Stavebné povolenie

Ak plocha zastavaná skleníkom presahuje 25 m², považuje sa za trvalú stavbu, ku ktorej je potrebné vyjadrenie stavebného odboru príslušného obecného úradu. Žiadosť musí byť písomná a musí k nej byť priložený popis a náčrt stavby, v prípade, že bude skleník stáť na prenajatom pozemku, aj súhlas majiteľa.

Základy a montáž skleníka

Záujemca o vlastnú konštrukciu skleníka by mal zvážiť, aké má možnosti pre úspešnú realizáciu. Na prvom mieste je vlastníctvo dostatočného množstva vhodného skla o hrúbke 4 mm a materiálu na konštrukciu, ďalej vhodné dvere a vetrácie okná. Dodatočné nákupy stavbu predražia. Rozmer individuálneho skleníka je väčšinou daný prvkami, ktoré sú k dispozícii. Nevyhneme sa zhotoveniu solidného základu, na ktorý umiestnime obvodový rám. Rozhodujúci je rozmer a tesnosť vstupných dverí. Nezabudneme zhotoviť väzbu na vrchu obvodových stien, od ktorých závisí stabilita strechy namáhanej v zime vrstvou snehu. Na montáž prvkov bude potrebné vopred zhotoviť premosťovacie súčasti s predvŕdanými otvormi na spojenie profilov s príslušnými otvormi pomocou skrutiek. Kto má možnosť zvárania, privarí k profilom zástavky s otvormi zhodnými s premosťovacími súčiastkami. Pri montáži skrutky nedotiahujeme, aby sme mohli zostavenú konštrukciu vyrovnať.

Stavba je rozdelená na tri etapy. Najskôr zhotovíme základy. V našich klimatických podmienkach je dôležitá hĺbka 70 až 80 cm. Jej nerešpektovanie sa nám neskôr vymstí v podobe skrížených dverí a popraskanych skiel. Prevedenie musí byť starostlivé. Dbáme na pravouhlost a vodorovnosť. Samozrejmosťou je aj správny rozmer ako v dĺžke, tak aj šírke. Odchýlka sa dodatočne ťažko napravuje. Na zatvrdnutom podmurovku zostavíme vodorovný rám. Pri montáži postupujeme od predného štítu s dvernou zárubeňou. Vztyčenú prednú stenu podoprime zvonkajšej strany, aby sa nesklopila. K vztyčenej stene pripevníme pravú a ľavú zvislú časť. Ďalej pokračujeme v montáži zvislých dielov, ktoré ukončíme pripevnením zadného štítu. Postavenú konštrukciu na podmurovku vyrovnáme tak, aby rohy zvierali pravý uhol (90 °). Výškovo vyrovnáme pohľadom na hornú časť stien a na dosiahnutie vodorovnosti podkladáme medzi stenu a podmurovku špalíčky. Záleží tiež na správnom uhle priečok pre sklá. Príliš veľká odchýlka spôsobí nepríjemnosti pri zasklievaní a montáži strešných okien. Nezabudneme na kontrolu správneho otvárania dverí. Osvedčila sa šablóna z kartónu rovnakého rozmeru, aký budú mať sklá, ktorú kladieme na kontrolu namiesto skla. Ak je všetko v poriadku, riadne dotiahnutme všetky skrutky. Prípadné škáry medzi konštrukciou a podmurovkou vyplníme cementovou maltou. Podpery odstránime až po zatvrdnutí malty v škárach.

Zasklievanie sklárskym tmelom

Starší spôsob upevnenia skla v rámoch je sklárskym tmelom, ktorému by mal predchádzať náter chrániaci konštrukciu proti korózii, u dreva proti hnitiu. K zasklievaniu pristúpime až po dokonalom zaschnutí náteru a dbáme, aby povrch bol suchý. Prítomnosť vody sťaží priľnavosť tmelu ku konštrukcii. Na rám nanesieme dobre prepracovanú tenkú vrstvu mäkkého tmelu, na ktorú položíme sklo a na okrajoch pritlačíme. Je vhodné sklo zachytiť k rámu príchytkami z plechu. Priestor medzi sklom a konštrukciou vyplníme tmelom. Sklári majú na tento účel tvrdú okrúhlu špatle. Osvedčilo sa po čiastočnom zaschnutí tmelu vykonať ochranný náter ferméžovou farbou, ktorá zabraňuje predčasnému vysychaniu tmelu, jeho popraskaniu a tým zatekaniu dažďovky pod sklo do konštrukcie.

