Hraboš poľný v záhrade: ako ho spoznať a ako sa ho zbaviť

Hraboš poľný (Microtus arvalis) je drobný hlodavec z otvorenej krajiny. Do záhrady prichádza z okolitých polí a lúk, najčastejšie v rokoch, keď sa v krajine premnoží. Ohryza korene tráv, zeleniny aj byliniek, v zime ohryza kôru mladých stromčekov pri zemi. Hubiť ho jedom je riskantné a samo osebe málo účinné. Lepšia je kombinácia pascí, prirodzených nepriateľov a úpravy záhrady, aby pre neho bola menej pohodlná.

• Veľkosť: telo asi 9–12 cm, k tomu krátky chvost, zhruba tretina dĺžky tela.
• Vzhľad: zavalitý, sivohnedý, s tupým ňufákom a malými ušami, ktoré takmer miznú v srsti. Od myši ho spoznáte podľa krátkeho chvosta a okrúhlej hlavy.
• Spôsob života: žije v kolóniách, nory majú niekoľko vchodov a medzi nimi vedie sieť vychodených chodníčkov v tráve. Je aktívny cez deň aj v noci a nezimuje.

Hraboš sa množí veľmi rýchlo. Samica môže mať počas roka niekoľko vrhov a mladé samičky sa rozmnožujú už vo veku niekoľkých týždňov. Preto počty hrabošov v krajine kolíšu v cykloch: niekoľko rokov ich je málo, potom sa počas jednej sezóny premnožia. V takom roku pribudnú aj v záhradách, najmä na okrajoch obcí pri poliach.

Hraboš poľný:

• robí otvorené diery s priemerom zhruba 2–3 cm, často bez kôpok alebo len s malým vyhrnutím zeminy,
• medzi dierami sú v tráve vychodené chodníčky, v zime pod snehom vznikajú chodbičky, ktoré na jar po roztopení zostanú viditeľné,
• ohryza korene tráv, takže trávnik je podhrabaný, trsy trávy sa dajú nadvihnúť a nad chodbami rýchlo vysychá,
• v zime ohryza kôru mladých stromčekov a kríkov tesne pri zemi, pod snehom a pod mulčom,
• na záhonoch ohryza koreňovú zeleninu, cibuľoviny, šaláty a jahody.

Hryzec vodný je väčší (až okolo 20 cm), robí ploché pretiahnuté kôpky a ohryzie korene stromu tak, že sa stromček dá vytiahnuť zo zeme rukou. Ak vidíte tento typ škody, prečítajte si článok Hryzec vodný. Krt robí vysoké okrúhle krtince a rastliny neje, pozrite Krt v záhrade.

V záhrade býva viac dier, než je skutočne používaných. Skôr než začnete stavať pasce, zistite, kde hraboše naozaj bývajú.

1. Večer zašliapnite všetky diery, ktoré v záhrade nájdete.
2. Na druhý deň ráno prejdite záhradu. Diery, ktoré sú znova otvorené, sú obývané.
3. Pasce a ďalšie opatrenia sústreďte len na tieto miesta.

Skúšku môžete po niekoľkých dňoch zopakovať. Ukáže vám, či zásah zabral a či sa hraboše nepresunuli inam.

• Sklápacie pasce na myši a hraboše dávajte priamo do obývanej nory alebo tesne k vchodu, naprieč chodbou. Návnadou môže byť kúsok jablka, mrkvy alebo arašid.
• Pasce zakryte vedrom, doskou alebo strešnou škridlou. Hraboš sa pod krytom cíti bezpečne a do pasce sa nechytia vtáky, ježkovia ani mačky.
• Návnadu neberte holou rukou. Hlodavce ľudský pach spoznajú. Používajte rukavice, ktoré nevoňajú saponátom.
• Živolovné pasce sú možné, ale chytené hraboše treba vypustiť ďaleko od záhrady. Inak sa vrátia.
• Kontrolujte denne a pokračujte, kým skúška so zašliapnutými dierami nevyjde negatívne.

