Strelícia (Strelitzia)

Strelícia kráľovská je exotická kvitnúca rastlina vhodná do skleníkov, zimných záhrad alebo na pestovanie vo veľkej nádobe. Pestovanie v izbových podmienkach nie je ideálne pre jej veľkosť.

Doma sa napriek tomu pestovať dá. Potrebuje priestrannú nádobu, veľké južné alebo západné okno a v zime chladnejšiu miestnosť – inak zostane len pri listoch. Po anglicky sa jej hovorí bird of paradise, teda rajský vták, podľa tvaru kvetu.

• Poloha: Plne slnečné.
• Použitie: Skleníky, zimné záhrady, vonkajšie stanovište v lete.

Vonku strelícii prospeje od mája do septembra miesto chránené pred vetrom, ktorý dlhé listy trhá. Na plné slnko ju po zime zvykajte postupne, aby sa listy nespálili. V byte platí jednoduché pravidlo: čím viac priameho svetla, tým väčšia šanca na kvet. Podobne sú na tom aj ďalšie exotické izbové rastliny, napríklad palmy alebo monstera.

• Výška: 1–2 m.
• Doba kvitnutia: Jar a leto.
• Množenie: Delením alebo semenami.
• Listy: Bezkmenná rastlina má predĺžené, kožovité, stále zelené listy s dĺžkou 30–40 cm, vyrastajúce na dlhých stopkách.
• Kvety:
  • Oranžové s nebovomodrými tónmi.
  • Až 15 cm dlhé, vyrastajú z člnkovitého zeleného listeňa s červenkastým okrajom.
  • Celé súkvetie pripomína vtáčiu hlavu s úzkym zobákom na pestrom hrebeni a vydrží dlho vo váze

Strelícia patrí do blízkeho príbuzenstva banánovníkovitých (Musaceae) a pochádza z južnej Afriky. Z piatich známych druhov rodu je Strelitzia reginae jediným bežne dostupným u nás.

• Leto:
  • Ideálne umiestnenie je vonku na slnečnom mieste.
  • Vyžaduje častú zálievku a týždenné hnojenie.
• Zima:
  • Prezimovanie vo svetlej, ale chladnej miestnosti (10–12 °C).
  • Koreňový bal je nutné udržiavať mierne vlhký.

Pestovanie strelície stojí na troch veciach: dostatku svetla, vyrovnanej zálievke a chladnom zimnom pokoji. Keď jedna z nich chýba, rastlina síce rastie, ale nekvitne.

V lete polievajte výdatne, len čo vrchný centimeter až dva substrátu preschnú – pri rastline umiestnenej vonku to býva aj obdeň. Prebytočnú vodu z misky po pol hodine vylejte, pretože mäsité korene v premokrenom bale ľahko hnijú. Od októbra zálievku postupne obmedzte a cez zimu udržiavajte bal len mierne vlhký. Suchý vzduch v byte strelícii neprekáža tak ako premokrená pôda, napriek tomu listy občas orosiť neuškodí.

Strelícia je vďaka veľkej listovej ploche silný konzument živín. Od apríla do septembra jej prospeje pravidelné prihnojovanie zhruba raz týždenne, cez zimu sa nehnojí vôbec. Osvedčí sa zálievka výluhom z univerzálneho hnojiva – organické hnojivo dodá živiny pozvoľna a nehrozí pri ňom spálenie koreňov ako pri predávkovaných minerálnych roztokoch. Siahnuť môžete po Hnojíku, z ktorého sa výluh pripravuje priamo v krhle.

Vyhovuje jej priepustný, humózny substrát – bežná zemina pre izbové rastliny zmiešaná s hrubým pieskom alebo perlitom v pomere zhruba 3: 1. Na dno nádoby patrí drenážna vrstva. Mladé rastliny presádzajte každú jar, dospelé až raz za tri roky, a to do nádoby len o málo väčšej: strelícia kvitne ochotnejšie, keď má korene v kvetináči zovreté. Korene sú krehké, takže pri presádzaní s balom manipulujte opatrne.

Rastlina vypestovaná zo semena kvitne spravidla až vo štvrtom až šiestom roku, odnož z delenia trsu obvykle o niečo skôr. Kým sa objaví prvý puk, musí mať strelícia aspoň šesť až sedem dospelých listov.

Najčastejšie dôvody, prečo strelícia nekvitne:

• Málo svetla. V polotieni rastie, ale puky nezaloží. Potrebuje niekoľko hodín priameho slnka denne.
• Teplá zima. Bez chladného pokoja pri 10–12 °C počas zhruba dvoch mesiacov kvet nepríde.
• Príliš veľký kvetináč. Rastlina investuje do koreňov namiesto do kvetov.
• Nedostatok živín. Bez pravidelného hnojenia v sezóne chýba stavebný materiál pre súkvetie.
• Mladý vek. Pri rastline mladšej ako štyri roky je to jednoducho normálne.

Dnešná botanika radí rod do samostatnej čeľade strelíciovitých (Strelitziaceae) v rámci radu zázvorotvarých, teda do najbližšieho príbuzenstva banánovníkov. Rodové meno dostala rastlina po Šarlote Meklenbursko-Strelickej, manželke britského kráľa Juraja III., v ktorej dobe doputovala do kráľovských záhrad v Kew.

Rod zahŕňa päť druhov. V záhradníctvach sa bežne stretnete len s prvými dvoma – strelíciou kráľovskou a mohutnou strelíciou Nicolaiovou, ktorá sa predáva skôr ako veľká zelená izbovka než ako kvitnúca rastlina.

Strelíciu Nicolaiovu si ľudia často mýlia s banánovníkom. Spoznáte ju podľa drevnatejúcej stonky a listov usporiadaných do dvoch radov v jednej rovine. Vzdialenejšou, ale vzhľadom podobnou príbuznou je helikónia, ktorej sa prezýva falošný rajský vták.

Delením sa množí na jar pri presádzaní. Trs sa rozdelí tak, aby každý diel mal vlastné korene a najmenej tri až štyri listy. Rezné plochy nechajte deň zaschnúť, až potom ich zasaďte. Rastlina sa z delenia spamätáva pomaly a prvý rok obvykle nekvitne.

Zo semienka je to beh na dlhšiu trať. Čerstvé semená s oranžovým chumáčikom na jednom konci nechajte 24 hodín napučať vo vlažnej vode, zasejte 1 cm hlboko do vlhkého priepustného substrátu a udržiavajte 25 °C. Klíčia nepravidelne, od troch týždňov až po niekoľko mesiacov. Kvitnutie potom čakajte najskôr o štyri roky.