Priadkovce a priadkovčeky: húsenice so zámotkami na stromoch

Priadkovce a priadkovčeky sú motýle, ktorých húsenice žijú na stromoch často spoločne v zámotkoch. Húsenice priadkovčekov majú žihľavé chĺpky, ktoré môžu u ľudí vyvolať podráždenie kože.

Eriogaster lanestris

Hostiteľské dreviny: brezy, lipy, vŕby, ružovité.

Príznaky: húsenice ožierajú listy spočiatku len od okrajov, neskôr ich žerú celé. Napokon spôsobujú húsenice holožery častí korún, pričom tvoria rôzne veľké, vrecovité zámotky.

Škodca: motýle majú rozpätie krídel až 42 mm, základné sfarbenie krídel je hrdzavohnedé až sivohnedé, s výraznou svetlou páskou na krídlach a dvoma bielymi škvrnami na predných krídlach. Samičky majú koniec zadočka pokrytý hustými, svetlosivými chĺpkami. Húsenice sú až 50 mm dlhé, čierno- až sivohnedé, belavo, žltkasto či načervenasto ochlpené, s dvoma radmi žltočerveno ochlpených, väčšinou bielo orámovaných škvŕn na chrbte. Hlava je čierna, panôžky červenohnedé. Štádium kukly trvá často až 7 rokov.

Možnosti zámeny: podobné zámotky pradú aj húsenice priadzovčekov (viac) a mníšky zlatoritnej (viac), avšak sfarbenie húseníc je nezameniteľné.

Škodlivosť: presvetlenie koruny, až čiastočný holožer. Nápadný je veľký zámotok, avšak k skutočnému poškodeniu stromov dochádza celkom výnimočne.

Ochrana: väčšinou nebýva potrebná, pri napadnutí mladých stromov možno použiť prípravky na báze B. thuringiensis, či inhibítorov syntézy chitínu.

Malacosoma neustria

Hostiteľské dreviny: brezy, duby, topole, vŕby, hlohy, liesky, trnky, väčšina ovocných drevín.

Príznaky: v júni až júli kladú samičky špirálovité obrúčky vajíčok okolo vetvičiek. Húsenice žijú spočiatku v zámotkoch, neskôr sa rozliezajú a žijú jednotlivo. Typické je takisto sfarbenie húseníc.

Škodca: húsenice dorastajú do dĺžky až 5 cm. Spočiatku sú tmavé, neskôr získavajú nezameniteľné pruhované sfarbenie. Po stranách tela majú po jednom širokom, jasne modrom pruhu. Chrbtová časť tela húseníc je výrazne čierno-bielo-žlto jemne pruhovaná. Pri vyrušení húsenice mykajú prednou časťou tela. Motýle sú hrdzavohnedé s dvoma priečnymi pruhmi. Rozpätie krídel je asi 25–35 mm.

Možnosti zámeny: spôsob kladenia vajíčok aj sfarbenie húseníc sú nezameniteľné.

Škodlivosť: kedysi veľmi hojný a škodlivý druh. Teraz sa škodlivo vyskytuje len zriedka. Ak sa vyskytne hojne, spôsobuje až holožery, ale len jednotlivých konárov.

Ochrana: odstrihávanie a likvidácia vajíčok v obrúčkach, alebo zámotkov húseníc v prvých instaroch. Ochrana však väčšinou nebýva potrebná. V prípade potreby by bolo možné použiť biopreparáty na báze B. thuringiensis.

Lasiocampa quercus

Hostiteľské dreviny: duby, mnohé ihličnany a listnáče, mnoho druhov krovín.

Príznaky: žer húseníc na listoch a ihličí rôznych druhov mladých stromov (zhruba do výšky 2 m) a na kroch. Žer sa začína od septembra a po prezimovaní pokračuje od marca až apríla.

Škodca: motýle sú okrovožlté (samice), alebo hnedé (samce), so svetlou škvrnou na predných krídlach a rôzne tónovanými pruhmi cez predné aj zadné krídla. Samice sú väčšie a svetlejšie.

Húsenice sú až 70 mm dlhé, zamatovo hnedo ochlpené s kresbami z bielych chĺpkov a postrannou bielou páskou. Húsenice si v máji spriadajú hodvábny, hnedý kokón, ktorý býva buď na povrchu pôdy, alebo na rastline.

Možnosti zámeny: žer iným hmyzom.

Škodlivosť: pri intenzívnom žere húseníc, keď dôjde k holožeru (na Slovensku extrémne vzácne prípady – pozn. prekladateľa), môžu ihličnany odumrieť. Listnaté kry a stromy nie sú pri jednoročnom poškodení ohrozené.

Ochrana: postrek prvých larválnych instarov na jeseň biologickými insekticídmi na báze B. thuringiensis, na ktoré sú húsenice veľmi citlivé. Zásah možno vykonať čo najskôr po spozorovaní žeru aj na jar.

Dendrolimus pini

Hostiteľské dreviny: borovice (vrátane kosodreviny a borovice barinnej), duglaska, borovica hladká (vejmutovka), smrekovce.

Príznaky: veľké, krátko a husto chlpaté húsenice ožierajú ihličie tak, že zostávajú len kratučké listové pošvy. Najskôr ožierajú staršie ihličie, neskôr aj mladšie.

