Hruštička (Pyrola)
Trváce nízke byliny, prípadne polokry so stálezelenými listami
- Stanovište: polotienisté až tienisté; humózne vlhké pôdy, kyslé až vápenaté
- Výška: 5–30 cm
- Doba kvitnutia: máj–október
- Množenie: delením alebo výsevom
Hruštička jednostranná (Pyrola secunda)
Má listy pripomínajúce hrušku. Jediný poloker medzi druhmi, to znamená, že výhonky drevnatejú len v spodnej časti, hore zostávajú viac-menej bylinné; malé listy sú vajcovito špicaté, s pílkovitým okrajom; žltkastobiele zvončekovité kvety rastú v hustenom jednostrannom strapci; čnelka zreteľne vyčnieva.
Hruštička zelenokvetá (Pyrola chlorantha)
Rastie okrem uvedených stanovíšť aj na skalách; listy prízemnej ružice sú vajcovité a na okraji pílkovité; asi 20 cm vysoká kvetná stopka nesie zelenobiele guľovité kvety v riedkom strapci, čnelka zreteľne vyčnieva von.
Hruštička menšia (Pyrola minor)
Rastie v lesoch, na močiaroch a dunách; listy v prízemnej ružici sú okrúhle; kvety guľovité, biele až jemne ružové, čnelka nevyčnieva von, strapec je o niečo hustejší.
Hruštička okrúhlolistá (Pyrola rotundifolia)
Používala sa kedysi v liečiteľstve. Prvé záznamy z 15. storočia dokazujú, že sa bylina užívala na ošetrenie rán. Dnes je v lekárňach ešte k dostať čaj podporujúci potenie (tzv. švajčiarsky čaj). Prízemné listy sú takmer kruhovité. Vyvíjajú sa z podzemného podzemku, z ktorého až po niekoľkých rokoch vyrastá kvetenstvo. Strapec kvetov dorastajúci až 30 cm je najväčší z celého rodu. Jednotlivé kvety sú biele a zvončekovito otvorené, s dlhou čnelkou esovitého tvaru. Ich silná vôňa pripomína konvalinky. Po dozretí plodov ružica odumiera.