Silikónový tmel

V súčasnosti sa čoraz častejšie používa na dodatočné lepenie namiesto ferméžového tmelu sklársky silikónový tmel. Postup je rovnaký. Styčná plocha medzi sklom a konštrukciou sa opatrí tenkou vrstvou silikónu, na ktorú sa položí dokonale suché čisté sklo alebo termoakrylové komorové dosky a na obvode sa pritlačí. Niektoré firmy zasadzujú sklo do gumových profilov.

Zverenie zasklievania odborníkovi

Pri práci so sklom je potrebná istá zručnosť a znalosť rezania skla, bez ktorého sa väčšinou nezaobídeme. Je preto vhodnejšie vzhľadom na cenu skla a trvanlivosť stavby požiadať o zasklenie sklára.

Vykurovanie a temperovanie skleníka

Medzi vykurovaním a temperovaním je rozdiel v prevádzkovej teplote. Pri vykurovaní sa udržiava teplota v nočných hodinách v rozmedzí 15 až 18 °C, cez deň aj pri zamračenej oblohe 20 až 25 °C. Pri temperovaní sa udržiava teplota okolo 9 °C. Rovnako je to aj v oranžériách, keď sú rastliny v pokoji – dormancii. Pri malej intenzite slnečného žiarenia v zimných mesiacoch medzi novembrom a februárom, keď býva v nížinách obloha zamračená celé týždne a časté hmly, sa náklady na prevádzku neúmerne zvyšujú. Naša republika leží v klimatickom pásme, kde je nutné predpokladať celodenné mrazy –10 až –15 °C. Výnimkou nie sú ani teploty pod –25 °C. U dokonale utesneného skleníka s plochou 10 m² postaveného nad terénom je potrebné na zvýšenie teploty o 5 °C energie zodpovedajúcej približne 1 kWh. Pri januárovom poklese vonkajšej teploty pod –10 °C a pri veternom počasí je na dosiahnutie +15 °C potrebné v uvedenom skleníku za 24 hodín dodať energiu zodpovedajúcu asi 20 kWh. Skleník rovnakých rozmerov s komorovým polykarbonátom spotrebuje približne polovicu. Pri súčasných cenách energie je v zimných mesiacoch vykurovanie skleníkov neúnosné. Vo vyhrievaných priestoroch navyše prezimujú škodcovia a hlodavce. Do nákladov je tak potrebné zahrnúť prípravky na ich likvidáciu.

V našom podnebí je vhodné začať kúriť v marci, keď sa snažíme za slnečných dní čo najviac kumulovať teplo v pôde a v nádobách s vodou. Sadbu pre ranú úrodu si pripravíme radšej v obytných priestoroch. Prisvietenie žiarivkou vyjde lacnejšie. Na vykurovanie skleníkov sa najčastejšie používajú teplovodné telesá. Teplú vodu možno získať pripojením na ústredné kúrenie pre obytné objekty. Prevádzka musí byť ale trvalo zabezpečená, vrátane sviatkov a zimnej dovolenky. Podobne je to aj u samostatného kotla na tuhé palivá, plyn a vykurovací olej. Pre kotly so spaľovaním, ak sú v priestoroch skleníka, je nutný prívod vzduchu pod rošt zvonka. V uzavretom priestore skleníka vzniká horením podtlak. Pece majú zlý ťah, dochádza k nedokonalému spaľovaniu a zanášaniu komína. Celá teplovodná slučka vrátane kotla sa musí ľahko vypúšťať. Zvyšky vody v zariadení spôsobia pri odstavení za mrazu popraskanie kovových častí. Existujú aj nemrznúce zmesi, ale značne predražia prevádzku.

Ukladanie slnečnej energie

Koncom februára je viac slnečných dní. Slnečný svit má väčšiu intenzitu a je vhodné zaoberať sa ukladaním tepla. Na severe od našej republiky projektanti čoraz častejšie navrhujú skleníky využívajúce teplo zo slnečného svitu. Z rôznych kolektorov ukladajú teplo do vody, muriva, kameňa, prípadne do podložia pod záhony. Uložené teplo sa vracia do priestoru skleníka v nočných hodinách.

Snímanie slnečnej energie možno vykonávať kolektorom. Pomocou čerpadla sa ohriatá voda ukladá do nádrže. V nočných hodinách je teplá voda privádzaná do priestoru skleníka.

U skleníka s vymurovanou časťou zvislých stien sa za slnečných dní murivo zahreje a v nočných hodinách vyžarovaním čiastočne vyrovnáva pokles teplôt. Na transport nosičov tepla sú potrebné elektromotory, a tým aj elektrický prúd. Spotreba energie je ale podstatne menšia, než ktorú by sme spotrebovali na ohrev zásobníka.

