Skimia japonská (Skimmia japonica) a ďalšie druhy: pestovanie, odrody a starostlivosť
Nízky stálozelený ker do polotieňa a tieňa, ktorý kvitne v apríli a červené plody drží celú zimu. Ako skimiu zasadiť, čím ju polievať a prečo niektoré kry plody vôbec nenasadia.
Skimia: stálozelený ker s červenými plodmi do tieňa
Stálozelené nízke kvitnúce kry do izby aj do voľnej pôdy.
- Stanovište: chránené, polotienisté až tienisté miesta; kypré, humózne pôdy.
- Výška: 50 cm až 1 m.
- Čas kvitnutia: apríl – máj.
- Množenie: prevažne odrezkami.
Rod Skimmia so 7 – 8 druhmi patrí do čeľade rutovitých (Rutaceae). Sú to vavrínu podobné stálozelené kry s hrubými kožovitými striedavými listami. Malé biele, štvor- až päťpočetné kvety sú zostavené do pekných koncových metlín. Kvety sú obojpohlavné, polygamné alebo jednopohlavné a dvojdomé. Plody sú okrúhle kôstkovice s 2 – 4 kôstkami.
V kultúre vyžadujú skimie chránené, polotienisté až tienisté polohy v oblastiach s miernymi zimami a priepustné, humózne, kyslé pôdy. V drsných polohách je v zime nutný kryt pred vetrom a slnkom.
Skimie nie sú ozdobné len svojimi kvetmi, ale aj stálozelenými listami a pozoruhodne peknými plodmi. Používajú sa jednotlivo, v malých skupinách alebo v plošných výsadbách pod vysokými stromami a krami.
Medzi neopadavými okrasnými krami je skimia zaujímavá tým, že má v záhrade čo ukázať po celý rok: na jeseň nasadí farebné kvetné puky, v apríli z nich rozkvitnú voňavé metliny a červené plody na samičích rastlinách vydržia od jesene až do jari. Do tienistého zákutia sa hodí k rovnako náročným susedom — rododendronu, pierisu alebo vresu.
Pestovanie skimie: stanovište, kyslá pôda, zálievka a zimný kryt
Stanovište. Skimia patrí do polotieňa alebo do svetlého tieňa, ideálne pod koruny vysokých stromov alebo k severnej a východnej stene. Na plnom slnku listy blednú do žltozelena a okraje zasychajú — najcitlivejšie sú odrody so svetlejším olistením. Miesto má byť chránené pred ostrým zimným vetrom.
Pôda. Skimia je acidofilná drevina. Chce priepustnú, humóznu a trvalo mierne vlhkú pôdu s pH zhruba 4,5 až 6, teda rovnakú ako rododendron alebo čučoriedka. Vo vápnitej pôde nedokáže prijímať železo a listy jej medzi tmavými žilkami zosvetlejú. Do bežnej záhradnej pôdy preto patrí výsadbová jama vylepšená rašelinou a ihličnatým opadom, do nádoby substrát pre acidofilné rastliny.
Zálievka. Polievame rovnomerne, ale nikdy nie do stojatej vody — korene sú plytké a ľahko zhnijú. Najlepšia je zachytená dažďová voda; tvrdá voda z vodovodu postupne zvyšuje pH substrátu a je najčastejšou príčinou žltnutia listov skimií v hrantíku. Koreňový priestor pomôže udržať vlhký mulč z kôry alebo z ihličia.
Nádoba a zima. V hrantíku a v kvetináči je skimia obľúbená ako zimná výzdoba práve pre puky a plody. Koreňový bal v nádobe však premŕza oveľa skôr než pôda na záhone, preto sa nádoba na zimu obalí a postaví k stene mimo priameho slnka. Vo voľnej pôde stačí v drsnejších polohách nastlať čečinu a pritieniť — zimné spálenie na mrazom premrznutom kre škodí viac než samotný mráz.
Rez. Skimia rastie pomaly a kompaktne, takže rez prakticky nepotrebuje. Prerastené alebo poškodené výhonky sa skracujú až po odkvitnutí; rez na jeseň by odstránil práve nasadené puky aj plody.
