Minerálne hnojivá: síran draselný, liadok, superfosfát a ďalšie prehľadne

Minerálne (priemyselné) hnojivá obsahujú živiny vo forme solí rozpustných vo vode, takže pôsobia rýchlo. Sú koncentrované, a preto sa s nimi ľahko prehnojí. Údaje o zložení nižšie sú orientačné, vždy platí obal. Tento prehľad sa venuje jednozložkovým hnojivám, ktoré dodávajú jednu hlavnú živinu. Kombinované hnojivá s tromi hlavnými živinami opisuje článok NPK hnojivo.

Delia sa podľa živiny, ktorú dodávajú: dusíkaté, fosforečné, draselné, horečnaté a vápenaté. Obsah živín sa na obale uvádza v hmotnostných percentách. Dusík vždy ako N, ostatné živiny zvyčajne ako oxidy (P₂O₅, K₂O, MgO, CaO). Na prepočet na čistý prvok platí: P₂O₅ × 0,44 = P, K₂O × 0,83 = K, MgO × 0,60 = Mg, CaO × 0,71 = Ca.

Dôležitý je aj vplyv na pH pôdy. Podľa toho, ktorú časť hnojiva rastlina prijme a čo v pôde zostane, pôsobí hnojivo kyslo, zásadito alebo neutrálne. Kyslo pôsobiace hnojivá sa hodia na zásadité pôdy a k rastlinám znášajúcim kyslejšiu reakciu, zásadito pôsobiace na pôdy kyslé.

Dusík má na rast a úrodu najväčší vplyv a z pôdy sa najľahšie stráca, preto sa ním hnojí každý rok, a to hlavne v prvej polovici vegetácie. V druhej polovici, keď sa tvoria plody, buľvy a hlávky, už dusík nepridávajte. Zelenina by v sebe hromadila dusičnany a horšie by sa skladovala. Zeleninu pre malé deti (špenát, šalát, mrkva, reďkovky, kaleráb, cvikla, zeler) počas vegetácie dusíkom neprihnojujte vôbec.

Najrýchlejšie pôsobí dusičnanový dusík (liadky), pomalšie amónny, najpomalšie dusík v organických hnojivách.

• Liadok vápenatý účinkuje rýchlo a zároveň dodáva vápnik, preto sa používa na prihnojovanie plodovej zeleniny. Hodí sa na neutrálne až kyslé pôdy, nehodí sa k zemiakom a na ľahké piesočnaté pôdy chudobné na humus, odkiaľ sa rýchlo vyplaví.
• Síran amónny je najkyslejšie pôsobiace hnojivo. Patrí na neutrálne až zásadité pôdy a k plodinám, ktoré znesú kyslejšiu reakciu alebo potrebujú síru: zemiaky, cibuľa, cesnak, pór, hlúboviny. Kyslomilným rastlinám slúži ako dusíkaté hnojivo, ktoré pH nezvyšuje. Na kyslé pôdy nepatrí. Po rozhodení ho hneď zapracujte.
• Liadok amónny s vápencom (LAV) je univerzálne dusíkaté hnojivo na jarné hnojenie aj prihnojenie, hodí sa na všetky pôdy okrem silne vápenatých.
• Močovina má najvyšší obsah dusíka. Často sa uvádza ako pomalé hnojivo, ale v teplej pôde sa počas niekoľkých dní premení na amónny dusík a ten ďalej na dusičnany. Na povrchu pôdy z nej uniká čpavok, preto ju vždy zapracujte alebo zalejte. Je súčasťou mnohých roztokov na listovú výživu. Nehodí sa do zamokrených a biologicky málo činných pôd.

Proti vyplavovaniu hnojte dusíkom častejšie v menších dávkach, zvlášť na ľahkých pôdach a v daždivom počasí. Jedna dávka nemá prekročiť 5 g čistého dusíka na 1 m², čo zodpovedá zhruba 18 g LAV, 24 g síranu amónneho, 32 g liadku vápenatého alebo 11 g močoviny.