Pri ukladaní tepla do hrubého štrku je štrk uložený za kovovou stenou opatrenou čiernym matným lakom. Pred stenou je vytvorený prieduch uzavretý sklom alebo priehľadnou plastickou hmotou (Molanex, Decarglas a pod.). Zadná stena musí byť dokonale izolovaná proti úniku tepla. V nočných hodinách je teplý vzduch odsávaný dmychadlom. Motory čerpadiel a dmychadiel môžeme ovládať spínacími teplomermi, aby ukladali dostatočne ohriatú vodu alebo vzduch a naopak zamedzili v nočných hodinách plytvaniu uloženým teplom. Je žiaduce, aby boli motory vypnuté, keď je uložená tepelná energia vyčerpaná. Až na malé výnimky, ktorými sú vodné nádrže umiestnené čo najvyššie v skleníku, do ktorých môže prúdiť voda z nižšie položených kolektorov samovoľne, alebo nádrže na podstavoch a vyžarujúce murivo.

Ukladanie tepla do zeminy možno riešiť pomocou prúdiaceho teplého vzduchu. Dmychadlo vháňa teplý vzduch medzi veľké kamene, ktoré sú uložené pod zeminou. Okrem ohrevu pôdy je uložené teplo v nočných hodinách transportované dmychadlom do priestoru skleníka.

Hromadenie tepla a ochrana pred únikom

Nahou snahou by malo byť nahromadiť čo najviac tepla a zabrániť jeho predčasnému úniku mimo skleníka. Na ohrev zeminy kladieme v skleníku priehľadné PE fólie, a ak máme už vzraslenejšiu vegetáciu, bielu netkanú textíliu. V zahraničí sa používa aj vo veľkých skleníkových areáloch. Zavádzajúce je tvrdenie niektorých výrobcov o vhodnosti čiernej fólie alebo čiernej textílie na ohrev zeminy. Čierna fólia aj textília síce pohltí viac slnečného žiarenia a zahrieva sa na 50 °C i viac. Teplo však stúpa nad fóliu a nie je odovzdané do podložia. Prítomný vzduch pod fóliou je podľa fyzikálnych zákonov hore teplý a pri zemi studený. Vznikajúce nadmerné teplo v skleníku musí byť odvetrané a na uloženie je tak stratené. Z uvedeného je zrejmé, že voľne položená alebo zavesená čierna textília do skleníka nepatrí. Inak je to u čierne natretých nádrží s vodou, prípadne čiernych PE vreciek naplnených pieskom alebo zeminou. Mnoho skleníkov v Holandsku používa na zateplenie a získanie odrazeného svetla polyesterovú tkaninu HS 665 opatrenú pásikmi hliníkovej fólie. Výrobca uvádza úsporu energie až 55 %. Fólia sa zavesuje na steny situované severne.

Princíp využitia vetrania

So vzniknutým teplom je potrebné nakladať hospodárne. Nemožno podceňovať úniky tepla pri vetraní. Vetranie by malo byť šetrné a čo najmenej ochladzovať povrch pôdy. Nesprávne inštalované vetrácie okná spôsobujú na predjarí prenikanie chladu k rastlinám; okrem šoku dochádza aj k ochladzovaniu zeminy. Vetrácie okná by mali byť inštalované aspoň 50 cm nad úrovňou záhonov aj vonkajšieho terénu. Na predjarí a na jeseň nemožno súhlasiť s odporúčaním niektorých výrobcov vetrať dverami. Uľahčujú si tým koncepciu skleníkov. Dôvody, prečo nie je vhodné vetrať dverami, sú rovnaké ako u okien situovaných nad zemou.

Premiešanie ovzdušia

Z praxe je známe, že teplota v skleníku nie je vo zvislom smere rozložená rovnomerne. Najvyššia teplota sa drží pri streche a nad záhonom je najchladnejšie. Hydraulické otvárače okien sú hore pri streche, priamo ohriavané slnkom. Okná sa tak otvárajú predčasne. Na rovnomerné rozloženie teplôt ovzdušia vo vnútri skleníka sa používa ventilátorov.

Zložitejší spôsob je využívanie teplého vzduchu od strechy. Pomocou dmychadla vháňame vzduch do potrubia a privádzame nad záhony. Potrubie natrieme čiernou matnou farbou. Dochádza tak k ďalšiemu ohrevu prúdiaceho vzduchu.

