Živočíšni škodcovia v trávniku: krt, hraboš poľný aj pandravy

Kopčeky zeme, hnedé škvrny alebo podhrabaná tráva? Poradíme, kto za tým stojí — od krta cez pandravy až po mravce — a ako sa s nimi vysporiadať.

Zvieracie votrelce

Živočíšni škodcovia v trávniku síce nie sú vítaní, len zriedka však bývajú výraznejším problémom.

Len čo viete, ktorý „záškodník“ vám robí neplechu, môžete uplatniť zodpovedajúce protiopatrenia. Nie vždy sa dá rýchlo zistiť, či je pôvodcom kopčekov zeme či žltých škvŕn v trávniku krt alebo pes. Väčšinou treba dlhšie pozorovať, kto sa v trávniku a v pôde ukrýva.

Najlepšou prevenciou proti nevítaným hosťom je opäť starostlivo opatrovaný, hustý a zapojený trávnik na priepustnej pôde bohatej na živiny.

Krt

Krtince sú postrachom každého záhradkára. Pritom majú šibalské krty aj svoje dobré stránky. Sú to hmyzožravce a svoje podzemné chodby vyhrabávajú pri cestách za pandravami, drôtovcami a inými škodcami v pôde. Tým škodcov obmedzujú a redukujú; napriek tomu veľké vyhrnuté kopy zeme vyvolávajú veľa mrzutosti.

Pomoc: Kopčeky podľa možnosti rýchlo zarovnajte, aby pod nimi tráva neodumrela. V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, je krt chránený; pre záhradu je však užitočný, a preto je rozumnejšie ho plašiť než hubiť; viac v článku krt v záhrade. Existujú na to najrozličnejšie výrobky a metódy, počnúc nepríjemnými pachmi alebo hlučnými veterníkmi až po ultrazvukové vysokofrekvenčné plašiče. Najúspešnejšie je však časté používanie trávnika; otrasy pôdy pri chôdzi citlivé krty rušia. Nemajú radi ani loviace mačky.

Hraboš poľný

Hraboš poľný vedie svoje chodbičky v koreňovom systéme tráv a vyhŕňa len malé kopčeky. Trávnik je doslova podhrabaný a nad chodbičkami veľmi rýchlo vysychá. Priťažujúcou okolnosťou navyše je, že tieto hlodavce sa živia koreňmi rastlín.

Pomoc: Nadvihnuté trsy tráv zase nohou pristúpte a výdatne ich zalejte. Kde hraboše naozaj škodia, dajú sa odchytávať do pascí. Otrávené návnady do záhrady nedávajte: jed ohrozuje aj psy, mačky, sovy a dravce, ktoré otráveného hlodavca zoberú, a voľné chodby čoskoro obsadia hraboše z okolia. Šetrnejší postup opisujeme v nasledujúcej časti.

Rakúsky permakultúrny farmár Sepp Holzer s hrabošmi nebojuje. Vo svojej knihe o permakultúrnej záhrade opisuje, prečo hubenie podľa neho problém nerieši: keď hraboše vyhubíte jedom, plynom alebo pascami, voľné chodby čoskoro obsadia zvieratá z okolia. Populácia straty navyše dobehne tým, že samice majú viac mláďat alebo častejšie vrhy. Jed sa k tomu dostáva do pôdy a zasiahne aj zvieratá, pre ktoré nebol určený.

Holzer preto hrabošom ponúka potravu, ktorú majú radšej ako korene ovocných stromov. Sadí topinambur a čierny koreň, hodí sa aj kozia brada a mrkva. Keď je týchto rastlín na pozemku dosť, nechávajú podľa jeho skúsenosti hraboše stromy na pokoji. Ide o jeho praktickú skúsenosť, nie o overenú metódu, ale nič neriskujete a úroda zostane aj pre vás.

Holzer na hrabošoch vidí aj úžitok. Ich chodby podľa neho odvádzajú prebytočnú vodu a prevzdušňujú pôdu a ohryzené korene kríkov rýchlo obrastajú novými jemnými korienkami. Na lúke alebo v sade to môže platiť. Pri okrasnom trávniku pri dome však kopčeky a prepadnuté miesta nikto nechce, tam berte Holzerov prístup ako doplnok k ďalším opatreniam.

Čo môžete urobiť bez jedu

• Založte pás „náhradnej potravy“ (topinambur, čierny koreň, mrkva) ďalej od trávnika a mladých stromčekov.
• Korene novo sadených stromčekov chráňte v jame košom z pletiva, postup nájdete v článku Výsadba stromov.
• Podporte prirodzených lovcov: na voľnej ploche postavte bidielko pre sokoly myšiare a myšiaky, v rohu záhrady nechajte kopu kameňov a raždia, kde sa skryje lasica.
• Zdvihnuté drny pristúpte a zalejte, kým korene tráv nezaschnú.
• Kde škody pretrvávajú, nastražte do chodieb pasce.