Fosfor podporuje korene, kvitnutie a dozrievanie. V pôde sa takmer nepohybuje, preto sa fosforečné hnojivá musia premiešať s čo najhrubšou vrstvou ornice, najlepšie pri jesennom rýľovaní alebo pri jarnej príprave záhona. Dá sa nimi hnojiť aj do zásoby na niekoľko rokov, hlavne pri výsadbe ovocných stromov a viniča. Fosfor sa najlepšie využije v pôde, ktorá nie je príliš kyslá a má dosť humusu.

• Superfosfát pôsobí okamžite. Dá sa rozhodiť na hnoj pred jesenným zarytím alebo pridať do kompostu. Granulovaný sa lepšie rozhadzuje a v pôde sa menej viaže na neprístupné formy. Na veľmi kyslých a silne vápenatých pôdach je jeho účinok nižší. Na pH pôdy superfosfát výrazne nepôsobí.
• Trojitý superfosfát má živiny zhruba trikrát koncentrovanejšie, dávka je teda tretinová.
• Mletý fosfát a kostná múčka pôsobia pomaly a hodia sa do kyslých pôd a do kompostu.

Fosforu sa v záhradných pôdach pri pravidelnom hnojení často nahromadí viac, než treba. Jeho nadbytok škodí pôdnym organizmom a potláča príjem železa a zinku. Skôr než ho pridáte, oplatí sa rozbor pôdy.

Draslík zlepšuje kvalitu a skladovateľnosť úrody a odolnosť rastlín. Pôda ho dobre viaže a do hĺbky sa splavuje málo, preto sa na stredných a ťažkých pôdach hnojí na jeseň a premieša s ornicou. Na ľahkých piesočnatých pôdach sa dávka delí na dve, pred výsevom a počas vegetácie. Ako spoznať, že draslík chýba, opisuje článok Nedostatok draslíka.

• Síran draselný je pre záhradu najvhodnejšie draselné hnojivo. Takmer neobsahuje chlór, dá sa použiť kedykoľvek, na všetky pôdy a ku všetkým plodinám, vrátane ovocia, viniča a kvetov.
• Draselná soľ (chlorid draselný) je lacnejšia, ale obsahuje veľa chlóru. Ten zhoršuje klíčenie (hlavne mrkvy a petržlenu), poškodzuje mladé korienky a pri ovocí znižuje cukornatosť. Používajte ju len na jeseň, keď sa chlór do jari vyplaví.

Na chlór sú citlivé:

• veľmi: egreš, červená ríbezľa, malina, černica, jahoda, čerešne; fazuľa, uhorky, melóny, kaleráb, reďkovky, cibuľa, paradajky,
• stredne: jablone, višne, slivky, marhule, broskyne,
• málo: hrušky a čierna ríbezľa,
• a ďalej vinič, zemiaky a mak.

Vysoké dávky draslíka znižujú príjem horčíka a zvyšujú príjem dusičnanov, preto sa ani s ním nepreháňa.

Kieserit je síran horečnatý. Dodáva horčík a síru, draslík neobsahuje a pH nemení. Hodí sa na ľahké pôdy chudobné na horčík a k rastlinám, ktoré ho potrebujú veľa, ako sú paradajky, ihličnany alebo ovocné stromy. Horká soľ je tiež síran horečnatý, len lepšie rozpustný, a používa sa do zálievky a na postrek listov. Príznaky nedostatku opisuje článok Nedostatok horčíka.

Vápenaté hnojivá slúžia hlavne na úpravu pH. Mletý vápenec pôsobí pozvoľna a hodí sa na ľahšie aj stredné pôdy, dolomitický vápenec dodá navyše horčík. Pálené vápno je žieravé a záhradkárom sa dnes neodporúča. Vápni sa len podľa zmeraného pH, spravidla raz za 3–4 roky na jeseň. Viac v článkoch pH pôdy a Vápnik v živote rastlín.

