🚚 Packeta na výdajné miesto zadarmo od 70 €

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus): účinky, pestovanie a recepty

Huba, ktorú si vypestujete na balkóne — a jediná zámena, ktorú si nemôžete dovoliť.

Hliva ustricová – huba aj bylinka zároveň

Hliva ustricová — trs plodníc so sivomodrými klobúkmi

(Pleurotus ostreatus)

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je druh huby patriaci do čeľade hlivovitých. Je známa svojím charakteristickým vzhľadom a využitím v kuchyni. Hliva ustricová je jedlá huba, ktorá sa často používa pri varení pre svoju jemnú chuť a mäsitú konzistenciu.

Táto huba má plodnice lievikovitého tvaru a rastie v trsoch na dreve, najmä na odumretom dreve listnatých stromov. Najlepšie sa jej darí na buku, javore alebo breste. Mladé plodnice majú sivú až modrosivú farbu, ktorá sa s vekom mení na svetlosivú až belavú. Charakteristickým znakom hlivy ustricovej sú lupene, ktoré zbiehajú po hlúbiku a majú svetlobéžovú až krémovú farbu.

Hliva ustricová je cenená pre svoju výživovú hodnotu a obsah živín. Obsahuje bielkoviny, vlákninu, vitamíny (najmä vitamín B a vitamín D) a minerály (ako je železo a draslík). Je známa aj svojimi antioxidantmi a antimikrobiálnymi vlastnosťami.

V kuchyni sa hliva ustricová často používa v rozličných pokrmoch, ako sú omáčky, polievky, cestoviny alebo rizotá. Má príjemnú chuť a schopnosť nasať a preniesť chuť ostatných ingrediencií, čo z nej robí vhodnú súčasť mnohých receptov.

Hlivu ustricovú možno pestovať aj doma. Existuje niekoľko metód pestovania vrátane použitia špeciálnych pestovateľských blokov alebo výsadby na substráte z drevných odrezkov.

Je však dôležité si uvedomiť, že pri zbere húb je vždy nevyhnutné byť si istý správnym určením druhu, pretože existujú aj iné druhy húb, ktoré by sa dali s hlivou ustricovou zameniť a mohli by byť jedovaté.

Hliva ustricová účinky

Hliva ustricová má niekoľko potenciálnych účinkov na zdravie, ktoré sa skúmali v rámci rôznych výskumov. Treba však poznamenať, že tieto účinky nie sú vždy úplne preskúmané a nie sú ani schválené ako liečivé prostriedky.

  1. Výživová hodnota: Hliva ustricová je bohatá na živiny, ako sú bielkoviny, vláknina, vitamíny (najmä vitamín B a vitamín D) a minerály (ako je železo a draslík). Pridanie tejto huby do stravy môže prispieť k vyváženému jedálničku a poskytnúť telu potrebné živiny.

  2. Antioxidanty: Hliva ustricová obsahuje rozličné antioxidanty, ako sú fenoly a polysacharidy, ktoré môžu pomáhať v boji proti voľným radikálom v tele. Antioxidanty chránia bunky pred poškodením spôsobeným oxidačným stresom a môžu mať potenciálne priaznivý vplyv na zdravie.

  3. Imunitný systém: Niektoré štúdie naznačujú, že hliva ustricová môže mať imunomodulačné účinky. Polysacharidy obsiahnuté v tejto hube môžu stimulovať imunitný systém a posilňovať obranyschopnosť tela.

  4. Protirakovinový potenciál: Niektoré výskumy naznačujú, že extrakty z hlivy ustricovej môžu mať protirakovinové účinky. Polysacharidy v hube môžu vykazovať inhibičné účinky na rast nádorových buniek a môžu mať potenciál obmedzovať ich šírenie.

  5. Zdravie srdca: Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia hlivy ustricovej by mohla prispievať k zníženiu hladiny cholesterolu v krvi a podporovať zdravie srdca. Pripisuje sa to obsahu rozpustnej vlákniny a ďalších látok v hube.

