Sadzovitosť jabĺk

(Gloeodes pomigena)

Sadzovitosť jabĺk je choroba spôsobená hubou, ktorá sa vyskytuje najčastejšie na jablkách, ale aj na hruškách alebo duliach. Na povrchu zrelých plodov sa vytvárajú rôzne veľké sivočierne až čierne škvrny, ktoré sa dajú ľahko zotrieť alebo zmyť vodou – výhodou tejto choroby je, že dužina, a dokonca ani šupka nie sú poškodené. Plody sú však nevzhľadné a majú horšiu skladovateľnosť. 

Chorobu možno zameniť s inou podobnou chorobou – mušincovitosťou jabĺk – tam však škvrny nie sú súvislé a sú tvorené bodkami, ktoré vzdialene pripomínajú mušie výkaly.

Najviac sa choroba objavuje v neudržiavaných sadoch a hlavne vo vlhkejších lokalitách. Vyskytuje sa aj v zahustených a neudržiavaných výsadbách a na uzavretých vlhkých lokalitách, často v blízkosti lesa, kde býva typicky daždivejšie počasie. Významné sú aj rozdiely v náchylnosti jednotlivých odrôd.

Huba prezimuje na letorastoch jabloní, ale aj napríklad na javoroch, lipe, malinčí a pod. Na týchto rastlinách sa potom počas júna vytvárajú plodničky s výtrusmi, ktoré sa vetrom a dažďom roznášajú do okolia. Na vznik infekcie sú vhodné teploty okolo 20 °C a relatívna vlhkosť vzduchu nad 95 %.

Vzhľadom na to, že sadzovitosť jabĺk nepoškodzuje šupku ani dužinu, jablká sa dajú konzumovať – po tom, čo ich umyjete alebo škvrny zotriete. Nevýhodou je však ich menšia skladovateľnosť, takže sa nedajú uskladniť cez zimu. Pre veľkopestovateľov je táto choroba tiež nepríjemná, jablká sa zle predávajú, prevážajú a skladujú, sú nevzhľadné a kupujúci ich nechcú kupovať. Jablká sú vhodné na ďalšie spracovanie – do džúsov, lekvárov, džemov a podobne, a to aj pre veľkovýrobcov.

Preventívne sa jablone, hrušky a duly dajú postrekovať prostriedkami vhodnými proti chrastavitosti. Povolené prostriedky sú napr.:

• Anvil 5 SC (hexaconazole) – 0,03 až 0,04 %,
• Baycor 25 WP (bitertanol) – 0,05 až 0,075 %,
• Dithane M 45 (mancozeb) – 0,2 až 0,3 %,
• Polyram combi (Metiram) – 0,2 až 0,3 %.

Všetky prostriedky by sa mali aplikovať počas neskorej vegetačnej doby, teda koncom júla a v auguste.

Všetky chemické postreky sú toxické a potenciálne nebezpečné pre človeka, zvieratá aj prírodu. Aplikovať by ste ich mali len po dobrom uvážení, ak nie je možné zasiahnuť inak.

Pri aplikácii používajte ochranné prostriedky a postreky aplikujte len za bezveterného počasia.

Počas postrekovania nejedzte ani nepite.

Lepšia ako postreky je prevencia: voliť vzdušné polohy na pestovanie jabloní a hrušiek, porasty a hlavne koruny stromov udržiavať čisté rezom a prevzdušnením.