Podpňovka obyčajná na stromoch: ako spoznať koreňovú hnilobu
Biele podhubie pod kôrou, čierne povrazce a medovožlté plodnice pri päte kmeňa. Ako podpňovku na strome spoznať a čím jej predísť.
Podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ľudovo michalka, je hubárom známa ako jedlá huba. Pre stromy je však jedným z najnebezpečnejších pôvodcov koreňovej hniloby: napáda všetky druhy drevín a oslabené stromy rýchlo odumierajú.
Ktoré dreviny podpňovka napáda
Hostiteľské dreviny: všetky druhy drevín.
Príznaky napadnutia podpňovkou
Príznaky: biela hniloba, klejotok alebo vylučovanie exsudátov na báze kmeňa, praskanie kôry, častý smolotok v mieste nasadenia konárov, pod kôrou belavé podhubie a čierne, niekoľko milimetrov široké myceliálne povrazce, hýfy po obvode kôry alebo v povrchových vrstvách pôdy, žltozelené ihličie alebo listy, stiahnutá koruna.
Ako podpňovka vyzerá
Patogén: Armillaria mellea a ďalšie druhy rodu Armillaria, na hlúbiku medovožlté až hnedé plodnice (⌀ 5–15 cm) s lupeňmi.
S čím si podpňovku pomýliť
Možnosti zámeny: so šupinovkou kostrbatou a ďalšími pôvodcami koreňových hnilôb.
Ako podpňovka stromom škodí
Škodlivosť: biela hniloba, koreňová hniloba, poškodenie kambia, napadnuté stromy veľmi rýchlo odumierajú.
Ochrana stromov pred podpňovkou
Ochrana: po poškodení stromov rôznymi abiotickými činiteľmi býva častým následným patogénom. Odstránenie starých pňov a klátov, výmena pôdy.
Časté otázky
Ako spoznám podpňovku, keď práve nerastú plodnice?
Pod kôrou pri päte kmeňa hľadajte belavé podhubie a čierne myceliálne povrazce široké niekoľko milimetrov. Plodnice rastú v trsoch pri päte kmeňa alebo na pňoch, najčastejšie na jeseň.
Prečo odstraňovať staré pne?
Podpňovka prežíva v pňoch a klátoch a odtiaľ sa šíri pôdou ku koreňom ďalších stromov. Preto sa pne po vyrúbaných stromoch odporúča odstrániť.
Je podpňovka jedlá?
Podpňovka sa zbiera ako jedlá huba, jesť sa však smie len dôkladne tepelne upravená. Surová alebo nedovarená môže spôsobiť tráviace ťažkosti.
Ktoré stromy podpňovka napáda?
Všetky druhy drevín – ihličnaté aj listnaté, ovocné aj okrasné. Najčastejšie ako následný patogén na stromoch oslabených suchom, mrazom alebo poranením; napadnuté stromy veľmi rýchlo odumierajú.
Ako vyzerá podpňovka?
Medovožlté až hnedé plodnice s priemerom 5–15 cm a lupeňmi na spodnej strane klobúka rastú v trsoch pri päte kmeňa alebo na pňoch, najčastejšie na jeseň. Pod kôrou nájdete belavé podhubie a čierne myceliálne povrazce široké niekoľko milimetrov. Zameniť sa dá so šupinovkou kostrbatou a s ďalšími pôvodcami koreňových hnilôb.
Ako chrániť stromy pred podpňovkou?
Odstráňte staré pne a kláty, v ktorých huba prežíva a odkiaľ sa pôdou šíri ku koreňom ďalších stromov, a pri novej výsadbe na napadnutom mieste vymeňte pôdu. Napadnutý strom sa už nedá zachrániť, odstráňte ho aj s pňom. Predchádzať jej pomáha udržiavať stromy vitálne – podpňovka napáda predovšetkým oslabené dreviny.
Zdroje fotografií
- Podpňovka obyčajná: Júlio Reis (User:Tintazul), CC BY-SA 2.5, zdroj
- Podpňovka obyčajná: Peter O'Connor aka anemoneprojectors, CC BY-SA 2.0, zdroj
- Podpňovka obyčajná: Charles de Mille-Isles, CC BY 2.0, zdroj
- Podpňovka obyčajná: Júlio Reis (User:Tintazul), CC BY-SA 2.5, zdroj
