Priadzovec jabloňový

(Yponomeuta malinellus)

Priadzovec jabloňový (Yponomeuta malinellus) je drobný motýľ, ktorého húsenice sa ukrývajú v hustých zápredkoch – v jednom ich môže byť aj niekoľko stoviek. Vnútri zápredkov ohlodávajú listové čepele a neporušený nechajú len hlavný nerv.

Priadzovec podľa svojho mena napáda najmä jablone, ale občas si trúfne aj na hrušky, hloh, aróniu (jarabinu čiernu) alebo iné listnaté stromy.

Najčastejšie sa s ním stretneme v zanedbaných sadoch alebo v alejach pozdĺž ciest, ktoré nikto neošetruje. Ak máte záhradu v blízkosti sadu alebo aleje, mali by ste si na priadzovca dávať o to väčší pozor.

Samička kladie v lete vajíčka, z ktorých sa húsenice liahnu ešte pred zimou a v tomto štádiu prezimujú do jari. Na jar ich kryjú husté zápredky, v ktorých môže byť desiatky až stovky húseníc. Ohlodávajú listy – presnejšie ich čepele – a v zápredkoch sa kuklia. Kukla je štádium, ktoré netrvá dlho (rádovo dni), a počas krátkeho času v lete vylietajú malé motýliky. Potom sa celý cyklus opakuje.

Na priadzovca jabloňového fungujú postreky na ochranu rastlín. Vyberajte však také, ktoré sú prírodné, nie chemické, aby ste nepoškodili prírodu okolo. Chemické postreky sú veľmi agresívne pre človeka (keď sa ich nadýchne), pre domáce zvieratá aj pre okolitú prírodu. Niektoré postreky môžu poškodiť povrchové vody.

Všeobecne odporúčaný chemický postrek Mospilan síce na priadzovca funguje, rovnako ako na vošky, molice a ďalších škodcov na vašich rastlinách, ale škodí ľuďom, vtákom aj povrchovým vodám.

Proti priadzovcovi rozhoduje včasnosť. Čím menšie zámotky, tým ľahší a šetrnejší zásah.

• Kontrola od rašenia. Od apríla prechádzajte koncové výhonky. Prvé zámotky sú malé, len pár zlepených listov na konci vetvičky.
• Odstrihnúť v začiatku. Kým je hniezd málo a sú na dosah, odstrihnite ich aj s kúskom výhonku a zlikvidujte v uzavretom vreci. Je to najlacnejší a najšetrnejší spôsob.
• Biologický prípravok na mladé húsenice. Prípravky s baktériou Bacillus thuringiensis pôsobia len na húsenice motýľov, užitočný hmyz neničia. Fungujú, keď húsenice žerú, preto sa striekajú za ustáleného počasia s teplotou nad 15 °C, kým sú húsenice malé. Do hustých zámotkov postrek zle preniká, preto treba striekať silnejším prúdom priamo na hniezda.
• Zimná kontrola. Na kôre konárov prezimujú drobné húsenice pod plochými štítkami z vajíčok. Na malých stromoch ich pri zimnom reze môžete zoškrabať, predjarný olejový postrek ich čiastočne zničí tiež.

Priadzovce majú množstvo prirodzených nepriateľov, hlavne parazitické osičky a vtáky. Sýkorkám a ďalším spevavcom pomôže vtáčia búdka v sade. Ďalšie húsenice na ovocných drevinách sú v článku húsenice na stromoch.

KÚPIŤ

Yponomeuta spp.

Hostiteľské dreviny: čerešne, višne, čremchy, hlohy a ďalšie listnaté dreviny.

Príznaky: žer na listoch, neskôr sa húsenice zdržiavajú v zápredku, ktorý má pri silnom napadnutí niekoľko vrstiev a môže obaľovať celý napadnutý strom alebo ker. Pri takomto napadnutí často dochádza až k holožeru.

Škodca: drobné motýle s rozpätím krídel asi 20 mm. Základné sfarbenie je biele s čiernymi drobnými bodkami. Húsenice žijúce spoločne v zápredku sú žlté až sivé, tiež s tmavými bodkami. Motýle lietajú v júni a júli, vajíčka kladú v kôpkach na kmene a konáre. V závislosti od počasia prechádzajú húsenice prvého instaru na púčiky, prípadne prvé lístky, neskôr sa začínajú zapriadať. Kuklia sa koncom júna a v júli buď priamo v zápredkoch na mieste žeru, alebo v dolnej časti napadnutého kra či stromu.

Možnosti zámeny: žiadne, azda len mníška zlatoritá (Euproctis chrysorrhoea).

Škodlivosť: strata listov, často úplný holožer. Rastliny však spravidla ešte v tom istom roku znovu obrastú.

Ochrana: ošetrenie niektorým z povolených insekticídov (register prípravkov ÚKSÚP) v skorých fázach vývoja húseníc. Účinné sú aj prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis.

Zdroje fotografií

• Priadzovcovité: Bennyboymothman, CC BY 2.0, zdroj