Princíp a prevádzka solária

Princíp solária spočíva v zabránení prízemného prúdenia studeného vzduchu v nočných hodinách. Vzniká tak priaznivejšie prostredie pre rastliny, pretože nedochádza k zvýšenému výparu vody a zemina je teplejšia. Vrchná časť ohradenia zostáva voľná. Ak zasypeme dolnú časť fólie zeminou a výška stien je aspoň 0,5 m, vytvoríme priestor, ktorý bude chladnejší vzduch obtekať. Tým sa zmenší ochladzovanie vnútornej plochy. Účinok sa prejaví hlavne za veterného počasia. Ochrana je výrazná na jar a na jeseň. Často zabráni pôsobeniu neskorých jarných a predčasných jesenných mrazíkov, ktoré sú väčšinou prízemné. Na jeseň sa tým predĺži vegetačná doba solária.

Uvedené postupy umožnia skorší zber. Treba mať na pamäti, že zdrojom tepla je slnečné žiarenie, ktoré sa v soláriu lepšie využíva. Preto nie je možné do solárií predčasne, teda pred 20. májom, vysádzať teplomilné rastliny, ako sú uhorky, papriky, paradajky. Môžeme však zeminu v spodnej vrstve zahriať teplými zálivkami do uložených rúrok a tým oživiť mikrobiálnu štruktúru. Vo voľnej prírode má pôda v hĺbke 30 cm teplotu 15 °C približne až koncom mája. V solárach, kde je pôda vyhriatá, sa lepšie využíva dĺžka dňa na konci jari.

Klimatizačné bunky

Sú najznámejším využitím solárneho efektu. Pred časom ich uviedol do povedomia Dr. Karel Polák, CSc. Odrody paradajok z posledných rokov (Tornádo F1, Domino F1 a Tipo) sú mohutnejšie, majú bohatšie olistenie a ich korene zaberajú plochu 0,5 m². Priestor pre štyri sadenice je pri pôvodnej bunke nevyhovujúci. V súčasnosti je preto vhodné vysadiť do bunky s plochou 0,5×0,5 m iba jednu sadeničku paradajky.

Zemina pre bunky a solária

Zemina musí byť výživná. Rastliny vnútri intenzívnejšie rastú a vyžadujú viac živín, ktoré zapravíme do zeme pred stavbou bunky alebo solária. Na doplnenie živín je vhodný trojročný kompost alebo listovka (5-litrové vedro na 0,5 m²). Pri plodovej zelenine sa osvedčuje doplniť listovku rohovinou Agra Biomin, a to na bunky 0,5 m 30 g, do solária na 4 m² 500 g. Zásadne nepoužívame čerstvý hnoj. Rozkladom sa okrem CO2 uvoľňujú aj aromatické látky, ktoré lákajú hmyz kladúci vajíčka k rastlinám. Larvy neskôr napádajú krčky a korene vegetácie. Proti spóram patogénnych húb je vhodné preventívne ošetrenie ekologickým prípravkom Polyverzum a Supresivit. Na náš trh sa vrátilo dusíkaté vápno. Zapravením do pôdy tri týždne pred výsevom alebo výsadbou pri teplote zeminy nad +5 °C možno pôdu dezinfikovať a predzásobiť dusíkom na 8 až 10 týždňov.

Zalievanie podmáčaním

V zahraničí sa vo vyspelých záhradníckych závodoch používa na zalievanie zeleniny podmáčanie. Princíp spočíva v dopĺňaní vlahy, prípadne v prihnojovaní, do koreňovej sústavy. Zálivka je zavedená do aktívnej mikrobiálnej zóny, a tak nedochádza k vyplavovaniu živín a voda je maximálne využívaná rastlinou. Pri zalievaní sa netvorí škraloup, pôda sa nemusí kyprieť. Je umožnený prístup vzduchu do zeminy a nenarastá burina.

V našich podmienkach sa osvedčilo uloženie plastových rúrok do hĺbky 20 cm v blízkosti predpokladanej výsadby rastlín. Používajú sa na to elektroinstalačné rúrky nazývané krky.

Na mieste, kde bude stáť bunka alebo solárium, po pohnojenií vyhĺbime vo vzdialenosti zhruba 15 cm od vnútornej strany asi 20 cm hlbokú ryhu. Do nej vložíme krky perforované približne po 15 cm horúcim klincom alebo pistolovou spájkovačkou. Čím väčší má rúrka priemer, tým lepšie. Nadzemnú časť neprepichujeme. Začiatok aj koniec krku vyvedieme 30 cm nad zem tak, aby boli mimo bunky alebo solária, a zaistíme proti poškodeniu pripevnením ku zarazenému kolíku. Osvedčilo sa podložiť krky fóliou, aby nedochádzalo k úniku vody.

Zhotovenie solária a bunky

Nie je príliš zložité, pritom sa uplatní na chatách a chalupách, kam nejezdíme každý deň, pretože nevyžaduje odkrývanie. Pri solárach platí zásada, že ich stavíme na plné slnko a rohovou časťou smerom, odkiaľ prevažne fúka vietor.

Na konštrukciu je možné použiť rôzne tyče alebo rúrky o dĺžke 1 m. Rúrky je treba v hornej časti uzavrieť drevenými záťkami (budeme ich potrebovať na uchytenie horných vodorovných latí). Pre jednu bunky si pripravíme štyri kusy tyčí, na ktorých vyznačíme od konca vzdialenosť 20 cm. Značka poslúži pri zatĺkaní tyčí do zeme. Okrem zvislých tyčí si pripravíme ešte vodorovné late, ktorými prepojíme zatĺčené zvislé tyče, na ktorých bude upevnená horná časť fólie. Dĺžku latí stanovíme podľa rozmerov buniek alebo solárií. Solária by nemali byť väčšie ako 2×2 metre. Pri plochách nad uvedený rozmer sa neuplatňuje solárny efekt. Dochádza k vyplavovaniu tepla z vnútorného priestoru prúdením vzduchu, obzvlášť za veterného počasia.

