Čajovník

Stálozelený ker, z ktorého pochádza jeden z najznámejších nápojov sveta – čaj.

• Stanovište: slnečné až polotienisté miesto, chránené pred silným vetrom
• Výška: 1–3 m pri pestovaní v nádobe, až 5 m v prírode
• Doba kvitnutia: jeseň až začiatok zimy
• Množenie: semenami alebo odrezkami
  
  

Čajovník, latinsky Camellia sinensis, patrí do čeľade čajovníkovitých (Theaceae) a pochádza z oblasti juhovýchodnej Ázie, najmä z Číny a Indie. Je to stálozelený ker alebo malý strom s tmavozelenými, lesklými, kožovitými listami. Kvety sú biele, voňavé, s výraznými žltými tyčinkami, objavujú sa väčšinou na jeseň a na začiatku zimy.

Listy čajovníka sú surovinou na výrobu rôznych druhov čaju – zeleného, čierneho, bieleho či oolongu. Rozdiel medzi nimi nespočíva v rastline, ale v následnom spracovaní listov, predovšetkým v miere oxidácie a fermentácie.

Čajovník vyžaduje kyslú, humóznu a dobre priepustnú pôdu s dostatkom živín. V našich podmienkach sa pestuje najčastejšie v nádobách, ktoré možno počas zimy premiestniť na svetlé, chladné miesto s teplotou okolo 5–10 °C. V lete mu prospieva pobyt vonku na slnečnom, ale chránenom mieste. Polieva sa mäkkou, najlepšie dažďovou vodou tak, aby substrát zostal stále mierne vlhký, nie však premokrený.

Na podporu rastu a zdravých listov je vhodné pravidelné prihnojovanie hnojivom pre kyslomilné rastliny. Na jar možno urobiť tvarovací rez, ktorý udrží ker kompaktný a podporí tvorbu mladých výhonkov, z ktorých sa zbierajú listy na prípravu čaju.

Zber prebieha niekoľkokrát do roka, pričom sa zbierajú najmladšie lístky a puky. Po odtrhnutí nasleduje proces spracovania, ktorý určuje výsledný typ čaju. Zelený čaj sa získava rýchlym naparením a sušením, aby sa zabránilo oxidácii, zatiaľ čo čierny čaj prechádza úplnou fermentáciou.

Pôvodná čínska forma, má menšie listy, je odolná voči chladu, vhodná do miernejších oblastí.

Pochádza z Indie, má väčšie listy a vyšší vzrast, vyžaduje teplejšie podmienky.