Samčie a samičie skimie: prečo ker nenasadí plody
Najčastejšie sklamanie zo skimie má jednoduchú príčinu: Skimmia japonica je dvojdomá, teda samčie a samičie kvety vyrastajú na rôznych rastlinách. Plody nasadzujú len samičie kry, a to iba vtedy, keď v okolí kvitne samčí opeľovač. Najpredávanejšia odroda ‚Rubella‘ je samčia — má nádherné hnedočervené puky, ale plody na nej nikdy nebudú.
Kto chce červené plody, potrebuje samičiu odrodu (‚Nymans‘, ‚Veitchii‘, ‚Scarlet Queen‘, bieloplodá ‚Kew White‘) a k nej samčí ker vysadený tak, aby oba kvitli súčasne. Jeden samec opelí niekoľko samíc. Druhá cesta je vybrať druh s obojpohlavnými kvetmi — skimia Reevesova aj kríženec skimie Foremanovej plodia samy od seba a práve preto sa u nás odporúčajú častejšie.
Druhy skimie: Foremanova, japonská a Reevesova
Skimia Foremanova – Skimmia x foremanii (S. japonica × S. reevesiana)
Až 50 cm vysoký ker. Listy sú kopijovité až obrátene kopijovité, žltozelené, stopky listov červenkasté, kvety väčšinou štvorpočetné. Plody na tom istom kre sú sčasti guľaté, sčasti obrátene vajcovité. Pestuje sa hlavne odroda ‚Rogersii‘, ktorá sa líši tmavozelenými listami so zelenými stopkami. Plody sú karmínovočervené a skôr guľovito hranaté, nasadzuje ich aj v našej klíme.
Skimia japonská (Skimmia japonica): opis, plody a pôvod
Stálozelený, až 1,5 m vysoký ker. Listy sú úzko predĺžené až úzko obrátene vajcovité, 6 – 12 cm dlhé. Malé štvorpočetné obojpohlavné kvety sa objavujú v apríli. Plody sú guľovité až trochu sploštené, asi 8 mm hrubé, červené. Pochádza z Japonska, z ostrovov Rjúkju (Nansei) a z Taiwanu.
Skimmia japonica ‚Rubella‘ je najrozšírenejšia záhradná forma a najčastejšie sa predáva práve ako jesenná a zimná výzdoba hrantíkov. Od jesene drží okrúhle metliny tmavo hnedočervených pukov, ktoré v apríli rozkvitnú drobnými bielymi voňavými kvetmi. Je to samčia odroda, takže plody z nej nikdy nebudú — o to dlhšie na nej však vydržia puky.
Skimia Reevesova (Skimmia reevesiana)
Nízky, sotva viac než 50 cm vysoký ker. Má listy kopijovité až predĺžene kopijovité, 5 – 10 cm dlhé, zvrchu sýtozelené. Obojpohlavné päťpočetné kvety v 5 – 8 cm dlhých metlinách sa rozvíjajú v apríli až máji. Plody sú matne červené, obrátene vajcovité, 8 mm dlhé. Rastie v Číne a na Taiwane. V kultúre nasadzuje plody, ktoré dlho držia.
Skimia japonská ‚Ruby King‘
Zaujímavá, nízka, bohato kvitnúca odroda s tenkými vetvami a matne sivozelenými listami, ktoré na plne slnečných stanovištiach na okraji často vyblednú. Kvetné puky sú na jeseň sfarbené bronzovo až hnedočerveno. Biele kvety vyrastajú v apríli až máji vo veľkých, redkých metlinách.
Záhradné odrody Skimmia japonica
| Odroda | Rast | Kvety a plody |
|---|---|---|
| ‚Emerald King‘ | Mierne vysoký, široko vzpriamený | Samčia forma s matne hnedými pukmi v súkvetí |
| ‚Kew White‘ | Tmavozelené listy | Plody biele |
| ‚Nymans‘ | Trsnatý, pomerne vysoký | Plody svetločervené, v hustých klbkách |
| ‚Rubella‘ | Okrúhly, až 1 m vysoký, často samčia odroda | Samčia odroda, na jeseň s nápadne hnedočervenými metlinami kvetov |
| ‚Scarlet Queen‘ | Redký, vysoký až veľmi vysoký | Plody svetločervené, vo veľkých metlinách |
| ‚Veitchii‘ | Mohutný, vysoký a široký | Plody svetločervené, veľmi veľké metliny |
Okrem červenoplodých odrôd existuje aj bieloplodá forma: snehobiele plody má odroda Skimmia japonica ‚Fructu Albo‘, ktorú nájdete aj pod menom ‚Fructo-albo‘. V hrantíku sa pekne dopĺňa s ‚Rubellou‘ — samčí ker s hnedočervenými pukmi vedľa samičieho s bielymi bobuľami.
