Brestovec

Opadavý strom, podobný brestu.

Stanovište: slnečné; pôdy hlboké, ľahké, až vápenaté, čerstvé až suché.
Výška: 15–25 m.
Doba kvitnutia: apríl–máj.
Množenie: výsevom.

Rod brestovec zahŕňa približne 70 druhov, rozšírených najmä v trópoch a subtrópoch; v miernom pásme severnej pologule ich rastie okolo dvanástich. Väčšina sú stredne veľké stromy s listami striedavými, asymetrickými, celistvookrajovými alebo zúbkatými, od bázy trojžilnými.

Pozor na čeľaď: staršia literatúra radí brestovec k brestovitým (Ulmaceae) a nájdete to tak aj v mnohých záhradníckych katalógoch. Podľa dnešného zaradenia však patrí Celtis do konopovitých (Cannabaceae), teda do rovnakej čeľade ako chmeľ. S brestom ho spája len podobný tvar listu — a práve preto sa tá stará čeľaď drží.

Kvety sú nenápadné, samčie sa nachádzajú vo zväzočkoch, samičie kvety s dlhou stopkou sú jednotlivo v pazuchách listov. Plodom je malá guľovitá alebo vajcovitá kôstkovica s hladkou kôstkou a slabou vrstvou dužiny, ktorá je pri niektorých druhoch jedlá. Na rozdiel od brestov brestovce väčšinou netrpia chorobami ani škodcami, preto sa môžu používať ako náhrada brestov.

Až 25 m vysoký strom s korunou často rozkladitou. Kmeň má sivý a hladký takmer ako buk. Listy sú 5–12 cm dlhé, elipticky podlhovasté, dlho zašpicatené, drsné, ostro pílkovité a tmavozelené. Plody sú guľaté, spočiatku žltkastobiele, neskôr fialovohnedé, sladké a jedlé. Tento druh potrebuje hlboké pôdy, znáša sucho a najlepšie rastie vo vinohradníckych oblastiach. Pôvodom je z južnej Európy, severnej Afriky a západnej Ázie.

Severoamerický druh, dorastajúci až 25 m. Koruna je nepravidelná a rozložitá, kôra sivá, hrubá a hlboko brázdená. Listy sú kopijovito vajcovité až široko vajcovité, krátko zašpicatené, ostro pílkovité, 5–12 cm dlhé, na líci lesklo zelené a hladké. Plody sú 7–10 mm široké, oranžové až tmavopurpurové, mdlej chuti. Strom je odolný, v mladosti rýchlo rastie a vzdoruje chorobám. Z oboch druhov je výrazne mrazuvzdornejší — znesie aj −30 °C, takže sa u nás dá vysadiť aj mimo najteplejších oblastí. Brestovec južný naproti tomu teplo potrebuje a nad −15 °C sa s ním nepočíta.

Brestovec je strom, pri ktorom sa rozhoduje raz, a to pri výsadbe. Potom už chce v podstate len byť — je to jedna z najmenej náročných drevín, aké sa u nás dajú zasadiť.

• Predovšetkým: dosť miesta. Pätnásť až dvadsaťpäť metrov výšky a rozkladitá koruna znamenajú, že brestovec nie je strom na malú záhradu. Na menší pozemok sa nezmestí ani po rokoch rezu.
• Slnečné miesto a pôda hlboká, ľahká, pokojne vápenatá. Premokrené a ťažké pôdy sú jediné, ktoré mu naozaj nesvedčia.
• Sadte mladé stromčeky. Brestovec má hlboký kolový koreň a s presádzaním starších jedincov sú problémy. Najlepšie sa ujme dvoj- až trojročný stromček.
• V prvých dvoch rokoch zalievajte. Vzrastený brestovec je proti suchu mimoriadne odolný, ale mladý strom si to musí najprv vybudovať.
• Rez v podstate nepotrebuje. Odstráňte len suché a poškodené konáre, a to na konci zimy.
• Množí sa výsevom. Semená potrebujú chladné obdobie, preto sa sejú na jeseň alebo sa pred jarným výsevom niekoľko týždňov chladia vo vlhkom piesku.

