Alokázia (Alocasia)

Dekoratívne tropické rastliny s nápadnými listami do interiéru aj zimnej záhrady

• Stanovište: svetlé až polotienisté bez priameho slnka, vyššia vzdušná vlhkosť
• Výška: 40–200 cm podľa druhu
• Doba rastu: marec–október
• Množenie: delením podzemkov, výnimočne semenami
  
  

Alokázie sú výrazné tropické rastliny z čeľade áronovitých (Araceae), pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie, Indonézie a Indie. Ich charakteristickým znakom sú veľké, šípovité až srdcovité listy s kontrastnou žilnatinou a voskovým leskom. V prírode dorastajú veľkých rozmerov, v izbových podmienkach sú menšie, ale nemenej nápadné. Alokázia patrí k náročnejším izbovým rastlinám, ktoré vyžadujú trpezlivosť a správnu mikroklímu.

Alokázie potrebujú celoročne svetlé miesto s rozptýleným svetlom, ideálne v blízkosti východného alebo západného okna. Priame slnko môže popáliť ich jemné listy. Sú náročné na vyššiu vzdušnú vlhkosť, ideálna je 60–80 %, čo sa dá zabezpečiť pravidelným rosením, miskami s vodou alebo zvlhčovačom vzduchu.

Substrát by mal byť dobre priepustný, mierne kyslý a bohatý na humus. Vhodná je zmes rašeliny, perlitu a listovky. Zalievanie musí byť pravidelné, ale mierne – substrát nesmie vyschnúť, ale ani byť premokrený. Medzi zalievaniami treba nechať vrchnú vrstvu pôdy mierne preschnúť.

Počas aktívneho rastu od jari do jesene alokázie vyžadujú prihnojovanie každé 2–3 týždne. Používajú sa hnojivá s vyváženým pomerom živín alebo špecializované hnojivá na zelené izbové rastliny. Výborným prírodným doplnkom je Hnojík, ktorý dodá potrebné mikroprvky a zároveň zlepšuje odolnosť rastlín voči stresu.

Presádzanie je vhodné na jar raz za dva roky, keď rastlina zaplní kvetináč. Volí sa nádoba o 2–3 cm širšia, aby korene mali dostatok priestoru. Pri manipulácii s rastlinou je potrebná opatrnosť – listy aj stonky sú krehké a môžu sa ľahko poškodiť.

Alokázie sú citlivé na prievan, suchý vzduch a náhle zmeny teplôt. Optimálna je teplota v rozmedzí 18–25 °C, v zime nesmie klesnúť pod 15 °C. Vysychanie alebo žltnutie listov môže byť dôsledkom preliatia, nedostatku vlhkosti alebo nízkych teplôt. Rastlina zvyčajne na jeseň a v zime časť listov stráca – ide o prirodzený útlm. Nové listy vytvára z podzemku opäť na jar.

Alokázie nie sú jedlé a všetky časti rastliny obsahujú látky dráždiace sliznice, preto ich treba umiestniť mimo dosahu detí a domácich zvierat.

Tento hybrid medzi druhmi Alocasia longiloba a Alocasia sanderiana je jedným z najobľúbenejších na pestovanie v interiéri. Má tmavozelené listy so silne kontrastnou bielou žilnatinou a výrazne zúbkovaným okrajom. Listy sú pevné, lesklé a šípovité, často dlhé 30–50 cm. Rastie kompaktne, ale vyžaduje vysokú vlhkosť a teplotnú stabilitu, inak listy zasychajú. Vhodné je časté rosenie a pestovanie s miskou vody na zvýšenie vlhkosti.

Jedna z najkompaktnejších foriem amazonskej alokázie, dorastá zvyčajne do výšky 40–60 cm. Má tmavozelené, lesklé listy s typickým strieborným žilkovaním a kontrastnými okrajmi. Je ideálna do menších bytov alebo pracovných priestorov. Pri správnej starostlivosti dokáže vytvárať nový list každý mesiac. Vyžaduje stabilné podmienky bez prievanu a časté utieranie listov kvôli zachovaniu lesku.

Tento druh je známy svojimi obrovskými listami pripomínajúcimi uši slona, ktoré môžu v prírode presahovať dĺžku 1 metra. V interiérových podmienkach dorastá až do 1,5 metra a potrebuje dostatok priestoru. Vhodný je do zimných záhrad alebo hál. Preferuje vyššie teploty a veľmi svetlé miesto s rozptýleným svetlom. Pri správnej starostlivosti sa stáva dominantným prvkom interiéru. Má silné podzemky, z ktorých po presadení alebo slabšej zime ľahko obrastá.