Hliva ustricová zámena: pozor na muchotrávky

Biela huba s hlúbikom v lese — muchotrávky rastú zo zeme, hliva ustricová vždy na dreve

Aj hlivu ustricovú možno zameniť s inými hubami. Preto treba byť pri zbere húb veľmi opatrný, pretože existuje možnosť zámeny hlivy ustricovej s inými druhmi húb vrátane jedovatých. Aj keď sa hliva ustricová vo všeobecnosti považuje za bezpečnú a jedlú hubu, je dôležité každú hubu pred konzumáciou dôkladne preveriť a správne určiť.

Existuje niekoľko jedovatých húb, ktoré môžu byť hlive ustricovej podobné alebo sa s ňou dajú zameniť. Príkladom je muchotrávka končistá (Amanita virosa), ktorá je smrteľne jedovatá. Biele plodnice si neskúsený hubár môže pomýliť so svetlou hlivou, rozdiel je však zreteľný: muchotrávka rastie zo zeme, má prsteň aj pošvu, kým hliva ustricová rastie vždy v trsoch na dreve.

Je veľmi dôležité mať dostatočné znalosti o zbere húb, mať so sebou v lese napríklad atlas húb, alebo ešte lepšie vyhľadať skúsenú osobu so znalosťou húb (mykológa), aby ste minimalizovali riziko zámeny jedlej huby s jedovatou. Miestni mykológovia, hubárske kluby alebo špecializované knihy a aplikácie môžu byť užitočným zdrojom informácií pri správnom určovaní húb a rozlišovaní jedlých druhov od jedovatých.

Hliva ustricová pestovanie

Hliva ustricová patrí k hubám, ktoré sa v domácich podmienkach pestujú najľahšie. Stačí vám na to naozaj málo.

Niekto dá prednosť pestovaniu hlivy ustricovej vo vreciach, iný sa môže rozhodnúť pre pestovanie hlivy na pni či na kláte. Na rozdiel od iných húb (napríklad šampiňónov), ktoré môžete pestovať v tme, teda pokojne v pivnici, hliva potrebuje na svoj rast aspoň minimálne množstvo svetla. Pestujte ju teda na balkóne, terase, loggii alebo v garáži.

Najjednoduchším spôsobom, ako pestovať hlivu, je zaobstarať si kompletné balenie štiepkového substrátu už s naočkovanou sadbou. Takto pripravené „hlivové záhradky“ môžu byť rôzne veľké a ťažké (3 – 17 kg) a ľahko ich kúpite v záhradkárskych predajniach, hobbymarketoch alebo na internete.

Hlivovú záhradku by ste potom mali nechať v originálnom obale a umiestniť do izby, kde sa ideálna teplota bude pohybovať medzi 20 a 25 °C. Prvá fáza je charakteristická tým, že dochádza k prerastaniu podhubia, čo môže v závislosti od teploty trvať od dvoch týždňov do dvoch mesiacov.

Keď sa obal záhradky prisaje k substrátu a z otvorov vidno malé trsy plodníc, treba preniesť kocku na miesto s nižšou teplotou (a ideálne aj s vyššou vlhkosťou). Hliva ustricová nasadzuje plodnice pri teplotách pod 18 °C, ideálnych je však 10 – 15 °C.

Plodnice vyrastajú z pripravených otvorov v obale hlivovej záhradky. Potrebujú na to správnu teplotu, dostatok rozptýleného denného svetla (zhruba 8 hodín denne) a vzdušnú vlhkosť. Rastúce huby je preto dobré 2× denne rosiť alebo prekryť fóliou, ktorá im vytvorí priaznivú mikroklímu.

