodiaceae — sladičovité
A. filix-femina (L.) Roth — je to veľmi dekoratívna, 80-150 cm vysoká papraď s podlhovasto kopijovitými, na oboch koncoch zúženými, 2-3-krát perovito delenými svetlozelenými, 30-40 cm širokými listami. Na báze hnedočierna a šupinatá stopka je dlhá ako 1/3 až 1/4 čepele.
Táto papraď veľmi dobre prosperuje v dostatočne vlhkej humóznej pôde v polotieni až tieni.
‚Corymbiferum‘ — zaujímavá odroda, 50-70 cm vysoká, s pravidelným listovým lievikom s priemerom asi 100 cm, ktorá vytvára bočné hrebene a vejárovité špičky.
‚Fieldiae‘ — odroda so štíhlymi, vzpriamenými, iba 3-5 cm širokými listami a vzrastom do 60 cm.
‚Frizelliae‘ — jedinečná, veľmi pôvabná odroda. Má štíhle, iba 1-1,5 cm široké, asi 30-50 cm dlhé, do tvaru polmesiaca prehnuté listy.
‚Minutissimum‘ — odroda s nízkym, iba 20-30 cm vysokým vzrastom. Tvorí husté mnoholistové hniezdo. Je sterilná, rastie dosť rýchlo a čoskoro vytvára pekné trsy. Ľahko sa množí delením.
Blechnum L. — rebrovka Polypodiaceae — sladičovité
B. spicant L. Roth — je to veľmi ozdobná stálezelená papraď s rozdielnymi sterilnými a fertilnými listami. Sterilné listy sú až 20 cm dlhé, úzke, raz perovito delené a hlboko vykrajované. Fertilné (plodné) listy, ktoré sa vyvíjajú neskôr a vyrastajú zo stredu ružice, sú 25-40 cm dlhé a majú výraznú hnedú stopku. Mladé rastliny majú listy usporiadané v pohľadných ružiciach, staršie rastliny tvoria husté hniezdovité trsy.
Rebrovke sa najlepšie darí vo vlhkých rašelinových pôdach bez obsahu vápnika alebo v kyslom ihličnatom humuse.
Dryopteris Adans. — papraď Polypodiaceae — sladičovité
D. borreri (Newm.) Tavel. (D. pseudo-mas (Wollaston) Holub et Pousar) — papraď je krásny druh, 80-100 cm vysoký, s lievikovito usporiadanými listami, ktoré sú zelené dlho do zimy. Šupinaté stopky majú zlatohnedú farbu.
Prosperuje na polotienistých aj zatienených stanovištiach v primerane vlhkej pôde bohatej na humus.
Uplatňuje sa ako solitér, medzi tieňomilnými trvalkami vo voľných skupinách aj v prírodných partiách záhrad.
‚Cristata‘ — odroda považovaná za najkrajšiu, dorastá až do 100 cm, má široko kopijovité listy, ktorých špičky sú pravidelne hrebeňovito vetvené. Rastie bujne.
D. cristata (L.) A. Gray — 30-70 cm vysoký druh so svetlozelenými listami v riedkych zväzkoch, ktoré netvoria charakteristický lievik. Listy majú tenké, slamovožlté stopky, dlhé asi ako polovica čepele a v spodnej časti šupinaté.
Pteridium aquilinum (L.) Kuhn — hasivka orličia, jedna z najväčších domácich papradí — Polypodiaceae, sladičovité
Rastlina má hrubý plazivý podzemok a neprezimujúce, až 2 m vysoké listy. Žltozelená stopka meria až 1 m. Čepeľ je v obryse trojboká, 2-3-krát perovito delená, svetlozelená so zlatožltým jesenným vyfarbením.
Rastie rovnako dobre ako na slnku, tak aj v tieni.
Je veľmi dekoratívna, vhodná iba do prirodzeného alebo umelo obmedzeného priestoru vo veľkých záhradách alebo na parcelách.
Malé paprade do skaliek a múrov: slezinník, kyvor a pľuzgiernik
A. ruta-muraria L. — slezinník rutovitý je azda najmenšia u nás v skalkách pestovaná papraď. Je celkom priľahnutá k zemi, vysoká iba 5-10 cm. Rastlina má plazivý podzemok a až 15 cm dlhé, stálezelené, 2-3-krát perovito delené tmavozelené až hnedočervené listy.
Výborne sa uplatňuje v skalkách, na kamenných múrikoch a v škárach starých múrov, najmä v spoločnosti nižších, pekne kvitnúcich sasaniek.
A. trichomanes L. emend. Huds. — slezinník červený — je to drobná, vždy svieža stálezelená papraď s červenohnedými stopkami a úzkymi, nepárnoperovito delenými tmavozelenými listami. Dorastá do výšky 15-20 cm.
Vhodná do skaliek, suchých múrikov aj do vegetačných nádob. Vo vlhkom prostredí a v polotieni je bujnejšia.
Ceterach officinarum DC. — kyvor lekársky Polypodiaceae — sladičovité
Je iba 10-20 cm vysoký, plochý a má krásne tvarované, stálezelené, krátko stopkaté, raz perovito delené listy, ktoré sú sivozelené a na spodnej strane hrdzavo šupinaté.
Kyvor lekársky je skromný a v prírode porastá aj celkom suché skaly a múry. Vhodný do skaliek.
Cystopteris Bernh. — pľuzgiernik Polypodiaceae — sladičovité
C. bulbifera (L.) Bernh. — 50-75 cm vysoká papraď so svetlozelenými, 2-krát perovito delenými listami s previsnutými špičkami. V hornej časti listu sa tvoria adventívne púčiky, ktorými sa rastlina rozmnožuje.
Darí sa jej v tieni v záhradnej pôde s bohatým obsahom humusu alebo v lesnej humóznej pôde.
C. fragilis (L.) Bernh. — krátky podzemok tohto pľuzgiernika je husto porastený zväzkovitými, 10-40 cm dlhými listami, ktorých čepeľ býva podlhovasto vajcovitá až široko kopijovitá, 1-krát až 3-krát perovito delená.
Skromný druh vhodný pre polotienisté až úplne zatienené skalné partie aj pre plošné ozelenenie pôdy.
Polystichum Roth — papraďovec Polypodiaceae — sladičovité
P. lonchitis (L.) Roth — rastlina má hrubý podzemok a kožovito prezimujúce, jednoducho perovito delené, v obryse úzko kopijovité, iba asi 4 cm široké listy. Stopka je krátka, hnedo šupinatá. Rastlina dorastá do výšky 40-50 cm.
Vyžaduje polotieň alebo miesto s odklonom od slnka a primerane vlhkú humóznu pôdu.
Uplatňuje sa v skalke. Vyžaduje ochranu pred pálčivými lúčmi zimného slnka.