Vzrastený brestovec hnojenie nepotrebuje — hlboké korene si vodu aj živiny nájdu samy, a to aj na chudobných a suchých miestach. Hnojenie má zmysel len v jednom období, a to je prvých tri až päť rokov po výsadbe, keď strom ešte len stavia koreňový systém.

• Na jar jedna dávka organického hnojiva, rozdelená do kruhu okolo koruny — nikdy nasypaná ku kmeňu.
• Po hnojení zalejte, aby sa živiny dostali ku koreňom, a pôdu okolo zamulčujte.
• Po piatom roku prestaňte. Brestovec si už vystačí sám a ďalšie hnojenie len podporí bujné, krehké výhonky.
• Vyhnite sa hnojeniu na jeseň. Vyvolá neskorý rast, ktorý do zimy nevyzreje a pri mrazoch odumrie — pri brestovci južnom je to hlavná príčina zimných škôd.

Vysádzať brestovce namiesto brestov nie je náhoda. Grafióza brestov, ktorú spôsobuje huba Ophiostoma a prenášajú ju drevokazné chrobáky rodu Scolytus, u nás zlikvidovala väčšinu vzrastených brestov — a brestovec vyzerá podobne, lenže grafiózou netrpí. Zároveň dobre znáša tri veci, pre ktoré mestské stromy hynú: sucho, zasolenie a utlačenú pôdu.

Preto sa s ním počíta v uličných výsadbách aj v projektoch, ktoré riešia prehrievanie miest. Jedinou nevýhodou sú opadávajúce plody — drobné kôstkovice, ktoré môžu na chodníku zašpiniť obuv a v okolí sa z nich rozsemenia mladé stromčeky.

Sú plody brestovca jedlé?

Áno, pri niektorých druhoch. Plody brestovca južného sú po vyfarbení do fialovohneda sladké a jedlé — chuťovo pripomínajú datle, ale dužiny je málo a väčšinu plodu tvorí tvrdá kôstka. Plody brestovca západného sú mdlé, jedlé, ale bez zaujímavosti. Nejde o ovocie, ktoré by sa zbieralo, skôr o spestrenie na ceste záhradou.

Aký mrazuvzdorný brestovec je?

Záleží na druhu, a je to zásadný rozdiel. Brestovec západný (Celtis occidentalis) znesie okolo −30 °C a dá sa u nás vysadiť takmer všade. Brestovec južný (Celtis australis) je pre najteplejšie oblasti, pretože nad −15 °C sa s ním nepočíta — preto sa u nás pestuje najmä na južnom Slovensku a v Podunajskej nížine.

Do akej čeľade brestovec patrí?

Do konopovitých (Cannabaceae), teda do rovnakej čeľade ako chmeľ. Staršia literatúra ho radí k brestovitým (Ulmaceae) a nájdete to tak aj dnes v mnohých katalógoch. S brestom ho spája podobný asymetrický list, ale príbuznosť je inde.

Prečo sa brestovec vysádza namiesto bresta?

Pretože netrpí grafiózou brestov, hubovou chorobou, ktorá u nás zlikvidovala väčšinu vzrastených brestov. Brestovec vyzerá podobne, rastie podobne a k tomu je odolný proti suchu aj zasoleniu — teda proti tomu, čo mestské stromy najčastejšie zabíja.

Ako rýchlo brestovec rastie?

V mladosti rýchlo, potom sa tempo spomaľuje. Za prvých desať rokov dokáže vyrásť cez päť metrov, dospelej výšky 15–25 m dosahuje po niekoľkých desaťročiach. Práve preto sa hodí tam, kde je potrebné mať tieň pomerne skoro.

Hodí sa brestovec na malú záhradu?

Nehodí. Pri dvadsiatich metroch výšky a rozkladitej korune potrebuje priestor, ktorý malý pozemok nedá, a rezom sa to nevyrieši. Na menšiu záhradu je lepšou voľbou iný strom — brestovec sadte len tam, kde má kam rásť.