Čajovník

Stálozelený ker, z ktorého pochádza jeden z najznámejších nápojov sveta – čaj.

• Stanovište: slnečné až polotienisté miesto, chránené pred silným vetrom
• Výška: 1–3 m pri pestovaní v nádobe, až 5 m v prírode
• Doba kvitnutia: jeseň až začiatok zimy
• Množenie: semenami alebo odrezkami
  
  

Čajovník, latinsky Camellia sinensis, patrí do čeľade čajovníkovitých (Theaceae) a pochádza z oblasti juhovýchodnej Ázie, najmä z Číny a Indie. Je to stálozelený ker alebo malý strom s tmavozelenými, lesklými, kožovitými listami. Kvety sú biele, voňavé, s výraznými žltými tyčinkami, objavujú sa väčšinou na jeseň a na začiatku zimy.

Listy čajovníka sú surovinou na výrobu rôznych druhov čaju – zeleného, čierneho, bieleho či oolongu. Rozdiel medzi nimi nespočíva v rastline, ale v následnom spracovaní listov, predovšetkým v miere oxidácie a fermentácie.

Čajovník vyžaduje kyslú, humóznu a dobre priepustnú pôdu s dostatkom živín. V našich podmienkach sa pestuje najčastejšie v nádobách, ktoré možno počas zimy premiestniť na svetlé, chladné miesto s teplotou okolo 5–10 °C. V lete mu prospieva pobyt vonku na slnečnom, ale chránenom mieste. Polieva sa mäkkou, najlepšie dažďovou vodou tak, aby substrát zostal stále mierne vlhký, nie však premokrený.

Na podporu rastu a zdravých listov je vhodné pravidelné prihnojovanie hnojivom pre kyslomilné rastliny. Na jar možno urobiť tvarovací rez, ktorý udrží ker kompaktný a podporí tvorbu mladých výhonkov, z ktorých sa zbierajú listy na prípravu čaju.

Zber prebieha niekoľkokrát do roka, pričom sa zbierajú najmladšie lístky a puky. Po odtrhnutí nasleduje proces spracovania, ktorý určuje výsledný typ čaju. Zelený čaj sa získava rýchlym naparením a sušením, aby sa zabránilo oxidácii, zatiaľ čo čierny čaj prechádza úplnou fermentáciou.

Na pestovanie u nás sa hodí čínsky typ (var. sinensis). Asámsky potrebuje viac tepla a poškodí ho už mráz okolo −4 °C.

Nad 12 °C čajovník preruší zimný pokoj a začne predčasne rašiť. Preto ho nezimujte v teplej obývačke. Hodí sa aj studený skleník, ak v ňom teplota trvalo neklesá pod nulu.

Substrát: kyslý, s pH najviac 6. Vyhovie kompostová zemina s rašelinou a štrkopieskom alebo perlitom. Vápno čajovníku škodí, skracuje jeho životnosť aj znižuje úrodu. Ak zalievate tvrdou vodou, dávajte prednosť dažďovej.

Dospelé kry čínskeho typu vo voľnej pôde podľa staršej literatúry krátkodobo znesú mráz okolo −14 °C. Dlhé mrazy však neznáša žiadny typ. V nádobe korene premrznú oveľa skôr, preto ju na zimu vždy preneste do chráneného priestoru.

Semená dozrievajú až zhruba rok po odkvitnutí. Čerstvé semená vysievajte po 2 – 3 do kvetináčikov so zmesou kompostovej zeminy a rašeliny v pomere 1 : 2. Pri 20 – 28 °C klíčia zhruba za mesiac, niekedy aj neskôr. Pri presádzaní semenáčikov nepoškoďte koreňový bal.

Olistené poldrevnaté odrezky s 2 – 3 listami zakoreňujú 2 – 3 mesiace. Potrebujú teplotu okolo 25 °C a vysokú vzdušnú vlhkosť, takže ich zakryte fóliou alebo dajte do množiarne.

Častý a uvážlivý rez podporuje hustejšie olistenie a viac mladých výhonkov na zber.

Prvé lístky trhajte až v treťom roku. Zbiera sa vrcholový, ešte nerozvinutý lístok a 1 – 2 najmladšie listy pod ním. Najkvalitnejší je prvý jarný zber.

Čerstvé listy nevoňajú, typickú arómu získajú až spracovaním.

Pôvodná čínska forma, má menšie listy, je odolná voči chladu, vhodná do miernejších oblastí.

Pochádza z Indie, má väčšie listy a vyšší vzrast, vyžaduje teplejšie podmienky.