Orientačné dávky pre zeleninové záhony na 1 m². Nižšie dávky platia pre úrodné humózne pôdy, vyššie pre chudobnejšie. V roku hnojenia hnojom alebo kompostom dávky znížte.

Dusík rozdeľte do niekoľkých menších dávok. Koncentrované hnojivá rozhadzujte čo najrovnomernejšie.

Bez váhy: vrchovatá polievková lyžica granulovaného hnojiva váži 25–30 g. Pre väčšie množstvo pomôže objemová hmotnosť:

Miešať sa dajú len hnojivá, ktoré sa dávajú v rovnakom čase a ktorých zmiešaním sa nestratia živiny ani sa nezhorší rozhadzovanie. Tri hlavné zákazy:

1. Amónny dusík s vápnom. Síran amónny, LAV, močovinu ani hnoj nemiešajte s vápnom, vápencom, popolom ani s liadkom vápenatým. Uniká čpavok.
2. Superfosfát s vápnom. Rozpustný fosfor prejde na nerozpustný.
3. Liadky so superfosfátom. Vznikne mazľavá kaša, ktorá sa nedá rozhodiť.

Hnojivá, ktoré sa miešať nesmú, aplikujte s odstupom 10–14 dní.

• Vždy zapracujte do pôdy. Hnojivo na povrchu je málo účinné a hnojivá s amónnym dusíkom a močovinou strácajú dusík. Nezapracovať sa dajú len liadky rozhodené pred dažďom alebo na vlhkú pôdu.
• Nikdy nehnojte na zamrznutú pôdu.
• Počas vegetácie nesypte hnojivo na listy. Na vlhkých listoch sa rozpustí a popáli ich. Rozhoďte ho do riadkov alebo do krúžku okolo rastlín a zalejte, alebo hnojte pred dažďom. Granulované hnojivá z listov ľahšie skĺznu ako práškové.
• Ľahko rozpustné dusíkaté hnojivá nepoužívajte na jeseň a v zime, vyplavia sa do spodnej vody.
• Chráňte sa. Hnojivá dráždia pokožku, oči aj dýchacie cesty. Pracujte v rukaviciach, stojte tak, aby vietor odnášal hnojivo od vás, práškové hnojivá za vetra nerozhadzujte. Zasiahnuté oko vypláchnite čistou vodou. Deti k hnojivám nepúšťajte.
• Skladujte v suchu. Liadky a močovina vlhnú a spekajú sa. Uchovávajte ich v pevne uzavretých plastových obaloch, nie na zemi pri stene, mimo dosahu detí. Hnojivá presypané z pôvodného obalu zreteľne označte. Tekuté hnojivá nesmú zamrznúť.

Výživová hodnota plodín hnojených vhodne organicky a vhodne minerálne sa podstatne nelíši. Skutočný problém je predávkovanie, hlavne dusíkom: zelenina potom hromadí dusičnany, horšie sa skladuje, živiny sa vyplavujú do vody a vysoké dávky priemyselných hnojív škodia dážďovkám a ďalším pôdnym organizmom.

Minerálne hnojivá vedia rýchlo a presne doplniť konkrétnu živinu, ktorá chýba. Nedodajú však humus a naplno fungujú len v pôde, ktorá ho má dosť. Organické hnojivá (kompost, hnoj, zelené hnojenie) zlepšujú štruktúru pôdy, živia pôdny život a uvoľňujú živiny pozvoľna, takže je s nimi menšie riziko prehnojenia. Rozumný základ je organické hnojenie a minerálne hnojivo len tam, kde rozbor alebo príznaky ukážu konkrétny nedostatok. Podrobné porovnanie nájdete v článku Organické hnojivá vs. chemické. Na bežné hnojenie počas sezóny sa hodí napríklad naše organické hnojivo.

Pri výbere konkrétnych výrobkov oboch typov porovnajte aj cenu na meter štvorcový. Čo použiť na ktorú časť záhrady, radí článok najlepšie hnojivo na záhradu.