Zimozeleň, barvinok (Vinca): pôdopokryvná rastlina do tieňa

Stálozelené plazivé polokríky

• Stanovište: polotienisté až tienisté miesta; čerstvé, kypré pôdy
• Výška: 20–50 cm
• Čas kvitnutia: máj–september
• Množenie: odrezkami alebo delením

V Európe až po Malú Áziu sa vyskytuje 12 druhov rodu zimozeleň (Vinca). Len dva z nich sa v Európe pestujú. Patria do čeľade zimozeleňovitých (Apocynaceae). Sú to prevažne plazivé polokríky, ktorých výhonky ležia naplocho na zemi a zakoreňujú, vzpriamene rastú len kvetné výhonky.

Jednoduché, celistvookrajové, kožovité, lesklé listy sú protistojné. Päťpočetné kvety majú rúrku a plochý lem. Kvety sú väčšinou modrofialové, zriedkavejšie sfarbené červenkasto alebo bielo. Plod je podlhovastý dvojitý mechúrik.

Oba druhy zimozelene sú v záhrade výborné pôdopokryvné rastliny na plošné ozelenenie pod stromami a krami. Najlepšie sa im darí na čerstvých, kyprých pôdach a znášajú aj silno zatienené stanovištia. V tienistom kúte im dobre robí spoločnosť napríklad hosta alebo paprade.

Je až 30 cm vysoký polokrík, výhonky silnejšie drevnatejú. Listy sú vajcovité, 3–7 cm dlhé, lesklo tmavozelené, na báze zaokrúhlené až takmer srdcovité. Modré 3–4 cm široké kvety rozkvitajú v máji až septembri. V strednej Európe neraz zamrzne až k zemi, no vyrazí znovu a kvitne ešte v tom istom roku. Po poškodení mrazom ju treba zostrihať až pri zemi.

Má výhonky ploche poliehavé, kvetné výhonky až 15 cm vysoké. Listy 2–5 cm dlhé sú na báze zaokrúhlené, širokokopijovité, holé a lesklé. Orgovánovomodré kvety sú 2–3 cm široké a objavujú sa od marca až do mája, znovu aj v septembri.

Rastie v Európe a Malej Ázii. V našich záhradách je veľmi častá; okrem druhu sa pestujú aj tieto odrody:

• ‘Alba’ – listy menšie, kvety biele
• ‘Purpurea’ – kvety hojné, vínovočervené

Zimozeleň rastie pod stromami a krami, kde si o živiny aj vlahu konkuruje s ich koreňmi — a práve tam sa prihnojenie prejaví najviac. Stačí slabá dávka na jar pri rašení, rozhodená po ploche koberca a zapracovaná do vlhkej pôdy; hnojivo sa potom splaví medzi výhonkami ku koreňom. Druhá dávka po prvom odkvitnutí podporí druhú vlnu kvetov v septembri. V kyprých, humóznych pôdach si zimozeleň vystačí aj bez hnojenia, na vyčerpanom stanovišti pod starým stromom však bez neho redne. Rovnaký režim vyhovuje aj ostatným trvalkám v tienistom záhone. Ako vybrať hnojivo, ktoré pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo; pomery na zálievku nájdete v dávkovaní.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Áno, ide o dva názvy toho istého rodu Vinca z čeľade zimozeleňovitých. Zimozeleň je spisovný slovenský názov, barvinok je ľudové pomenovanie tej istej rastliny.

Zimozeleň menšia (Vinca minor) má poliehavé výhonky a kvetné stonky do 15 cm, kvitne od marca do mája a znovu v septembri. Zimozeleň väčšia (Vinca major) dorastie až do 30 cm, má väčšie vajcovité listy a modré kvety 3–4 cm široké od mája do septembra, no v strednej Európe často zamrzne k zemi.

Áno, znáša aj silno zatienené stanovištia. Práve preto je obľúbená na plošné ozelenenie pod stromami a krami, kde väčšina iných rastlín strádá. Chce však čerstvú, kyprú pôdu.

Odrezkami alebo delením. Plazivé výhonky samy zakoreňujú tam, kde sa dotýkajú zeme, takže stačí zakorenený kus oddeliť a presadiť.

Pri zimozeleni väčšej sa to v strednej Európe stáva bežne. Po poškodení mrazom sa zostrihá až pri zemi — znovu vyrazí a stihne kvitnúť ešte v tom istom roku.