Jednoduchšie je premiešať ovzdušie malým ventilátorčekom umiestneným na najnižšom mieste v skleníku. Po jeho spustení nastane prúdenie, pri ktorom sa premiešava studená zložka vzduchu s teplou. Celý proces možno riadiť spínacím teplomerom alebo priestorovým termostatom. Spúšťanie ventilátora je vhodné až pri dosiahnutí teploty 20 °C jeden meter nad zemou. Do tejto výšky umiestnime spínací teplomer. Prúdením vzduchu je ovplyvnená aj funkcia kvapalinových otváračov okien. Teplota sa vyrovnáva a otvárače reagujú pri otváraní a zatváraní okien citlivejšie. Na uvedený účel vyhovie akýkoľvek pomaly bežiaci, alebo teplovzdušný ventilátor, u ktorého možno vypnúť vykurovacie špirály (Etavíra, ETA 1617 a pod.).

Nútené vetranie

Nútené vetranie možno zabezpečiť pomocou väčšieho ventilátora. Vzhľadom na podtlak, ktorý nastáva vo vnútri skleníka odsávaním vzduchu, je nutné inštalovať na protiľahlej strane v štíte žalúzie, otvárajúce sa pri podtlaku smerom dovnútra. Ich funkciu nahradí mierne pootvorené strešné okno situované čo najďalej od ventilátora. Prúdiaci vzduch v strešnej časti nespôsobí prievan. Spínací teplomer inštalujeme asi v metrovej výške rovnako na protiľahlej strane a tienime proti priamemu osvitu slnkom. Teplota zopnutia je 25 °C.

Automatické opelenie paprík, paradajok a ochrana proti lietajúcemu hmyzu

Upevnením vetráka na konštrukciu skleníka sa prenáša nepostrehnuteľné chvenie na celý skelet. Na prenos chvenia na rastliny je potrebné vybudovať nad záhonmi rošt pevne spojený s kostrou skleníka. Na rošt priviažeme laná, na ktorých vedieme papriky a paradajky. Chvenie nie je okom postrehnuteľné. Oba druhy zeleniny sú samosprašné a nepotrebujú na opelenie hmyz. Ventilátor sa zapína pri vyšších teplotách medzi 10. až 16. hodinou, v tomto čase býva peľ suchý, ľahko sa praší, je unášaný prúdiacim ovzduším.

Okrem tekvicovitých rastlín sa v skleníku pestuje prevažne zelenina, ktorá nepotrebuje opelenie, ktorá trpí húsenicami, molicami, voškami a pod. Nútené vetranie umožňuje vloženie ochrannej siete z netkanej textílie do vetracích otvorov. Odpadá pracné a nákladné chemické ošetrovanie proti škodcom.

Predĺženie funkčnosti skleníka na jar a na jeseň

Na predjarí uniká veľa tepla stenami skleníka. Tomu možno na prechodné obdobie zabrániť tepelnou izoláciou skiel z vnútornej strany skleníka. Severnú a východnú stenu obložíme penový polystyrénom 3 až 4 cm hrubým. V predaji sú na tento účel rohože s minerálnou látkou a polystyrénom. Výška obloženia by mala dosahovať asi 50 až 80 cm. Na upevnenie dosiek ku sklu je výhodné natiahnuť pozdĺžne vo vzdialenosti 5 cm od skiel drôt vo výške 40 cm, za ktorý zasúvame dosky. Namiesto polystyrénu možno na drôt zavesiť PE fóliu, ktorú dole zahrnieme do zeme. Na začiatku aj na konci pritlačíme fóliu ku sklu, aby nemohol z priestoru medzi sklom a fóliou unikať studený vzduch nahromadený vo vzniknutom vrecku. Vzídené výsevy a sadbu neochladzuje stekajúci studený vzduch zo skiel. Proti poklesu teplôt pod 3 °C inštalujeme vo výške asi 20 cm nad záhonom spínací teplomer, ktorým ovládame trúbkový varič položený na chodníček medzi záhony. Na tento účel sa z úsporných dôvodov nehodí priestorový termostat, ktorý má tepelnú zotrvačnosť (hysterézu). Do 20 m² vystačíme s príkonom variča 1 kW.

Na jeseň sa opäť snažíme uchovať v skleníku teplo, aby bolo možné čo najdlhšie udržať zeleninu, ktorú sme sem premiestnili aj s koreňovým balom zo záhrady. Na našom území po predčasných mrazoch nasledujú bezhmrazové dni, takže s minimálnymi nákladmi udržíme čerstvú zeleninu väčšinou až do Vianoc. Priestor skleníka temperujeme iba pri poklese teplôt k bodu mrazu. Z letných mesiacov je pôda v skleníku vyhriatá, a tak náklady na prevádzku sú minimálne.