Keď začnú huby narovnávať podvinuté okraje (teda tesne predtým, než začnú vypúšťať výtrusy), môžete celý trs vykrútiť. Ak dokážete hlive ustricovej pri pestovaní vytvoriť priaznivé podmienky, odmení sa vám opakovaným plodením, a to až dovtedy, kým nedôjde k výraznému úbytku substrátu. Pokojne môže ísť o 3 – 4 cykly.

Po zbere môžete nechať substrát zhruba 2 – 3 týždne odpočívať na tom istom mieste, potom ho na dva dni preniesť do miestnosti s teplotou 20 – 25 °C a následne zase umiestniť na chladnejšie stanovište. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc. Úplne vyplodený substrát, na ktorom už ďalšie huby nevyrastú, môžete vysypať na kompost.

Hliva na kmeňoch a na slame

Okrem hotovej hlivovej záhradky sa hliva dá pestovať vonku v záhrade, na naočkovaných kmeňoch alebo na balíkoch slamy. Takéto kultúry vydržia dlhšie a plodia samy, len čo sa zíde vhodná teplota a vlhké počasie. Postup pre ďalšie druhy húb nájdete v článku pestovanie húb.

Hliva na kmeňoch

  • Drevo: čerstvo vyrúbané a zdravé drevo listnáčov, pre hlivu ustricovú najlepšie buk, javor alebo brest. Drevo kôstkovín sa hodí najmenej. Kmeň, ktorý leží dlhšie než pol roka, už väčšinou vhodný nie je.
  • Zdravé drevo spoznáte podľa svetlých a pevných rezných plôch bez tmavých alebo spráchnivených miest. Drevo napadnuté inou hubou hliva neosídli.
  • Veľkosť: kmene dlhé zhruba pol metra až meter a hrubé aspoň 20 cm prerastú rýchlejšie a skôr plodia. Staršie, preschnuté kmene pred očkovaním namočte.
  • Kedy: na jar alebo začiatkom leta. Podhubie potrebuje dva až tri mesiace, aby preniklo dosť hlboko do dreva a prečkalo mráz.
  • Očkovanie: navŕtajte diery o niečo širšie než očkovacie kolíky, kolíky zasuňte a dieru uzavrite. Sepp Holzer do nej zastrčí čerstvú halúzku a prečnievajúcu časť odreže. Druhou možnosťou je hlboký úzky zárez motorovou pílou (cez polovicu priemeru kmeňa), do ktorého sa nasype zrnitá sadba a zalepí sa páskou alebo fóliou. Očkujte rovnomerne zo všetkých strán, obvykle 8 – 10 otvormi na kmeň, a sadbou nešetrite. Rýchle prerastanie obmedzí konkurenčné huby.
  • Prerastanie: kmene uložte tesne k sebe do tieňa a prikryte lístím alebo jutou. Podhubie najlepšie rastie okolo 20 °C, nad 30 °C môže odumrieť. Celé prerastanie trvá šesť až dvanásť mesiacov.
  • Umiestnenie: keď je biele podhubie vidieť aj na rezných plochách, zakopte kmene nastojato asi do tretiny dĺžky, širším koncom nadol. Zo zeme potom čerpajú vlhkosť.

Na mäkkom dreve prichádza prvá úroda za šesť až dvanásť mesiacov, na tvrdom zhruba za dvojnásobný čas, zato plodí oveľa dlhšie. Holzerovi v nadmorskej výške 1 500 m dávajú kmene z tvrdého dreva huby viac než desať rokov. Za celý čas vyprodukuje kmeň pri dobrých podmienkach huby s hmotnosťou asi 20 – 30 % použitého dreva.

Kmeň, ktorý podhubie prerástlo, ale neplodí, skúste na niekoľko hodín namočiť a potom ho poklepať paličkou alebo kameňom. Vlhkosť a otrasy tvorbu plodníc často naštartujú.