Hnojenie skimie
Skimia nepatrí k žravým drevinám, ale na chudobnej alebo vyčerpanej pôde v nádobe rýchlo stráca sýtu zelenú farbu. Najlepšie jej svedčí organické hnojivo, ktoré sa rozkladá pozvoľna a nemení prudko pH substrátu — na rozdiel od koncentrovaných minerálnych hnojív, po ktorých sa acidofilným rastlinám ľahko spália plytké korene.
Prihnojuje sa od jari do konca júla, na jeseň už nie — neskorá dávka dusíka vyženie mäkké výhonky, ktoré do zimy nevyzrejú. Univerzálne hnojivo Hnojík sa dá zapraviť plytko do mulča okolo kra alebo použiť ako zálievka; koľko ho na ker v záhone aj v nádobe padne, nájdete v dávkovaní.
- Na záhone: jemne poprášiť pôdu pod korunou kra a zamulčovať, nie zarývať medzi korene.
- V hrantíku a kvetináči: menšia dávka, zato pravidelne — substrát v nádobe sa vyčerpá skôr.
- Polievať mäkkou vodou, aby sa kyslá reakcia substrátu udržala.
Časté otázky o skimii
Prečo moja skimia nemá žiadne plody?
Skimmia japonica je dvojdomá — plody nasadzujú len samičie kry, a len keď neďaleko kvitne samčí opeľovač. Najpredávanejšia ‚Rubella‘ je samčia odroda a plody na nej nikdy nebudú. Ak chcete bobule, kúpte samičiu odrodu (‚Nymans‘, ‚Veitchii‘, ‚Kew White‘) a k nej samca, alebo siahnite po skimii Reevesovej, ktorá má obojpohlavné kvety a plodí sama.
Kam skimiu zasadiť?
Do polotieňa alebo svetlého tieňa, chráneného pred ostrým zimným vetrom — pod koruny vyšších stromov, k severnej alebo východnej stene. Pôda má byť priepustná, humózna a kyslá; vo vápnitej pôde skimia chradne.
Prečo skimii žltnú listy?
Najčastejšie ide o chlorózu z nedostatku železa: listová čepeľ zosvetlie, žilky zostanú tmavé. Príčinou býva vápnik — tvrdá voda z vodovodu alebo záhradná pôda s vysokým pH. Pomôže zálievka dažďovou vodou, mulč z ihličia a substrát pre acidofilné rastliny. Rovnomerne žlté a opadávajúce listy naopak ukazujú na premokrenie alebo na plné slnko.
Znesie skimia mráz?
Vo voľnej pôde na chránenom mieste áno, ale v drsnejších polohách potrebuje zimný kryt pred vetrom a slnkom — zimné spálenie stálozelených listov škodí viac než samotný mráz. Rastlina v nádobe je citlivejšia, pretože jej premŕza koreňový bal; kvetináč je dobré na zimu obaliť.
Dá sa skimia pestovať v hrantíku?
Áno, je to jedna z najobľúbenejších rastlín do jesenných a zimných hrantíkov. Potrebuje substrát pre acidofilné rastliny, drenáž, stanovište mimo priameho slnka a zálievku mäkkou vodou. Cez zimu nádobu chráňte pred premrznutím.
Je skimia jedovatá?
Plody skimie nie sú určené na konzumáciu — obsahujú alkaloidy a po požití väčšieho množstva môžu spôsobiť tráviace ťažkosti. Ako okrasný ker je skimia bezpečná, ale tam, kde sa hrajú malé deti, je lepšie počítať s tým, že lákavo červené bobule nie sú na jedenie.
Čím skimiu hnojiť?
Striedmo a pozvoľna pôsobiacim organickým hnojivom od jari do konca júla. Silné minerálne dávky plytkým koreňom acidofilných rastlín škodia a menia pH substrátu. Na jeseň sa s hnojením končí.
