Využitie plastických hmôt

Jedným zo spôsobov, ako urýchliť alebo predĺžiť, prípadne odstrániť závislosť od prírodných klimatických podmienok, je využitie plastických hmôt. Vhodne použité fólie, netkané textílie, polykarbonátové komorové zasklievacie materiály a polystyrénové izolačné dosky majú výrazný vplyv na mikroklímu rastlín.

Druhy plastických hmôt

Plastické hmoty delíme do dvoch veľkých skupín – na duroplasty a termoplasty.

Duroplasty majú chemicky spojené obrie molekuly. Z týchto zlúčenín sa najviac používajú polyesterázy. Spracúvajú sa sklenenými vláknami alebo niektorými materiálmi na zvýšenie mechanickej pevnosti. Sú odolné voči korózii, kyselinám a lúhom a tepelne stabilné od –30 do +140 °C. Na krytie plôch sa používajú dosky vystužené sieťovinou.

Termoplasty zahriatím mäknú, sú taviteľné a tvarovateľné. Do tejto skupiny patrí polyetylén PE, polyvinylchlorid PVC, polystyrén PS, etylénvinylacetát EVA a polymetylmetakrylát PMMA (plexisklo).

Polyetylén PE

Základnou látkou je etylén. Možno ho ľahko krájiť, rezať, strihať, zvárať a vŕtať. Ťažko sa lepí. Je odolný voči korózii a chemikáliám. Neupravený neodolá ultrafialovým lúčom a je horľavý. Nízkotlakový polyetylén je tvrdý, na omak hladký, s tepelnou stabilitou od –50 do +100 °C. Z nízkotlakového polyetylénu sa vyrábajú fólie rôznej hrúbky, perforované (prerezávané) fólie, kelímky, kvetináče, nádrže a pod. Vysokotlakový polyetylén je mäkší, odolný voči olejom, ľahko sa ohýba a má voskový povrch. Stabilný je od –60 do +100 °C.

Polypropylén PP a polyvinylchlorid PVC

Polypropylén PP je plastická hmota s veľkou mechanickou pevnosťou a povrchovou tvrdosťou. Často sa používa v medicíne. V poľnohospodárstve sa s týmto materiálom stretneme v podobe netkaných textílií.

Polyvinylchlorid PVC sa vyrába z acetátu alebo etylénu a chlorovodíka. Prášková forma sa spracúva strojovo na tvrdý PVC. Mäkký PVC sa dá krájiť, lepiť, šiť a stláčať. Je vodostálý, s tepelnou stabilitou od –20 do +50 °C. Používa sa na výrobu fólií, rovných alebo vlnitých priehľadných dosiek, rúrok, hadíc a nádrží.

Polystyrén

Základnými látkami pri výrobe polystyrénu sú etylén a benzol. Na trhu sa stretávame s pevnou formou penového materiálu v podobe dosiek, rôznych výliskov a drobných perličiek. Nekoroduje, odolá kyselinám. Rastliny ho dobre znášajú. Tepelná stabilita sa pohybuje od –40 do +70 °C. Používa sa na tepelnú izoláciu. V expedíciách podnikov sa využíva pri balení výrobkov. Niektoré záhradnícke podniky využívajú perličky na odľahčenie pestovateľských substrátov.

Termoakryly a polykarbonáty

Prevratnou krycou hmotou na pareniská, skleníky, na zastresenie veľkých hál, balkónov, altánkov a zimných záhrad sú komorové dosky zhotovené z týchto materiálov. Náš trh ponúka niekoľko profilov komorových dosiek. Vynikajú vysokou priepustnosťou svetla v rozsahu od 200 do 1 500 nm. Priepustnosť klesá v dlhovlnnom pásme žiarenia nad 2 000 nm. Vzniká tým výborný tepelný izolant. V stavebníctve sa termoakryl čoraz viac používa ako transparentný materiál. Duté komorové dosky sú extrémne ľahké, a napriek tomu veľmi pevné. Pri uzavretí vstupných priestorov komôrok vznikajú vzduchové vankúše, ktoré pôsobia ako tepelná ochrana. Tým sa dosahuje značná úspora tepelnej energie v porovnaní so sklom. Dosky sa dajú ľahko opracovávať. Nepatrná hmotnosť umožňuje veľmi úspornú samonosnú konštrukciu.

Ani väčšie projekty, ako zasklievanie okien, zimné záhrady, terasy, balkóny, bazény, pareniská a skleníky, nie sú pre duté komorové dosky problémom. Akrylátové sklo absolútne odolá počasiu a výrobcovia poskytujú väčšinou desaťročnú záruku proti žltnutiu a krehnutiu. Na trhu sú tri druhy komorových dosiek. Líšia sa východiskovým materiálom. Vyrábajú sa z PVC, termoakrylu a polykarbonátu.

