Anigozantus (Anigozanthos)
Trváca kvitnúca rastlina, vyžadujúca prezimovanie bez mrazu
- Stanovište: veľmi svetlé, ale bez priameho slnečného úpalu
- Výška: približne 1 m
- Doba kvitnutia: máj–jún
- Množenie: výsevom a delením
Vlnato plstnaté kvety pripomínajú klokaniu labku, a podľa toho získala rastlina v niektorých krajinách aj svoj názov. Anigozantus patrí do čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae) a jeho listy pripomínajú listy narcisov. U nás sa v obchodoch objavuje len zriedka, najčastejšie dva druhy – žltozeleno kvitnúci Anigozanthos flavidus a ružovočervený Anigozanthos manglesii. V domovine v Austrálii rastie asi 10 ďalších druhov.
(ale aj záhradná) rastlina.
Pestovanie
Od konca mája umiestniť rastlinu na balkón alebo do záhrady, prípadne v interiéri k svetlému oknu orientovanému na východ alebo západ. V zime dopriať čo najviac svetla pri nižšej teplote (10–12 °C). Počas leta výdatne zalievať, v zime len toľko, aby zemina úplne nevyschla. Rastlina je citlivá na vápnik – treba používať mäkkú vodu a hnojivá bez obsahu vápnika (napr. hnojivo pre azalky). V lete prihnojovať každé dva týždne polovičnou dávkou, než je uvedené na obale hnojiva.
Anigozantus možno dlhodobo pestovať v byte (v skleníku), prípadne dočasne v záhrade. V lete mu prospieva čerstvý vzduch na teplom stanovišti vonku, ale pred prvým mrazom je nutné ho preniesť dovnútra. V daždivom a málo slnečnom lete rastlina väčšinou nekvitne.