Hliva na slame

  • Slama: len z ekologického poľnohospodárstva. Konvenčná slama býva ošetrená prípravkami proti hubám, ktoré by podhubie zastavili. Zdravá slama je zlatožltá, bez tmavých miest a nepáchne zatuchnuto. Najpraktickejšie sú malé lisované balíky.
  • Máčanie: balíky ponorte na niekoľko dní do vody, potom ich nechajte deň odkvapkať.
  • Očkovanie: palicou urobte do balíka niekoľko dier aspoň do polovice jeho hrúbky, naplňte ich sadbou a slamu okolo stlačte.
  • Umiestnenie: do tieňa, s odstupmi medzi balíkmi, pretože hliva vyrastá zo všetkých strán. Hodí sa aj hrádza jazierka, kde je vyššia vzdušná vlhkosť.
  • Zálievka: podhubie potrebuje vlhko, ale trvalé premokrenie mu škodí. Keď povrch balíka preschne do hĺbky pár centimetrov, nevadí to, ak je vnútri vlhký.

V slame sa podhubie rozrastá najlepšie pri teplote tesne nad 20 °C. Balíky založené na jar alebo začiatkom leta dávajú prvé hlivy zhruba po troch mesiacoch, jesenné kultúry až na jar. Balík plodí rok až dva, potom sa slama rozpadne. Kúsok dobre prerastenej slamy možno preniesť do čerstvého balíka a kultúru tak predĺžiť. Vonku môžu balíky zostať celý rok, pri dlhých zimných dažďoch ich stačí prikryť čečinou.

Vyplodenú slamu nevyhadzujte. Poslúži ako mulč alebo ako organická hmota do zeleninového záhona, kde občas ešte vyrastú hlivy.

Hnojenie hlivy ustricovej

Hlivu hnojiť nemusíte a ani by ste nemali. Živí sa priamo drevom, slamou alebo štiepkou, z ktorých je pestovateľský substrát, a hotová hlivová záhradka žiadne hnojivo neobsahuje ani nepotrebuje. Pridávať do substrátu kompost alebo hnojivo nemá zmysel, bez sterilizácie sa tým len zvyšuje riziko plesní. Huby navyše zo substrátu prijímajú aj nežiaduce látky, preto používajte len čisté suroviny: slamu bez chemického ošetrenia a drevo, ktoré nerástlo pri rušných cestách ani v priemyselných oblastiach.

Vyplodený substrát nevyhadzujte — na komposte je z neho výborný materiál, ktorý sa rýchlo rozkladá a vracia živiny do záhrady, a rozprestrieť ho môžete aj ako mulč. Pomery pre zálievku ostatných rastlín nájdete v dávkovaní, prehľad možností v článku Univerzálne hnojivo.

Kúpiť Hnojík v katalógu Dávkovanie a použitie

Hliva ustricová recepty

Hliva je cenená pre svoje výživové hodnoty, vitamíny aj minerály, a tak ju možno pridávať do rozličných receptov. Niektoré z nich vám predstavíme nižšie. Mali by ste však vedieť, že používať treba len čerstvé a mladé plodnice, pri ktorých ste si istí, že ste ich nemohli zameniť s inými druhmi húb. Hlivu vždy očistite od hrubých nečistôt a potom umyte pod tečúcou vodou. Hliva sa konzumuje vždy tepelne upravená — rovnako ako ostatné druhy húb.

Polievka z hlivy ustricovej

Polievka z hlivy ustricovej so zeleninou na tanieri

Polievka z hlivy ustricovej je chutné jedlo, ktoré môžete podávať samostatne na obed alebo na večeru.

Budete potrebovať:

  • jednu menšiu cibuľu,
  • 1/4 zeleru,
  • 1 mrkvu,
  • 1 koreňový petržlen,
  • 200 g hlivy,
  • 1 lyžicu masla,
  • 1 strúčik cesnaku,
  • 1 lyžicu mletej papriky,
  • asi 2 lyžice pripravenej zápražky (z masla a hladkej múky),
  • štipku soli, korenia a majoránky.

Postup:

Cibuľu nakrájame na tenké plátky, mrkvu, zeler a petržlen na kocky. Nadrobno pokrájame hlúbiky hlivy.