Na jednu sezónu postačí jednoduchá PE fólia o sile 0,05 až 0,1 mm. Pre malé bunky na paradajky využívame výhody rukáva o šírke 1 m, ktorý navlečieme na zatĺčené tyče. Odpadá bočné uchytenie. Rovnako širokého nerozstrihnutého rukáva použijeme na konštrukciu jednosezónneho solária o veľkosti 2×2 m.

Za predpokladu, že solárium bude slúžiť viac rokov, je výhodnejšia trojvrstvová kaširovaná fólia z LDPE polyméru, ktorá je veľmi pevná a odolá UV žiareniu. Na upevnenie fólie na začiatku a konci na zvislej strane pri použití kovovej rúrky je nutné priviazať latu drôtom.

Vlastná stavba bunky

Do pripraveného záhona zatĺčeme tyče do rozostupu 49×49 cm pre bunky. Ak chceme urobiť väčší počet buniek, na uľahčenie práce si zhotovíme šablónu. Krky na podmáčanie zasypeme a povrch zeme upravíme. Na hornú časť prizbíjame alebo priskrutkujeme spojovacie late. Po obvode vonkajšej strany bunky vyhĺbime do zeme asi 10 cm hlbokú ryhu. Konštrukcia je hotová na potiahnutie fóliou.

Pre bunky odstrihneme z rukáva PE fólie širokej 1 meter diel o dĺžke 90 cm, ktorý navlečieme na tyče s rozostupom 49×49 cm a zasypeme zeminou. Hornú prečnievajúcu časť fólie preložíme cez late dovnútra bunky a zaistíme vnútri špendlíkmi alebo tenšou latou. Bunka je pripravená na osadenie po 20. máji.

Vlastná stavba solária

Konštrukcia solária o dĺžke steny 2 metre a výške 80 cm musí odolávať pri nárazoch vetra oveľa väčšiemu náporu ako bunka pre paradajky alebo papriky. Vzdialenosť medzi zvislými tyčami by preto nemala byť väčšia ako 1 m. Rohové prvky musia byť silnejšie a uložené hlbšie v zemi (30 cm). Ak bude použité drevo, malo by mať priemer aspoň 5 cm. Predpokladaná výška steny 80 cm sťažuje prístup do solária, preto musia byť vstupné dvierka zavesené na rohový stĺpik. Stavba solária nebýva na jednu sezónu, a tak je vhodnejšie použiť na steny trojvrstvovú kaširovanú fóliu LDPE. Lepšie odolá poveternostným vplyvom a predĺži životnosť solária na niekoľko rokov. Predáva sa ako metráž v šírke 90 cm.

Postup stavby solária je podobný ako pri bunke. Odlišne sa vykonáva spodná závlaha. Vzhľadom na kopanie v nasledujúcom období je uložená hlbšie – 30 až 35 cm. Rúrky nenasledujú obvod solária, ale tvoria rošt, v ktorom vzdialenosť medzi krkami činí 30 cm. Začiatok krku je vyvedený na strane mimo solárium a zakončený vývodom na strane protiľahlej.

Dvierka tvoria rámček 50×80 cm potiahnutý rovnakou fóliou. Závesy (pánty) priskrutkujeme tak, aby sa dvierka otvárali von. K rohovému stĺpiku ich pripevníme až po natiahnutí fólie.

Rohové silnejšie kolíky zatĺčeme do zeme tak, aby tvorili štvorec 2×2 m. Do stredu každej steny (tj. po 1 metre) zatĺčeme ďalšie oporné kolíky. Môžu byť slabšieho profilu. Na mieste, kde budú dvierka 50 cm od rohového stĺpika (najlepšie na južnej strane), zatĺčeme opäť silnejší kolík (najlepšie hranol 5×5 cm), ktorý bude slúžiť ako zárubňa pre dvierka. Všetky zvislé tyče okrem vstupného priestoru v hornej časti spojíme latami (3× po 2 m a 1×1,5 m).

Ryha na zapustenie fólie vedie po obvode a je hlboká 10 cm. Zasypávame až natiahnutú fóliu. Vrchnú časť fólie preložíme cez latu do solária a upevníme pomocou tenkých latí klinčekmi, v núdzi špendlíkmi.

Ochrana pred lietajúcimi škodcami

V prípade zeleniny, ktorá nevyžaduje opelenie, napríklad brokolica, brukev, kapusta, karfiol, mrkva, petržlen, reďkovka, šalát, špenát, zelená kapusta, je výhodné zakryť celé solárium netkanenou textíliou. Tkanina nebude mať vlastnosti opisované pri význame netkanych textílií, ale zabráni vstupu vtáctva, lietajúcemu hmyzu aj motýľom a následným húseniciam. Odpadá chemická ochrana a nehrozia rezíduá z postrekov. Dokonale utesnená fólia v zemi zabráni vstupu zajacov, slimákov a slizniakov. Proti prezimujúcim slimákom a slizniakov, ktoré môžeme zaniesť so sadivom od iných pestovateľov, zasiahame preventívne niekoľkými zrnami návnadového prípravku Vanis Slug Pellets na začiatku jari, prípadne v priebehu vegetácie.