Vibračné a zvukové plašiče pôsobia na hraboše slabšie ako na krta. Hodia sa nanajvýš ako doplnok.

Hraboš je hlavnou potravou sokolov myšiarov, myšiakov, sov, lasíc, hranostajov, líšok aj mačiek. Títo lovci odvedú v záhrade viac práce než akékoľvek pasce, ak im to umožníte.

• Bidlo pre dravce: na otvorenej ploche zatlčte kôl vysoký 2–3 m s priečkou hore. Myšiak a sokol myšiar z neho pozorujú trávnik a lovia. Bidlo sa hodí hlavne do väčších záhrad, sadov a na okraj pozemku pri poli.
• Sovy: plamienka driemavá a sova obyčajná potrebujú pokojné miesto na hniezdenie, napríklad búdku v stodole, na povale alebo na vysokom strome. Tipy na búdky nájdete v článku Vtáčia búdka.
• Lasica a hranostaj: nechajte v pokojnom rohu záhrady kopu kameňov, konárov a raždia. Drobné lasicovité šelmy v takom úkryte žijú a lovia hraboše priamo v ich norách.
• Mačky: pomôžu, ale rovnako lovia vtáky. V záhrade s hniezdiacimi vtákmi nie sú ideálnym riešením.

Preto je dôležité nepoužívať jedy. Otrávený hraboš je ľahká korisť a jed sa s ním dostane do tela dravca, sovy alebo mačky.

• Krátka tráva okolo stromov. Vysoký porast a nekosené okraje sú ideálny úkryt. Okolo mladých stromčekov udržujte pás krátkej trávy alebo holej pôdy.
• Mulč na zimu odhrňte od kmeňa. Pod hrubou vrstvou mulču alebo slamy sa hrabošom v zime dobre žije a ohryzávajú kôru. Nechajte okolo kmeňa voľný kruh.
• Chrániče kmeňa. Plastové špirály alebo pletivo okolo spodnej časti kmeňa chránia proti ohryzu pri zemi. Chrániče zapustite niekoľko centimetrov do pôdy.
• Koreňové koše. Pri výsadbe mladých stromov dajte korene do koša z hustého pozinkovaného pletiva, ktoré prečnieva aspoň 5 cm nad zem. Chráni proti hrabošom aj hryzcovi. Postup je v článku Výsadba stromov.
• Vyvýšené záhony s pletivom. Husté pletivo na dne vyvýšeného záhona zastaví hraboša, hryzca aj krta.
• Kyprenie pôdy. Hlodavce si nory hĺbia v uľahnutej pôde. Pravidelne kyprené záhony a sad bez trvalého hustého podrastu sú pre ne menej lákavé.
• Odstráňte zvyšky úrody. Popadané ovocie, zabudnutá mrkva a zemiaky v záhone sú v zime vítanou potravou.

Zaujímavý prístup, keď sa hrabošom ponúka „náhradná potrava“ (topinambur, hadomor) mimo trávnika a stromov, opisuje článok Živočíšni škodcovia v trávniku.

Prípravky na hubenie hlodavcov (rodenticídy) patria medzi biocídy a smú sa používať len tie, ktoré sú na Slovensku povolené, a presne podľa návodu. V záhrade s nimi zaobchádzajte ako s poslednou možnosťou:

• návnadu nikdy nesypte voľne na zem, vkladajte ju hlboko do obývanej nory alebo do uzavretej deratizačnej staničky, ku ktorej sa nedostane pes, mačka, vták ani dieťa,
• uhynuté hlodavce zbierajte, aby ich nezožral pes, mačka alebo dravec,
• počítajte s tým, že jed nezasiahne len hraboše, ale ohrozí práve tých lovcov, ktorí vám s hrabošmi pomáhajú.

Pri veľkom premnožení na väčšej ploche je rozumnejšie privolať deratizačnú firmu. Karbid, plyn ani výfukové plyny do nôr nepoužívajte. Nie sú na tento účel povolené a sú nebezpečné.