Škodca: húsenice majú základné sfarbenie hnedé, s čiernymi kresbami tvaru U na chrbte. Vyskytujú sa na stromoch od augusta do októbra a po prezimovaní v hrabanke pri päte stromu od marca do polovice júna. Motýle majú rozpätie krídel od 50 mm (samce) do 80 mm (samice). Základné sfarbenie motýľov varíruje od sivočiernej cez sivohnedú po všetky odtiene hnedej. Typická je biela bodka na predných krídlach.

Možnosti zámeny: ďalšie druhy húseníc žerúcich ihlice borovíc. Húsenice aj motýle sú však veľmi typické.

Škodlivosť: tento druh napáda predovšetkým staršie porasty. Normálne býva škodlivosť bezvýznamná, kalamity bývajú veľmi vzácne, škodlivejšie sa prejavuje na severe Európy.

Ochrana: nebýva potrebná. V prípade potreby by bolo možné na mladšie húsenice na jeseň použiť prípravky na báze B. thuringiensis, na jar potom inhibítory syntézy chitínu.

Thaumetopoea processionea

Hostiteľské dreviny: duby, predovšetkým dub cerový.

Príznaky: žer na listoch. Na mladých listoch sú „chodníčky“ húseníc kryté pradivom, pri žere starších listov ich húsenice skeletujú, takže zostáva len žilnatina. Hniezda húseníc bývajú na kmeňoch a v rozsochách kostrových konárov. Typické sú „sprievody“ chlpatých, sivožltých húseníc po kmeňoch.

Škodca: priadkovček dubový má rozpätie krídel 25–30 mm. Húsenice s červenohnedými „zrkadielkami“ chĺpkov. Znášky so 100–200 vajíčkami v podobe hladkých plôšok krytých chĺpkami bývajú najčastejšie na kôre starších, solitérnych dubov.

Možnosti zámeny: iné druhy húseníc.

Škodlivosť: presvetlenie korún, alebo ojedinelý holožer bývajú bez väčšieho významu. Opakované holožery môžu viesť k odumretiu stromov, alebo následným škodám. Pozor, lámavé chĺpky húseníc vyvolávajú bolestivé zápaly kože a očí.

Ochrana: vzhľadom na zápaly vyvolávané chĺpkami húseníc býva v intravilánoch nevyhnutná. Účinné sú ako biopreparáty na báze Bacillus thuringiensis kurstaki, tak ďalšie insekticídy. Žihľavé chĺpky húseníc môžu u ľudí vyvolať vyrážku a dráždenie dýchacích ciest, preto hniezda nemá odstraňovať laik, ale odborná firma s ochrannými pomôckami.

Thaumetopoea pityocampa

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy borovíc, cédrov, vzácnejšie aj smrekov, smrekovcov a jedlí.

Príznaky: spočiatku strúhavý žer, neskôr holožer ihlíc. Od jesene cez zimu sú na stromoch biele, vatovité, až pol metra veľké hniezda, v ktorých sú stovky húseníc.

Škodca: tmavé húsenice sú husto ochlpené, po stranách majú svetlé chlpy, na chrbte pruh hrdzavých chĺpkov. Motýle sú sivobiele, na hlave majú charakteristickú štvorzubú hrebeňovitú lištu. Samce majú dvojito hrebeňovité tykadlá. Pozor! Po dotyku húseníc dochádza k silným alergickým reakciám kože. Ide o škodcu hojného v Stredomorí. V strednej Európe sa doposiaľ vyskytuje len vzácne, pretože nižšie teploty väčšinou neumožňujú dokončenie jeho vývoja.

Húsenice prezimujú v hniezdach, kde sú chránené pred chladom a predátormi. Na jar putujú vo forme „procesie“ zo stromov dole, aby sa v pôde zakuklili. Štádium kukly trvá od niekoľkých mesiacov do štyroch rokov. Motýle sa vyskytujú v lete, samičky po spárení kladú vajíčka na bázu ihlíc živných rastlín. Asi po mesiaci sa liahnu húsenice a po dvojitom zvliekaní začínajú s pradením hniezd.

Možnosti zámeny: podľa zimných hniezd je identifikácia nezameniteľná.

Škodlivosť: ťažké straty ihlíc až holožery. Ojedinelý holožer stromy prežívajú. Úlomky chĺpkov môžu spôsobovať ľuďom pohybujúcim sa v miestach výskytu tohto druhu ťažké alergie!

Ochrana: pri masívnom napadnutí použitie prípravkov na báze Bacillus thuringiensis, prípadne preparátov na báze regulátorov rastu a vývoja hmyzu. Aplikovať v lete ešte pred spradením hniezd. Ďalšou možnosťou je odstrihnutie a likvidácia hniezd s húsenicami – pozor, pri práci je nutné použiť ochranný odev!

Zdroje fotografií

• Priadkovce a priadkovčeky: Hans Gasperl, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Priadkovce a priadkovčeky: Patrick Clement., CC BY 2.0, zdroj
• Priadkovec brezový: gailhampshire from Cradley, Malvern, U.K, CC BY 2.0, zdroj
• Priadkovec obrúčkavý: Bennyboymothman, CC BY 2.0, zdroj
• Priadkovec obrúčkavý: gailhampshire, CC BY 2.0, zdroj
• Priadkovec dubový: pete. #hwcp, CC BY 2.0, zdroj
• Priadkovec dubový: soebe, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Priadkovec borovicový: Lsadonkey, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Priadkovec borovicový: J.-H. Janßen, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Priadkovček dubový: Kleuske, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Priadkovček dubový: Bennyboymothman, CC BY 2.0, zdroj
• Priadkovček borovicový: neznámy autor, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Priadkovček borovicový: Ben Sale from UK, CC BY 2.0, zdroj