Polykarbonát spĺňa vysoké požiadavky na veľkoplošné zasklenia skleníkov. Je odolný voči krupobitiu, náporu snehu, vetra a nárazu asi 200× väčšiemu ako u skla. Vydrží údery kameňom, nepraskáva a nerozbíja sa. Svetelná priepustnosť je cca 82 %. Tepelná odolnosť je od –40 do +120 °C. Tepelná priepustnosť je 3,6 W/m. Podľa DIN 4102 je málo vznietlivý. Komorové dosky majú povrchové úpravy proti UV žiareniu. Možno ich ohýbať, ak dodržíme stanovené polomery. Pri hrúbke dosky 4,5 = 790 mm, pri hrúbke 6 = 1050 mm a pri 10 = 1 750 mm. Niektoré výrobky sú upravené bočným prolisovaním tak, že sa môžu do seba zasúvať a nemusia sa nijako spájať. Odpadá dodatočná podporná konštrukcia, ktorá by znižovala priepustnosť svetla.

Na severe Holandska vo Warmenhuisene podniky rušia obrovské klasické skleníky a stavajú nové objekty kryté výhradne polykarbonátom. Dokladom sú kryté haly predajných stredísk a nové skleníky botanických záhrad. Dôvodom je úspora energie na vykurovanie a využitie vlastností týchto hmôt. Pracovníci firiem uvádzajú zníženie nákladov na vykurovanie až o 50 %. Je zaujímavé sledovať polykarbonátovú dosku s hrúbkou 6 mm pri veľkom mraze (–20 °C). Námraza nevzniká plošne ako u skla, ale iba na priečkach komôr. Zostávajúce časti zostanú priehľadné.

Trojvrstvové fólie LDPE polymer

V súčasnej dobe sa vo Fatre Napajedla a. s. overujú nové trojvrstvové fólie vyrobené z LDPE polyméru, do ktorého sú pridané prísady zlepšujúce úžitkové vlastnosti, napr. UV stabilizátor na zlepšenie odolnosti voči tejto časti slnečného žiarenia, AF prísada, ktorá má zabrániť tvorbe kvapiek vody na oboch stranách fólie a tým aj odrazu svetla, a ďalšia prísada znižujúca priepustnosť v dlhovlnnej oblasti svetla (tepla). Novinkou je skúšaná fólia s vrstvou bubliniek, ktorá má zatiaľ pracovný názov penová. Uvedené fólie majú dlhšiu životnosť a lepšie tepelné vlastnosti v porovnaní s doteraz používanými materiálmi. Nové druhy fólií boli skúšané Záhradníckou fakultou v Lednici na Morave.

Sklo na oranžérie, pareniská a skleníky

Ako krycí materiál na pareniská a skleníky sa u nás prevažne používa ploché tabuľové sklo. Niektorí záhradkári na základe televízneho programu začali používať na stavbu bočných stien skleníka fľaše od uhoriek. S touto koncepciou nemožno súhlasiť pri pestovaní ranej zeleniny a pri predpestovaní sadby. Na jar, keď je slnko nízko nad obzorom, je priepustnosť svetla obmedzená betónovými priečkami medzi fľašami. Zaoblené steny fľaší a dvojitý prechod skla spôsobujú značné svetelné straty. Nesprávnym stavebným postupom môže dochádzať k roseniu vnútorných stien fľaší s následným zarastením riasami. Z estetického hľadiska nie je „fľašovník“ výtvarným doplnkom žiadnej záhrady. Táto publikácia sa preto nebude konštrukciami tohto typu zaoberať.

Všeobecne sa používajú rôzne druhy sklenených tabúľ. V časopise Chatař a chalupář, ročník 1997, č. 3, str. 27 je uvedená ročná strata na zasklenie 1 m² pri jednej tabuli 475 kWh, pri dvojitej stene 238 kWh a pri trojitej stene 154 kWh. Je však nutné rátať so stratami svetla, ktorého je v zimných mesiacoch podstatne menej.

Liate surové sklo

Používa sa na zasklievanie parenísk a skleníkov, má hrúbku 4–6 mm. Býva dodávané v šírke 0,74 m. Priepustnosť svetla je približne 88 %. Tento typ sa najčastejšie používa na strechy.

Sklo Helios

Ide o ťahané strojové ploché sklo. Má hrúbku 4 mm a šírku taktiež 0,74 m. Priepustnosť svetla je 90 %. Najčastejšie sa používa na krytie zvislých stien.

Determálne sklo

Je ťahané, chemicky upravené a býva dodávané v hrúbke 4 až 5 mm. Priepustnosť svetla je okolo 80 %. Cena týchto skiel je vysoká, a preto pre skleníky nevýhodná.

Zdvojené komorové sklo

Používa sa na zasklenie zimných záhrad na úsporu energie na vykurovanie. Dve súbežné sklá bývajú od seba vzdialené od 5 do 20 mm. Po obvode sú opatrené distančnou vložkou a sú zalepené. Medzi sklami je vyčerpaný vzduch a priestor hermeticky uzavretý. Zdvojené sklá sa nerosía a majú výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Pre veľkú hmotnosť sú nahrádzané polykarbonátmi.