Ak máte vážne poškodené korene stromov alebo cibuľovín a chodby sú široké, môže ísť o väčší druh hlodavca, hryzca vodného. Ako ho spoznať, nájdete v článku Hryzec vodný.

Hraboš: ktoré nory sú obývané. Všetky diery a chodby v trávniku zašliapnite a na druhý deň sa pozrite, ktoré sú znovu otvorené. Len tam hraboše naozaj žijú a len tam má zmysel nastražiť pascu. Podrobnosti nájdete v článku hraboš poľný.

Medvedík. Keď v trávniku na jar a začiatkom leta vädnú a žltnú nepravidelné pásy, pod nimi vedú plytké chodbičky tesne pod povrchom a nikde nie sú kôpky zeme, môže ísť o medvedíka. Je to veľký nočný hmyz s mohutnými hrabavými prednými nohami, ktorý má rád teplé, humózne a hlboké pôdy. Pri hĺbení chodieb prehrýza korienky. Samička v máji a júni stavia hniezdo zhruba 10–20 cm hlboko, zvyčajne na slnečnom a holom mieste, a kladie doň až niekoľko stoviek vajíčok. Vykopať hniezdo v júni je najúčinnejší zásah. Ako medvedíka chytať, opisuje článok medvedík obyčajný.

Krt. Okrem pandráv a drôtovcov žerie aj slimáky, ale tiež dážďovky. V záhrade škodí hlavne tým, že podrýva výsevy a sadenice. Pareník alebo vyvýšený záhon s cennými rastlinami spoľahlivo ochránite, keď dno pri zakladaní vyložíte hustým drôteným pletivom.

Dážďovky

Dážďovky sú výdatnými pomocníkmi pri spracovaní pôdy. Pri masovom výskyte na jar a na jeseň však môžu trávy skutočne podhrabať.

Pomoc: Výmetky dážďoviek (kopčeky, valčeky) rozmetajte po ploche hrabľami alebo hrubou metlou. Okrem toho dážďovky odradí aj opakované rozhodenie piesku: asi 3–4 l piesku na meter štvorcový povrchu pôdy.

Mravce

Mravce si zakladajú v pôde podzemný systém chodbičiek, ktorý sa potom ľahko prepadáva. Nad zemou vytvárajú okolo stebiel tráv malé kopčeky pôdy, ktorými prezradia podhrabanú trávu.

Pomoc: Ak nechcete mravce priamo ničiť (lesné mravce sú navyše chránené), musíte kopčeky a podobné mravčie stavby spláchnuť späť do pôdy väčším množstvom vody. Listy a steblá tráv sa tak uvoľnia a mravce nadbytok vody spoľahlivo odradí.

Pandravy a ďalšie larvy

Larvy mnohých druhov hmyzu žijú celé mesiace až roky v pôde a živia sa koreňmi a čiastočne aj nadzemnými časťami tráv. Tam, kde sú korene úplne obhryzené, trávnik hnedne a dá sa ľahko ako koberec z pôdy nadvihnúť. Vtáky, ktoré hľadajú larvy, trávnik rozhrabávajú, a tým škody ešte zvyšujú.

Pomoc: Larvy, ktoré sú aktívne v noci, ako larvy nočných motýľov, môžete zbierať nad ránom alebo večer. Ako užitočných pomocníkov možno použiť aj dravé háďatká (Nematoda). Vyhľadávajú v pôde škodcov, napádajú ich a tí potom hynú. Len čo je druh larvy bezpečne určený (pozri prehľad na konci článku), je možné nasadiť zodpovedajúci druh háďatiek, ktoré ponúkajú špecializované firmy.

Roztoče

Roztoče z čeľade Trombiculidae (napr. Neotrombicula autumnalis) trávy nepoškodzujú. Pri masovom výskyte však môžu napádať človeka a zvieratá a vyvolávať nepríjemné svrbenie.

Pomoc: Pravidelné kosenie s odstránením pokosenej trávy zabráni masovému výskytu týchto trápiteľov.

Ako sa škodcovia spoznajú

Kopčeky zeme

Krt: rovnomerné, veľké kopy pôdy

Hraboš poľný: nepravidelné menšie kopčeky pôdy

Rôzne larvy

Pandravy (larvy chrústa obyčajného): veľké, oblúkovité, belavé

Drôtovce: svetlohnedé, lesklé; 2–3 cm dlhé

Larvy tipúľ: krátke, takmer natiahnuté, beznohé, sivohnedé

Larvy nočných motýľov: veľké, oblúkovité, hnedasté