Sofora (Sophora)

Opadavé alebo vždyzelené stromy a kry

• Stanovište: slnečné polohy; výživné, hlboké pôdy
• Výška: 10–25 m
• Doba kvitnutia: máj a august
• Množenie: výsevom alebo vrúbľovaním

V severnej Ázii, na Novom Zélande a v Čile je doma asi 50 druhov rodu Sophora, ktoré patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Striedavé listy sú nepárnoperné, kvety rozkvitajú v strapcoch alebo metlinách a plody sú dužinaté článkované struky s oblou stopkou. Z početných druhov je v strednej Európe dostatočne otužilá len Sophora japonica. Iba v Anglicku a na juh od Álp možno ešte s úspechom pestovať vonku S. tetraptera.

Je to 20–25 m vysoký strom so širokou, okrúhlou korunou a nápadne tmavozelenými výhonkami. Listy sú až 25 cm dlhé, so 7–17 elipsovitými až vajcovitými, 3–6 cm dlhými lesklo zelenými lístkami. Kvitne veľmi neskoro, až v auguste sa rozvíjajú žltkastobiele kvety v riedkych koncových metlinách až 25 cm dlhých. Kvety sú výbornou pašou pre včely.

Sophora japonica sa darí najlepšie v oblastiach s teplým kontinentálnym podnebím na priepustných pôdach. Strom znáša sucho a osvedčil sa ako uličný strom v mestách. Doma je v Číne, a nie v Japonsku, ako mylne napovedá druhové meno.

Popri pôvodnom druhu sa často pestuje aj odroda ‚Pendula‘. Tá spleťou previsnutých konárov a výhonkov vytvára veľmi zvláštny tvar stromu. Rastie tak pomaly, že si nájde miesto aj v menších záhradkách.

Vždyzelený alebo aspoň cez zimu zelený strom či ker, ktorý je vo svojej novozélandskej domovine 3–10 m vysoký. Mladé výhonky sú tenké a často kľukato pokrútené. Listy sú 3–11 cm dlhé, na mladých rastlinách so 7–9, na starých rastlinách s 31–41 (alebo aj viac) lístkami, ktoré sú čiarkovito predĺžené a hodvábne chlpaté.

V máji sa rozvíjajú 3–8 cm dlhé zlatožlté kvety s trochu rúrkovito vyvinutou korunou, po 2–8 v krátkych previsnutých strapcoch. Je to veľmi atraktívna kvitnúca drevina, v anglických záhradách sa často pestuje v špalieroch na stenách.