Ploštičník

Vysoká trvalka s dlhými bielymi súkvetiami. Rastlina zaujme svojím pôvabom najmä v tieni stromov alebo pred tmavým pozadím, kde jej biele kvety vyniknú.

• Stanovište: polotienisté až tienisté
• Výška: až 2 m
• Doba kvitnutia: august–september
• Rozmnožovanie: výsevom alebo delením

Rod ploštičníkov (Ranunculaceae – iskerníkovité) zahŕňa cenné trvalky, ktoré najlepšie prospievajú vo vlhkej, humusom bohatej pôde, často v tieni stromov či múrov. Ploštičníky dosahujú plný efekt až po niekoľkých rokoch od výsadby a dlho zostávajú na mieste.

• Pôvod: Severná Amerika
• Výška: 1,5–2 m
• Kvety: biele, husto usporiadané v štíhlych strapcoch
• Doba kvitnutia: august–september
• Ideálny na polotienisté miesta.

• Najkrajší druh ploštičníka
• Výška: až 2 m
• Kvety: krémovo biele, príjemne voňajúce
• Odrody:
  • ‚Atropurpurea‘: 2 m, biela farba kvetov, hnedočervené listy
  • ‚Brunette‘: 1,5 m, krémovo biele kvety, svetlohnedé listy

• Súkvetie: rozvetvené, mierne ovisnuté, slabo voňavé
• Farba kvetov: krémovo biela
• Doba kvitnutia: september–október
• Výška: až 1,5 m (potrebuje oporný kolík).

• Stanovište: polotieň až tieň, ideálne pred tmavým pozadím alebo pod vzrastlými drevinami, kde biele súkvetia vyniknú. Na plnom slnku listy usychajú.
• Pôda: humózna, hlbšia a stále vlhká. Ploštičník je najnáročnejší práve na vlhkosť — v suchu predčasne zatiahne a nekvitne.
• Priestor: počítajte s výškou až 2 m pri kvitnutí a s tým, že trs je široký. Patrí do zadnej časti tienistého záhona.
• Opora: pri vysokých odrodách sa v exponovanej polohe vyplatí, pretože dlhé sviece sa po daždi ohýbajú.
• Delenie: len keď je nutné, na jar. Ploštičník neznáša presádzanie a po zásahu do koreňov roky stagnuje — na jednom mieste vydrží pokojne desať rokov.
• Rez: odkvitnuté súkvetia môžete nechať, suché sviece sú ozdobné aj v zime. Zatiahnuté listy odstráňte na jeseň alebo na jar.

Kedy ploštičník kvitne?

V auguste a septembri, teda v čase, keď väčšina tieňomilných trvaliek už odkvitla. To je jeho hlavná prednosť — do tienistého záhona prinesie kvitnutie na konci leta.

Prečo sa ploštičníku hovorí ploštičník?

Latinské Cimicifuga je zložené z cimex (ploštica) a fugare (zaháňať) — meno vzniklo podľa toho, na čo sa rastlina používala v stredoveku. Súkvetie niektorých druhov má výrazný, nepríjemný pach.

Prečo ploštičník nekvitne?

Takmer vždy pre sucho. Potrebuje stále vlhkú humóznu pôdu; na suchom tienistom mieste pod stromami, kde mu korene konkurujú, iba prežíva. Druhou príčinou je nedávne presádzanie.

Je Cimicifuga a Actaea to isté?

Áno. Rod Cimicifuga bol botanicky zlúčený s rodom Actaea, takže sa tie isté rastliny predávajú pod oboma menami — napríklad Actaea simplex a Cimicifuga simplex.

Je ploštičník jedovatý?

Patrí do čeľade iskerníkovitých a jeho časti obsahujú dráždivé látky; plody rodu Actaea sú jedovaté. Rastlina sa neje a po reze je dobré umyť si ruky.

Čím ploštičník hnojiť?

Ocení humóznu pôdu, takže hlavne mulč a kompost. Jedna dávka organického hnojiva na jar stačí — dôležitejšie než hnojenie je udržať pri ňom vlhkosť.