Na masle osmažíme cibuľu dosklovita, pridáme ostatnú pokrájanú zeleninu, hlúbiky hlivy a mletú papriku. Zalejeme vodou, osolíme a varíme takmer domäkka.

Nakoniec pridáme pokrájané klobúčiky hlivy a ešte povaríme.

Zahustíme vopred pripravenou zápražkou, osolíme, okoreníme a pridáme roztlačený cesnak a trochu majoránky.

Guláš z hlivy ustricovej

Guláš z hlivy ustricovej v hrnci

Guláš z hlivy je dokonalou náhradou mäsového guláša. A navyše je veľmi dobrý.

  • 500 g hlivy ustricovej,
  • 2 cibule,
  • 2 papriky (zelené),
  • 2 lyžice sladkej papriky,
  • asi 0,5 l zeleninového vývaru,
  • soľ, rasca,
  • 3 lyžice masti,
  • domáca zápražka (vopred pripravená).

Cibuľu nakrájame najemno a osmažíme na masti. Pridáme umytú a pokrájanú hlivu, zľahka opražíme, potom prisypeme mletú papriku, rascu a dôkladne premiešame. Zalejeme horúcim vývarom.

Potom pridáme pokrájanú čerstvú zelenú papriku.

Asi po 10 minútach varenia zahustíme domácou zápražkou, dosolíme, prípadne dochutíme čerstvo mletým farebným korením

TIP: Kto má rád pálivé, pridá nakoniec ešte feferónku alebo tabasco.

Časté otázky: hliva ustricová

Na čo je dobrá hliva ustricová?

Je bohatá na bielkoviny, vlákninu, vitamíny skupiny B a vitamín D a na minerály ako železo a draslík. Obsahuje aj antioxidanty a polysacharidy, pri ktorých štúdie naznačujú imunomodulačné účinky. Ide o potravinu, nie o liečivý prípravok — tieto účinky nie sú schválené ako liečebné.

S čím sa dá hliva ustricová zameniť?

Najnebezpečnejšia je zámena s muchotrávkou končistou (Amanita virosa), ktorá je smrteľne jedovatá — biele plodnice si neskúsený hubár môže pomýliť so svetlou hlivou. Muchotrávka však rastie zo zeme a má prsteň a pošvu na báze hlúbika, hliva rastie v trsoch na dreve a prsteň ani pošvu nemá. Pri zbere sa oplatí atlas húb alebo rada skúseného hubára.

Ako pestovať hlivu ustricovú doma?

Najjednoduchšie je kúpiť hotovú „hlivovú záhradku“ — štiepkový substrát s naočkovanou sadbou. Prerastanie podhubia prebieha pri 20 – 25 °C a trvá dva týždne až dva mesiace. Potom sa prenesie na chladnejšie miesto pod 18 °C, ideálne 10 – 15 °C, kde nasadí plodnice.

Potrebuje hliva svetlo?

Áno, na rozdiel od šampiňónov. Stačí rozptýlené denné svetlo zhruba 8 hodín denne, takže sa hodí balkón, terasa, loggia alebo garáž — pivnica nie.

Koľkokrát hliva plodí?

Pri dobrých podmienkach 3 – 4 cykly. Medzi nimi sa substrát nechá 2 – 3 týždne odpočívať, potom sa na dva dni prenesie do tepla 20 – 25 °C a zase späť do chladu — teplotný šok naštartuje ďalšie plodnice.

Zdroje fotografií: Foto: El Grafo, CC BY-SA 4.0 · Foto: Alvesgaspar, CC BY-SA 3.0

Naše službyHnojík IT – weby zadarmo, za odkaz v pätičkeHnojík IT – weby zadarmo, za odkaz v pätičkePomáhame zadarmo — nebojte sa nás požiadať. Stačí odkaz „Web vznikol s podporou hnojik.cz“.Web zadarmo →