Brestovec (Celtis)
Opadavý strom, podobný brestu.
Stanovište: slnečné; pôdy hlboké, ľahké, až vápenaté, čerstvé až suché
Výška: 15–25 m
Doba kvitnutia: apríl–máj
Množenie: výsevom
Rod brestovec (Celtis) zahŕňa približne 70 druhov z čeľade jaseňovcovitých (Cannabaceae), ktoré sú rozšírené v tropických pásmach. V severných oblastiach sa vyskytuje približne 12 druhov. Väčšina z nich sú stredne veľké stromy so striedavými, asymetrickými listami, ktoré sú celistvookrajové alebo pílkovité, a trojžilné od bázy.
Kvety sú nenápadné – samčie vyrastajú vo zväzkoch, samičie jednotlivé v pazuchách listov na dlhej stopke. Plodom je malá guľovitá alebo vajcovitá kôstkovica s hladkou kôstkou a tenkou vrstvou dužiny, ktorá je pri niektorých druhoch jedlá. Na rozdiel od jaseňov brestovce väčšinou netrpia chorobami ani škodcami, a preto sa môžu využívať ako náhrada jilmov.
Brestovec južný (Celtis australis)
Až 25 m vysoký strom s korunou často rozkladitou. Kmeň má šedivý a hladký, takmer ako u buka. Listy sú 5–12 cm dlhé, elipticky podlhovasté, dlho zašpicatené, drsné, ostro pílkovité a tmavozelené. Plody sú guľaté, spočiatku žltkastobiele, neskôr fialovohnedé, sladké a jedlé. Tento druh vyžaduje hlboké pôdy, znáša sucho a najlepšie rastie vo vinohradníckych oblastiach. Pôvodom je z južnej Európy, severnej Afriky a západnej Ázie.
Brestovec západný (Celtis occidentalis)
Severoamerický druh, dorastajúci až 25 m. Koruna je nepravidelná a rozložitá, kôra sivá, hrubá a hlboko brázdená. Listy sú kopijovito vajcovité až široko vajcovité, krátko zašpicatené, ostro pílkovité, 5–12 cm dlhé, na líci lesklo zelené a hladké. Plody sú 7–10 mm široké, oranžové až tmavopurpurové, mdlé chuti. Strom je odolný, v mladosti rýchlo rastie a vzdoruje chorobám. Rovnako ako břestovec južný má malé nároky na teplo.
