Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria)

Opadavý krík so žltým drevom, dlho ochlpeným plodenstvom a s krásnym jesenným sfarbením.

Stanovište:
Slnečné a suchšie miesto s bežnou záhradnou pôdou.

Výška:
2–3 m.

Doba kvitnutia:
Jún – júl.

Rozmnožovanie:
Výsevom a odrezkami.

Rod Cotinus z čeľade škumpovitých (Anacardiaceae) je zastúpený iba dvoma druhmi, jedným v Severnej Amerike a druhým v oblasti od južnej Európy až do Strednej Ázie.

V záhrade sa škumpa uplatní ako solitér aj ako farebný akcent v zmiešanej výsadbe okrasných kríkov. Kvitnúcich susedov pre ňu nájdete v prehľade kvitnúcich kríkov, celoročné zelené pozadie zase medzi neopadavými okrasnými kríkmi.

Severoamerický druh Cotinus obovatus sa u nás nepestuje.

V záhradníctvach sa však objavuje jeho kríženec so škumpou vlasatou, odroda ‚Grace‘, ktorá má po oboch rodičoch veľké vínovo červené listy a mohutný vzrast.

je jedna z červenolistých foriem, ktoré sa často vysádzajú. Jej listy sú počas celej vegetácie intenzívne čiernočervené.

Aby farba vydržala sýta, potrebuje odroda plné slnko. V polotieni listy zelenejú a krík stráca to, kvôli čomu sa vysádza.

Zakrpatené odrody ako ‚Lilla‘ sa hodia aj do veľkej nádoby na terasu; tie vzrastnejšie potrebujú v záhone najmenej dva metre miesta do šírky.

Škumpa vlasatá na kmienku je bežný krík vrúbľovaný na rovný kmeň vo výške zhruba 80–120 cm. Rastie potom ako malý stromček s guľatou korunou a hodí sa do menších záhrad, k terase alebo do nádoby.

Starostlivosť je rovnaká ako pri kríkovej forme, len s jedným rozdielom: výhonky, ktoré vyrašia na kmienku alebo z podpníka pod miestom vrúbľovania, sa odstraňujú hneď, ako sa objavia. Inak podpník korunu prerastie.

Škumpa chce plné slnko a skôr suchšiu, priepustnú pôdu — presne to, čo jej nesvedčí, je ťažká zamokrená zem. Vyhovuje jej aj chudobnejšia kamenistá pôda a vápenaté podložie; v úrodnej, dobre zalievanej pôde rastie bujne do listu, ale horšie kvitne a jesenná farba je slabšia.

Sadiť sa dá na jar aj na jeseň. Koreňový bal sa zasadí do rovnakej hĺbky, v akej rástol v kontajneri, a prvú sezónu sa zalieva pravidelne, kým krík nezakorení. Potom si už vystačí sám: sucho znáša veľmi dobre.

Škumpa sa bez rezu zaobíde — kvitne a plodenstvo nasadzuje na minuloročnom dreve, takže silný jarný rez pripraví krík o „parochňu“. Keď ide hlavne o kvet, strihá sa len zľahka hneď po odkvitnutí: odstránia sa suché, poškodené a krížiace sa konáre.

Kto chce naopak čo najväčšie farebné listy, môže krík na jar pred rašením zmladiť zostrihom na 2–3 puky. Obrazí mladými silnými výhonkami s výrazne väčšími listami, ale ten rok nekvitne. Oboje naraz nejde, je to voľba medzi parochňou a listom. Všeobecné zásady nájdete v článku o reze kríkov a popínavých drevín.

Škumpa patrí medzi nenáročné dreviny. Bohato jej stačí jedno prihnojenie na jar pred rašením — najlepšie prírodným organickým hnojivom, ktoré živiny uvoľňuje pozvoľna, napríklad Hnojíkom zapraveným do pôdy okolo kríka alebo v slabom výluhu na zálievku.

Prehnojený krík rastie do mäkkých dlhých výhonkov, ktoré horšie vyzrievajú do zimy, a červenolisté odrody blednú. Zalieva sa len v prvom roku po výsadbe a potom už výhradne počas dlhého sucha; zamokrenú pôdu škumpa neznáša.

Základný druh sa rozmnožuje výsevom — semená potrebujú cez zimu prechladnúť, takže sa vysievajú na jeseň do vonkajšieho pareniska. Rýchlejšia cesta sú zelené odrezky odobraté v júni až júli z tohtoročných, na báze už drevnatejúcich výhonkov; zakoreňujú sa vo vlhkom piesočnatom substráte pod fóliou.

Odrody ako ‚Royal Purple‘ sa výsevom nerozmnožujú — semenáčiky by farbu listu nezdedili. Okrem odrezkov sa dajú rozmnožovať aj potápaním výhonkov: spodný konár sa ohne k zemi, prišpendlí a zasype, a po roku sa zakorenená odnož oddelí.